Prečo je tak stále veľmi teplo a aj bude? Odpovedá klimatológ
Babie leto pokračuje, prináša extrémne teploty najmä poobede.
Počasie malo v tomto roku letný charakter až do 20. septembra. Vyznačovalo sa cez deň častým slnečným svitom, teplota vzduchu počas viacerých dní dosiahla v najteplejších oblastiach Slovenska tropické hodnoty (30 °C) a pri prechodne zväčšenej oblačnosti sa ešte vytvárali na niektorých miestach aj búrky.
Zlom nastal 19. septembra, kedy ešte na juhovýchode Slovenska vystúpila teplota vzduchu nad tropických 30 °C, ale na krajnom západe a juhozápade Slovenska už v rovnakom čase bolo nepríjemné, chladné, daždivé a veterné počasie.
Tento nepriaznivý stav bol iba dvojdňovou záležitosťou a po ňom začalo mať počasie u nás príznaky babieho leta, ktoré ešte môže trvať nezvyčajne dlho aj v októbri.
Teplo aj chladno počas dňa
Ten, kto vnímal predovšetkým vysokú dennú teplotu vzduchu, si to ani tak neuvedomil, ale ráno, večer po západe slnka a v noci, začalo byť citeľne chladnejšie ako v prvých dvoch septembrových dekádach.
Po jesennej rovnodennosti, 23. septembra, začala byť noc dlhšia ako deň, počasie malo stabilný charakter, bolo málo oblačnosti, vietor bol nevýrazný, v noci mohlo byť aj bezvetrie a toto sú predpoklady pre výrazné ochladzovanie zemského povrchu v čase medzi západom a východom slnka.
Veľká amplitúda je typická pre babie leto
Dôsledkom je veľký rozdiel medzi maximálnou a minimálnou dennou teplotou vzduchu (amplitúda). Veľká denná amplitúda teploty vzduchu je, popri poletujúcich pavučinkách, príjemných slnečných dňoch, ráno niekedy aj hmlách, jedným z podstatných rysov babieho leta.
Za teplo môže sucho
V tomto roku vplyvom nedostatku atmosférických zrážok, panuje v prírodnom prostredí všeobecné sucho a nad suchým zemským povrchom je aj proces ochladzovania prízemných vrstiev atmosféry ešte výraznejší. Veľmi rýchlo boli zaregistrované rozdiely medzi maximom a minimom dennej teploty vzduchu aj viac ako dve desiatky °C.
Prečo je ráno tak chladno a cez deň teplo
Takýto výrazný denný chod teploty vzduchu je v zložitých prírodných podmienkach Slovenska typický predovšetkým pre kotliny a údolia alebo aj nížiny. Tieto miesta vplyvom stabilizácie studeného, ťažšieho vzduchu cez noc vychladnú viac, ako svahové polohy alebo hrebeňové polohy v pohoriach.
RNDr. Pavel Faško CSc.
Po svahoch studený vzduch steká do nižších polôh a vrcholové polohy majú podmienky blížiace sa voľnej atmosfére, kde je režim teploty vzduchu určovaný viac cirkulačnými podmienkami v atmosfére.
Keby sme sa sústredili na nižšie polohy, dná kotlín a nížinné oblasti, zistili by sme, že aj v ročnom režime existujú pomerne dobre rozlíšené obdobia, kedy je denná amplitúda teploty vzduchu výraznejšia, resp. naopak menej výrazná.
K obdobiam s pravidelnejším výskytom veľkých amplitúd teploty vzduchu patria u nás predovšetkým prechodné ročné obdobia, t. j. jar a jeseň.
September bol slnečnejší ako august
Slnečný svit vytvára predpoklady pre ohrievanie zemského povrchu a vzostup teploty vzduchu. Koniec leta a začiatok jesene bol v tomto roku mimoriadne málo oblačný a v trvaní slnečného svitu bol rozdiel medzi augustom a septembrom len veľmi nevýznamný a vo vysokohorských oblastiach bol dokonca september slnečnejší ako august a po viacročnom období sa splnila jedna z typických charakteristík vysokohorskej klímy u nás.
Ideálne počasie pre vysokohorskú turistiku by malo pokračovať aj v prvých októbrových dňoch.
Fotogaléria (5)
