Čokoláda pokúša naše jazýčky už 462 rokov

Deň čokolády 7. júla pripomína udalosť z roku 1550, keď sa v obchodoch na európskom území stala čokoláda pre ľudí dostupnou. Odvtedy prešlo 462 rokov.

Prvé kakaové bôby do Európy priviezol začiatkom 16. storočia Krištof Kolumbus. Vtedy obyvatelia Starého kontinentu nemali nijaké vedomosti o spracovaní týchto bôbov.

Znalosti Aztékov o tom, ako ich spracovať, priviezol podľa zdrojov Španiel Hernando Cortés. Horúci povzbudzujúci nápoj "xocolatl" – ovocie a voda – si začal získavať Španielov a neskôr aj obyvateľov zvyšku Európy.

Pôvod slova čokoláda sa odvodzuje z jazyka pôvodných obyvateľov stredného Mexika nahuatl. Nápoj poznali aj Aztékovia a Mayovia.

Čokoláda sa vyrába z plodov tropického kakaového stromu Theobroma cacao. Tabuľkovú čokoládu v súčasnej podobe začali ľudia v Európe vychutnávať v 19. storočí.

V roku 1828 vyrobil holandský chemik a výrobca čokolády Coenraad Van Houten prvý lis, ktorým oddeľoval od kakaa jeho časť - kakaové maslo. Prvá vyrobená čokoláda bola hrudkovitá a horká.

V roku 1879 Švajčiar Rodolphe Lindt vynašiel stroj, ktorým sa čokoláda premiešala natoľko jemne, až sa rozplývala na jazyku. Tým sa otvorila cesta k dnešnému rozšíreniu čokolády.

Ilustračná snímka

(Foto: shutterstock.com)

Najkvalitnejšia je horká čokoláda

Kvalitná horká čokoláda je bohatým rastlinným zdrojom antioxidantov.

Tie chránia ľudský organizmus pred voľnými radikálmi, ktoré v tele vo väčšom množstve môžu vážne poškodzovať bunky a spôsobovať ich starnutie.

Dôsledkom ich negatívnych vplyvov na organizmus sú zápalové procesy, ateroskleróza, kardiovaskulárne ochorenia i vznik rakoviny. Antioxidanty ich účinok neutralizujú.

Čokoláda obsahuje horčík dôležitý pre srdce a mozog, ale i vápnik a železo. Ochrancami zdravia sú aj flavonoidy.

Sladká maškrta je aj nositeľom vitamínov A, B a E. Kyselina stearová, mastná kyselina v prirodzených tukoch, zase stabilizuje hladinu cholesterolu v krvi.

Čokoláda je okamžitým zdrojom energie pre telo i ducha. Ovplyvňuje neurotransmitéry v ľudskom mozgu, čím pomáha odstraňovať napätie a stres. Zároveň vyvoláva v človeku príjemné pocity a pokoj.

A práve pocity slasti, šťastia a dobrej nálady, ktoré vyvoláva chuť čokolády, si ľudský organizmus zapamätá. Ak si ich chce človek opäť vyvolať, znova siahame po čokoláde. Tak môže vzniknúť aj závislosť.