Prečo bolo leto 2012 iné. A to od skorej jari až doteraz

Obdobie od marca do augusta bolo na Slovensku v tomto roku mimoriadne teplé a s týmto súvisí aj vývoj iných zaujímavých javov v atmosfére.

Vplyv slnečného svitu na rast teploty vzduchu cez deň je zvýraznený predovšetkým na jar a na jeseň, ale v tomto roku bolo jeho dlhé trvanie cez deň, tesne po letnom slnovrate (21. júna), tiež jednou z príčin dvoch vĺn horúčav v poslednej dekáde júna a na začiatku júla.

Oblačnosť môže zabraňovať slnečnému svitu

Ak sa oblačnosť nevyskytuje, môžu slnečné lúče nerušene ohrievať zemský povrch. V južnejších regiónoch Slovenska je úbytok oblačnosti a pribúdanie slnečného svitu v priebehu druhej polovice 20. a na začiatku 21. storočia nápadnejšie ako napríklad v regiónoch severného a severovýchodného Slovenska.

V posledných desaťročiach ako keby sa výskyt takýchto slnečnejších a suchších epizód rozširoval aj do časového priestoru pred začiatkom leta a tesne po jeho skončení.

Na výpar má vplyv viacero faktorov

Najviac vnímaná je teplota vzduchu. Netreba však zabúdať aj na (ne)nasýtenosť prírodného prostredia vlahou. Veľmi môže vplývať na výpar aj vietor, ďalej sú dôležité slnečný svit, vlhkosť vzduchu a miesto výparu.

V lesnatom prostredí, kde je dostatok povrchových vodných zdrojov, bude výpar určite vyšší, ako na poli bez vegetácie, kde niekoľko dní pred tým nepršalo. K nemu sa najviac približuje výpar z voľnej vodnej hladiny.

A ako to je na stanici Bratislava-Mlynská dolina?

Na meteorologickej stanici SHMÚ Bratislava-Mlynská dolina môže byť v tomto ročnom období výpar z voľnej hladiny výrazne vyšší ako úhrn zrážok za tri letné mesiace. Príkladom je suché a extrémne teplé leto v roku 2003, alebo leto v roku 1992 s extrémne suchým a horúcim augustom.

Nízka priemerná relatívna vlhkosť vzduchu cez deň v Mlynskej doline v jarno-letných sezónach 1992, 1994, 2003, 2007 a 2012 potvrdzuje jej vplyv na výpar a vzťah k vlahovým a teplotným podmienkam. V posledných približne 20 rokoch bola táto charakteristika vlhkosti najvyššia v zrážkovo bohatom roku 2010.

Tesný vzťah medzi oblačnosťou a slnečným svitom sa dá dokumentovať na hodnotách priemerného pokrytia oblohy oblačnosťou a sumách slnečného svitu. Hodnoty týchto charakteristík sú nepriamo úmerné, takže oblačnejšia sezóna je príčinou nižšieho trvania slnečného svitu a naopak. V Bratislave, Mlynskej doline sa to najmarkantnejšie prejavilo v jarno-letných sezónach v rokoch 1989, 2003 a 2007. Pozrite si aj grafy v galérii: