Olympijská inventúra Števa Eiseleho: Toto ho pobavilo a vydesilo
Števo sa rozpísal o postrehoch, ktoré počas olympiády jednoducho nemohol ignorovať.
Hry XXX. olympiády sa pomaly blížia k svojmu koncu. Veľa slovenskej radosti síce nepriniesli, ale zato bola bohatá aspoň pre mňa na rôzne spektakulárne momenty, ktoré som sa snažil zachytiť svojim amatérskym fotografickým okom.
Londýn tak trochu iným pohľadom
Musím sa priznať, že svoju premiérovú olympiádu som si strašne užil, a to najmä po profesionálnej stránke. Skúsenosti na nezaplatenie, zážitky na celý život.
Za 19 londýnskych dní som vytvoril 39 reportáží do Športových a Televíznych novín, deväť živých vstupov a 16 článkov na svoj olympijský blog.
A to ešte stále nekončím, minimálne na ďalšie dva články sa môžete tešiť. Dovoľte mi ale teraz, aby som vám aspoň trošku priblížil olympijský Londýn tak trochu iným pohľadom, trochu zo zákulisia, s pozornosťou na momenty, ktoré ma zaujali, pobavili alebo vydesili.
Čím je pre mňa Londýn výnimočný
V osemmiliónovej metropole som trávil toto leto čas už po tretíkrát, takže nie je toho zase až tak veľa, čo ma mohlo prekvapiť.
Londýn je v každom prípade jedno nádherné historické mesto, ktoré vo svojom centre dýcha úchvatnou atmosférou. Čím ale idete viac smerom von, tak začnete pozorovať všetky jeho neduhy.
V istom ohľade ho dokonca považujem za jedno veľké svetové laboratórium, na ktorom sa najskôr ukáže reálnosť zbližovania jednotlivých náboženstiev a kultúr. Už teraz sa tu hovorí viac ako 300 jazykmi a dialektami a žiaden krok späť neexistuje.
Takže sám som zvedavý, ako to celé dopadne. Mohol by som o Londýne hovoriť celé hodiny, ale poďme radšej na pár vychytávok, ktoré ma veľmi bavia.
Dopravnej situácii som sa osobitne venoval v jednom z predchádzajúcich blogov, ale stále platí, že zvyknúť si pozerať sa na ceste najprv doprava nie je pre našinca vôbec jednoduché.
Naopak, metro mi príde ako úžasne prehľadné a pritom rýchle a spoľahlivé riešenie presunu, keďže mať auto v Londýne je nielen veľmi drahé, ale zároveň aj nepraktické.
Ja osobne si pri každej prechádzke úzkymi chodbami až k svojmu vláčiku spomeniem, ako sa na týchto miestach tisli milióny vystrašených ľudí počas prvej či druhej svetovej vojny.
Ráno noviny Metro a hneď poobede najčerstvejšie správy v Evening Standard. Oba plátky vychádzajú v náklade 1,4 milióna resp. 600 000 kusov a sú zadarmo.
Pre lepšiu ilustráciu, majú približne 70 strán a navrhnuté sú tak, aby si každý čitateľ prišiel na svoje a zároveň po 20-tich minútach mal pocit, že našiel všetko, čo hľadal i nehľadal.
Pýtate sa správne, že ako je to možné, z čoho žijú tie noviny??? Jednoducho z inzercie. Miestami až tretinu obsahu totiž tvorí reklama a v prípade, že náklad je taký rozsiahly a zasahuje široké spektrum cieľových skupín, príjmy z inzercie dokážu pokryť aj samotné náklady
Bezpečnostné opatrenia boli dôkladné
Bezpečnostné opatrenia boli v každom prípade na maximálnej úrovni. Jeden údaj za všetky, ku ktorému som dnes po dlhom spomínaní prišiel.
Počas hier a všetkých tých presunoch po rôznych športoviskách som prešiel podrobnými kontrolami, rovnakými, ako poznáte z letiska, viac ako 70-krát!!!
Napriek tomu musím vyjadriť obdiv nad všetkými policajtmi, vojakmi a usporiadateľmi, ktorí svoju úlohu zvládli mimoriadne hrdinsky a takmer vždy s úsmevom na tvári a maximálne príjemným vystupovaním.
Dôkazom je táto fotografia po finále mužov na 200 metrov, keď pred olympijským štadiónom sami policajti spontánne oslávili úspech Usaina Bolta.
Vstup do olympijského domu Kanady zdobil aj takýto, podľa Števa, superman...
(Foto: Števo Eisele)
Čo v televízii určite neuvidíte
V konečnom dôsledku máte možnosť vo vysielaní vidieť už kompletnú tip top reportáž alebo živý vstup. Čo sa ale občas deje v zákulisí, je niekedy omnoho zaujímavejšie.
Vyrušovanie a rozosmievanie od okoloidúcich, trúbenie áut či nepríjemné ostré slnko, to je len pár chuťoviek a nástrah, ktoré na redaktora číhajú práve v momentoch, keď sa na kamere rozsvieti červená.
Táto momentka pochádza zo Slovenského domu, kde sme novinári mali ideálne zázemie na prácu. Do živého vstupu o bronzovej medaile Michala Martikána práve zostávalo päť minút, keď som zistil, že moja košeľa je totálne pokrčená. Ako môžete vidieť, v ťažkej chvíli som našťastie narazil na nečakaného záchrancu. Veľká vďaka :)
Okrem nich by som ale rád spomenul aj ďalších našich Slovákov, ktorí v Londýne určite nesklamali a vo viacerých prípadoch príjemne prekvapili.
Lucia Klocová, Erik Varga, celá posádka K4, Ľubo Hagara, Samo Piasecký, Jana Dukátová, ale aj ďalší športovci, ktorí nechali na ihrisku, dvorci či tartane dušu a videl som to na vlastné oči.
Rišo Varga, Matej Tóth, Daniela Hantuchová, Martin Tešovič, Monika Fašungová. Zvyšok buď neprekročil svoj tieň alebo jednoducho sklamal.
Medzi nimi sú aj žolíci, ktorých prístup k športu by sa dal nazvať všelijako, len nie profesionálny. Ale nie som to ja, čo by som im mal do duše rozprávať.
Hviezdy na každom kroku
Nepopierateľne som mal v niektorých prípadoch aj kus šťastia. Situácia z Wimbledonu, keď som vychádzal z press centra a rovno oproti mne sa vyrútil sklamaný Roger Federer, patrila k tým veselším.
Príjemný šok som zažil, keď som prechádzal najväčším nákupným centrom v Európe, hneď vedľa olympijského parku a oproti mne na pohyblivých schodoch zrazu nejaká známa tvár.
Pozriem hneď na nohy, ale mal dlhé nohavice. Rýchlo som sa otočil a utekal za ním ako pubertiačka za Justinom Bieberom. Už zdiaľky som si všimol ako sa pohupuje, zakričal som naňho Oscar, Oscar.
Prebehlo ďalších 10 sekúnd a táto milá fotka bola na svete. Napriek tomu musím napísať, že s precedensom súvisiacim s povolením štartu Oscara Pistoriusa na olympiáde mám veľký problém. Nech je ale ako chce, chalan má môj neopísateľný obdiv.
Znásilnená olympiáda
Na celej olympiáde mi ako vyštudovanému marketérovi prekážala iba jedna vec. Chápem, že všetko je presne nalinkované, najmä aby sa v prvom rade vyhovelo hlavným sponzorom. Takže vo všetkých olympijských priestoroch môžete platiť iba kartou Visa, konzumovať McDonald´s a piť nápoje od Coca Coly atď.
Pozor na reklamnú políciu
Mimochodom trošku pokrytectvo, keď práve posledné dve spoločnosti sú všetko možné, len nie ideálna strava pre človeka a špeciálne športovca. Ale hlavne, že si platia.
Narazil som však aj na ozajstné skvosty. V olympijských areáloch teda nemôže byť žiadna iná značka okrem oficiálnych.
A tak sú potom prelepené názvy: napríklad aj na dverách pri vstupe na WC či tekutého mydla vnútri. Neuveríte, ale všade nenápadne v civile hliadkuje údajne až 300-členná reklamná polícia, ktorá okamžite zasahuje pri akomkoľvek "zneužití" olympijských motívov. Nepripomína vám to niečo z temnej minulosti našej krajiny?
Jeden príklad za všetky, fanklub Zuzky Štefečekovej bol donútený lepiacimi páskami si na chrbte prelepiť symbol piatich kruhov, lebo ho na svoje vlastné podporovateľské mikiny použili neoprávnene.
Jasné, že nejaké pravidlá musia byť a musia sa aj dodržiavať, ale čo je niekedy veľa, to už je dosť. Viac k tejto zaujímavej téme nájdete na tejto adrese: http://ekonomika.etrend.sk/svet/oimplyada-v-lodnyne-ako-ju-vybor-chcel.html
Na záver môj najdojemnejší moment
Keď som v metre videl túto rodinku v zloženi mamina, dcérka a synček, tak sa mi prisámvačku až slza potisla pod oko. Mne, starému bezciťákovi. Ale vidieť mamu, ako svojím zaujatým deťom nahlas číta knižku "Harry Potter a väzeň z Azkabanu" a naplno sa vciťuje do interpretácie jednotlivých postáv bol tak príjemným pohľad, že sa mi nechcelo vystúpiť.
Fotogaléria (22)
