Boris zažil vesmír 10 kilometrov nad zemou
Zúčastnil sa na lete v špeciálnom lietadle a na vlastnej koži si vyskúšal stav beztiaže.
Slovák Boris Fugger si mohol na vlastnej koži vyskúšať pocit beztiaže, aký zažívajú astronauti vo vesmíre. V rámci Paris Airshow 2011 sa zúčastnil 21. júna parabolického letu spolu s ďalšími 40 dobrovoľníkmi, dvoma vedcami a astronautmi.
Boris Fugger je členom Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity napriek tomu, že pracuje v IT oblasti, štúdium vesmíru, pozorovanie hviezd a raketové modelovanie sú jeho dlhoročné hobby. Rozprávali sme sa s ním o parabolickom lete i o tom, aké pocity prežíval počas stavu beztiaže.
Čo všetko predchádzalo tomu, že ste sa zúčastnili parabolického „Zero G“ letu?
Sekcia vedy a techniky ministerstva školstva oslovila Slovenskú organizáciu pre vesmírne aktivity (SOSA), ktorej som členom. Prihlásil som sa na let a po dvoch týždňoch mi prišiel mail z Francúzskej vesmírnej agentúry s tým, že ma vybrali a začali sa prípravy. Najprv to boli testy a prehliadky vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku, potom sme mali priamo na letisku Le Bourget v Paríži školenie a predletové stretnutie.
Ako prebiehal váš parabolický let?
Keďže som však v tom čase pracoval v Keni, kvôli letu som do Francúzska letel až z Afriky. Z parížskeho letiska Le Bourget sme potom leteli do Bordeaux a odtiaľ na územie určené pre parabolické lety pri Francúzskom atlantickom pobreží.
PARABOLICKÝ LET
Pri parabolickom lete lietadlo asi vo výške deväť kilometrov začne pri horizontálnom lete prudko stúpať pod 50-stupňovým uhlom pri rýchlosti asi 700 kilometrov za hodinu. Vtedy vzniká preťaženie. Zníži sa ťah motorov natoľko, že lietadlo pri lete balistickou krivkou vytvorí stav mikrogravitácie na asi 30 sekúnd. Parabolické lety sa využívajú na simulovanie mikrogravitácie, aká sa nachádza napríklad na vesmírnej stanici ISS.Asi po hodine letu sme začali pracovať s parabolami. Kvôli fyzickému vyčerpaniu z neustáleho striedania gravitačných a mikrogravitačných prostredí som spiatočný let do Paríža úplne prespal.
Zažili ste stav beztiaže, aké ste vtedy prežívali pocity?
Človek musí mať v sebe trošku bláznovstva a detskú hravosť, aby si ten pocit vedel vychutnať. Pred letom sme dostali tabletku, aby sme nemali problém udržať obsah žalúdka a telesné tekutiny. Napriek tomu na mňa zo začiatku gravitačné preťaženie pôsobilo veľmi zle, ťažko sa mi dýchalo a cítil som enormný tlak na telo.
Tieto pocity za okamih vystriedal beztiažový stav, kedy som vyletel do priestoru. Nevedel som sa pohybovať, mal som pocit, že mi hlavu zaliala krv a po skončení paraboly nastal tvrdý pád. Ďalšie paraboly boli už lepšie a lepšie, až som sa naučil v novom prostredí existovať a mohol som si stav beztiaže skutočne vychutnať.
Koľko peňazí vás stála účasť na lete?
Keďže samotný let bol súčasťou leteckých dní a bol som dobrovoľník z Európy, mal som let zadarmo. Kúpiť som si musel len letenku do Paríža. Normálne stojí lístok na palubu okolo päťtisíc eur, v prípade, že sa na palube robia aj vedecké experimenty, cena lístka je ešte vyššia.
Čomu sa organizácia SOSA venuje?
SOSA sa usiluje o vstup Slovenska do prestížnej Európskej vesmírnej agentúry. Budeme sa môcť potom zúčastňovať kozmických projektov, bude to veľký prínos aj pre vedcov a študentov. Organizácia sa tiež snaží zvýšiť povedomie o dôležitosti kozmických aktivít medzi verejnosťou.
Pripravujeme projekt skCube - historicky prvú slovenskú vesmíru družicu, ktorá by mala obiehať Zem vo výške 330 kilometrov. Organizujeme aj projekt skBalloon, teda balónové lety na hranicu vesmíru. Prvý balón letel do výšky asi 30 kilometrov minulý rok v októbri.
Na palube bol aj amatérsky detektor kozmického žiarenia a iné senzory. Balón počas letu posielal telemetriu, na základe ktorej ho je možné po dopade nájsť. Teraz pripravujeme druhú dokonalejšiu verziu, ktorá by mohla dosiahnuť až 40 kilometrov.
Kontakt na autorku: jakabova.maria@markiza.sk




