Výrazne prispel k aktuálnej kríze, no mudruje, aký zlý bol socializmus

Voľný trh od svojho vzniku zlepšil život všetkým a nenesie vinu za majetkovú nerovnosť. Pád Berlínskeho múru v roku 1989 zase odhalil hospodársku zrúcaninu ekonomiky východného bloku.

Alan Greenspan.

(Foto: TASR)

Socializmus kolaboval

Ekonomické ukazovatele jednoznačne potvrdzujú, že socialistické krajiny ani zďaleka nedokázali bohatnúť tak rýchlo ako kapitalistické. Pripomenul to aj Greenspan.

"V ekonomickej vede sa nedá uskutočniť kontrolovaný experiment. Ale súťaž medzi východným a západným Nemeckom po 2. svetovej vojne mala k nemu blízko. Obe časti začali s identickou kultúrou, jazykom, dejinami a hodnotovým systémom," poznamenal niekdajší šéf FED-u.

Nad tým, ako to dopadlo, sa zrejme nemá hlbší zmysel zamýšľať.

Ešte vážnejším problémom socializmu podľa jeho kritikov bolo, že masívne "rozkrádanie" štátneho majetku, obmedzovanie podnikavejších obyvateľov, no najmä spomalený vedecký pokrok spôsoboval, že systém by padol tak či tak.

Nedokázal by pre obyvateľov udržať sociálne istoty, na aké si zvykli.

Kapitalizmus kolabuje teraz

Greenspan velebí opak socializmu - kapitalizmus.

"Od svojho vzniku v osvietenstve dosahoval jeden úspech po druhom. Po tom, ako životné podmienky stagnovali takmer tisíc rokov, sa na celom svete začali zlepšovať životné podmienky a kvalita života nevídaným tempom," tvrdí.

Bývalý šéf FED-u však akosi pozabudol, že k rastu životnej úrovne prispel prinajmenšom v rovnakej miere ako spoločenské zriadenie vedecký pokrok.

Akonáhle vedci narazili napríklad na hranice zvyšovania produktivity pri výrobe potravín či energie, začal mať problémy aj kapitalizmus.

Politici a finančníci zareagovali robustným zadlžovaním a výsledky takéhoto správania pociťujeme práve v posledných rokoch. K rastu dlhu pri tom výrazne "napomohol" práve FED.

Chamtivosť

Greenspan však viní z prehlbovania majetkových rozdielov medzi chudobnejšími a bohatšími najmä chamtivosť a protekcionizmus, pričom za tie kapitalizmus "nemôže". 

"Chamtivosť a hrabivosť sa dávajú do súvislosti s kapitalizmom často s úmyslom vyvolať odpor proti nemu. Ale ony sú v skutočnosti súčasťou ľudskej prirodzenosti nielen v kapitalizme voľného trhu, ale objavujú sa vo všetkých ekonomických formách," myslí si finančník.

Návod, čo by na "nespravodlivosť" mohlo fungovať, neponúkol.