Hity televíznej zábavy všetkých čias! Žili nimi Slováci aj Česi

Hľadanie talentov či rôzne súťaže na obrazovkách vždy dominovali, najúspešnejšie pretrvali roky.

BRATISLAVA, 23.03.2011 16:28 | Gabriel Gilányi

Televízna zábava spojená so súťažením mala dostatok verných fanúšikov aj v minulosti. Bolo to však neporovnateľne iné, ako v súčasnosti. Naozaj neporovnateľne.

V začiatkoch stačilo, že sa divák bavil

Diváci si pravidelne sadali pred televízne prijímače predovšetkým preto, aby prežili vzrušujúce chvíle pred svojimi obrazovkami.

Keď v šesťdesiatych rokoch v našich zemepisných šírkach televízia začínala s vysielaním súťažných relácií, naozaj nešlo o megalomanské projekty, nebol to boj na život a na smrť, boj o milióny. Dlho bolo dôležité najmä to, aby sa ľudia odreagovali, zabavili, prežili trocha napätia a pritom sa aj niečo nové naučili.

Vtipnejší vyhrával celých šestnásť rokov

Ako to bolo so sledovanosťou

V časoch, keď existovala len jedna televízia, diváci si mohli vybrať z dvoch alternatív: 1. a 2. program. Pred rokom 1970, kedy sa spustil 2. program (10.mája 1970) mali dokonca len jednu možnosť. Súťaže však na obrazovkách dominovali vždy.
  • televízne súťaže sa stále tešili veľkej popularite, čo platí doteraz
  • vo vysielacej štruktúre mali dominantné miesto; spravidla sa vysielali popoludní a podvečer
  • pri veľkých zábavno-súťažných projektoch to bol víkendový prime-time (napr. Dvaja z jedného mesta)
  • sledovanosť bola obrovská, pri niektorých súťažiach fandilo súťažiacim celé Československo
  • napríklad víťaz súťaže Desať stupňov ku zlatej sa stal celorepublikovou osobnosťou
 
Sto bodov! Desať stupňov ku zlatej. Šesť rán do klobúka. Vtipnejší vyhráva. Videostop. Kufr. Aj to boli mimoriadne úspešné súťažné televízne programy, na ktoré si ešte mnohí zrejme pamätajú. Tak na Slovensku, ako aj v Česku mali svojich veľkých fanúšikov a roky boli piliermi televíznej zábavy.

Urobili sme sondu históriou televíznych súťaží, ktorých cieľovou skupinou bolo toho času 15 miliónov ľudí, teda populácia bývalého Československa.

Jednou z najúspešnejších súťaží všetkých čias, ktorú pripravovalo bratislavské štúdio Slovenskej televízie (STV) bol program s názvom Vtipnejší vyhráva.

Snímka zo súťaže Vtipnejší vyhráva
Archívna snímka zo súťaže Vtipnejší vyhráva.
(Foto: archív STV)

Zápolenie vybraných osobností (hercov či spevákov) v rozprávaní vtipov sa vysielalo najdlhšie – nepretržite bola táto relácia na obrazovkách 16 rokov (1971-1987; 1997), pričom moderátorom aj tvorcom bol Oldo Hlaváček.

Moderátorskej úlohy v súťaži sa zhostil aj Ivan Krajíček, ktorý si pomohol s Mišom Vtipkárom, bábkou, ktorú viedol a ktorej hlasom bol Michal Hraška. Princíp zápolenia nebol zložitý.

Herci a speváci postupne hovorili pred publikom vtipy a získavali body podľa toho, ako dokázali divákov rozosmiať či lepšie povedané roztlieskať.

Úspešnosť toho-ktorého vtipu totiž meral tvz. potleskomer. V jednotlivých kolách zazneli aj divácke vtipy. Na konci relácie ich vyhodnotila porota, pričom víťaz pred obrazovkou sa mohol tešiť na stokorunáčku.

Pionierska mládež aj vysokoškoláci zápolili jedna radosť

Ešte skôr, ako začala televízia vysielať súťaž s vtipmi, existoval aj program, ktorý bol určený pre staršie deti. Hovoríme o publicisticko-zábavnom a súťažnom cykle s názvom Rozlety, kde súťažili pionierske krúžky v rôznych oblastiach.

Napríklad mladí hasiči, ochrancovia prírody, výtvarníci či hudobníci. Tento program stojí za zmienku minimálne preto, lebo na obrazovkách sprevádzal divákov celých desať rokov (1968 -1978). Rozlety, rovnako ako v tom čase aj iné podobné relácie, moderoval televízny dramaturg Zdeno Palečka.

Mimochodom, mládež mala možnosť súťažiť prostredníctvom viacerých televíznych relácií. V šesťdesiatych, sedemdesiatych aj v osemdesiatych rokoch sa na obrazovkách objavili programy, ktoré mali charakter vedomostných súťaží: Univerziáda (1967), Pred nami rok 2000 (1975), Maľovaný svet (1979-1980) či súťaž Skúšky bez indexu (1981-1982).

S videoklipmi prišiel ako prvý Triangel

Snímka z hudobnej relácie Triangel
(Foto: archív STV)

Aj pred rokmi dominovali programy, ktoré dávali priestor talentovaným ľuďom. Súťažiaci vtedy - podobne ako tí v dnešnej pesničkovej súťaži SuperStar - bojovali o svoje miesto vo vtedajšom prostredí známych osobností, ktorému dnes hovoríme šoubiznis.
Išlo o tituly ako Vyberte si pesničku (1967-1976), Našich deväť (1975-1979), Príležitosť pre talenty (1976-1983), Šesť plus jedna (1979-1983), 5xP (Päť pekných pesničiek pre potešenie; 1983-1987).

Pesničková súťaž Našich deväť z roku 1976
Pesničková súťaž Našich deväť z roku 1976, kde účinkoval aj Miro Žbirka.
(Foto: archív STV)

Medzi reláciami s hudobným obsahom azda najviac divácky zarezonoval Triangel, ktorý sa vysielal v rokoch 1984 až 1997. „Išlo o veľmi populárnu súťaž, zásadne sa v nej objavovali slovenské a české pesničky, pričom v Triangli sa už naplno využívala forma videoklipov. Táto súťaž nesmierne pomohla k popularite prakticky všetkým našim spevákom a skupinám. Moderovali ju Tatiana Kulíšková, Pavol Juráň, neskôr, po novembri 89, Daniel Junas,“ spresnil pre portál TVNOVINY.sk Milan Antonič, vedúci Informačného a dokumentačného strediska Archívu STV.

K dnešnej SuperStar mala najbližšie Zlatá kamera

Ako to bolo s peniazmi na televíznu zábavu

Dnes je už ťažko povedať, koľko stála výroba súťaží, jednoznačne to však neboli nákladné projekty. Totiž prakticky všetky relácie boli vyrábané v rámci interných zdrojov.
  • všetci tvorcovia boli internými pracovníkmi televízie, brali normálny plat a vyrábali v rámci pracovných úväzkov
  • zvlášť honorovaní boli iba účinkujúci z radov spevákov, hudobníkov a kapiel
  • honoráre boli neporovnateľné s dnešnými pri veľkých zábavno-súťažných projektoch to bol víkendový prime-time (napr. Dvaja z jedného mesta)
  • interpreti boli predovšetkým vďační za to, že sa mohli objaviť na obrazovke, na ktorú sa pozerala celá republika
  • neexistoval prenájom externých priestorov; všetko bolo štátne a príslušné okresné, krajské a iné orgány sa radi popýšili novými kultúrnymi domami a inými zariadeniami
 
Hudobnou reláciou, v ktorej ľudia mohli hlasovať za skladby, ktoré televízia predstavila v tzv. inscenovanom podaní (išlo o formát, ktorý sa využíval pred vznikom videoklipov), bol program s názvom Malá televízna hitparáda (1966-1970) „Po prvom kole relácie prišlo do redakcie televízie neuveriteľných 15-tisíc listov,“ spomína Antonič.

Súťažným cyklom, ktorý mal azda najbližšie už k spomínanej SuperStar, bola relácia Zlatá kamera (1966-1970). „Bola to legendárna a veľmi úspešná súťaž amatérskych, začínajúcich spevákov. Súťažilo sa v dvoch kategóriách – speváci ľudových piesní a speváci tanečných piesní a šansónov,“ spomína Antonič.

Peter Dvorský v súťaži Zlatá kamera
Peter Dvorský v súťaži Zlatá kamera.
(Foto: archív STV)

V Zlatej kamere museli prejsť prihlásení súťažiaci určitým „sitom“, podobne ako v SuperStar. „Začínalo sa výberovými kolami na úrovni miest, potom boli krajské kolá. Od semifinále túto súťaž „naživo“ vysielala televízia,“ vysvetľuje Antonič.

Súťaž bola televíznou štartovacou čiarou pre množstvo neskôr veľmi známych ľudí: Peter Dvorský (víťaz kategórie ľudových piesní r.1967 spieval „Povedzte mojej materi“), Eva Máziková (víťazka kategórie tanečných piesní r.1966 spievala vtedajší hit Heleny Vondráčkovej „Chytila jsem na pasece motýlka“), Tatiana Hubinská, Nora Blahová, Miroslav Ličko, Eva Biháriová, Peter Stašák, Peter Vašek, Karol Konárik; dokonca sa tam ako malé dievčatko objavila aj herečka Jana Nagyová (pieseň: Aj z mája máj).

Hudobná relácia Päť želaní so skupinou Elán
Hudobná relácia Päť želaní (1975-1979) so skupinou Elán. Členovia kapely boli mladí a štartovali svoju kariéru.
(Foto: archív STV)

Zlatú kameru, podobne ako aj ďalšiu pesničkovú súťaž Vyberte si pesničku (1967-1976), moderoval Peter Hrnčiar.

Vysielala sa aj súťaž, kde spev nahradil herecký talent - Patálie s Táliou (1967-1968). „Vysielalo sa to „naživo“, žiadny záznam sa nezachoval, ale pamätám si, že jednou z úspešných účastníčok bola herečka Eva Matejková, manželka Mariána Slováka,“ hovorí Antonič.

Existovala aj súťaž, v ktorej súperili slovenské kúpele

Víťaz súťaže Desať stupňov ku zlatej musel mať skutočne obrovské vedomosti z danej oblasti, v ktorej bol samoukom. Často šokoval aj vysokovzdelaných odborníkov,
spomína Milan Antonič z STV.
 
Doslova unikátom na svoju dobu bola súťaž Olympiáda kvality (1965-1969) – akási verejná súťažná previerka výrobkov a služieb. „Mohla byť realizovaná skutočne len v tom období, keď fungovalo značné politické uvoľnenie. Potom totiž prišiel rok 1968 a následná normalizácia,“ zdôrazňuje Milan Antonič.

Pre sedemdesiate roky aj osemdesiate roky už boli typické televízne zápolenia, ktoré istým spôsobom kopírovali systém fungovania socialistickej spoločnosti.

Napríklad v relácii pod názvom V znamení trojky (1970-1974), ktorú televízia vysielala s dvojmesačnou periodicitou, súťažili vždy tri okresy v rôznych oblastiach pod gesciou okresných osvetových domov. Moderátormi tohto zápolenia boli Zdeno Palečka a Ada Straková.

Typicky socialistickou súťažou cez obrazovku bol aj program s názvom Pohár kúpeľných miest (1977-1978). Vysielal sa vždy z iných kúpeľov na Slovensku a súperili v nej zdravotné sestry resp. zdravotnícky personál, ktorý v nich pracoval.

Zápolenie socialistických podnikov moderoval Krajíček aj Markovič

Hudobná relácia Päť želaní s Richardom Müllerom
Hudobná relácia Päť želaní s Richardom Müllerom.
(Foto: archív STV)

Aj poľnohospodári, alebo presnejšie členovia JRD (jednotných roľníckych družstiev) si v tých časoch prišli na svoje prostredníctvom súťažných cyklov vysielaných „naživo“: Mali názvy Etapa 25 (1970) a Etapa 50 (1971).

Zábavno-súťažný cyklus vo forme veľkého revuálneho programu – to bola relácia z polovice osemdesiatych rokov: Dvaja z jedného mesta (1984-1986). Súťažili v nej družstvá dvoch veľkých podnikov z daného mesta, ich kapitánmi boli známe osobnosti. Pri moderovaní sa vystriedali Ján Lacko, Milan Markovič či Ivan Krajíček.

Oliver Andrásy moderoval prvú súťaž, kde mohli diváci telefonovať

Adrenalín zrejme stúpal v žilách aj fanúšikom hádaniek, a to pri sledovaní televíznych súťaží ako boli Večer u nás dvoch (1979-1982), Sedem otáznikov (1979-1983) či Nikto neprehrá (1984-1986).

Oliver Andrásy
Oliver Andrassy.
(Foto: SITA)

Až v roku 1990 uzrela svetlo sveta súťaž, kde sa prvýkrát sa objavil princíp priameho kontaktu s televíznymi divákmi - Pátranie pokračuje (1990-1991). Bol to mesačník; zábavno-súťažná hra pre divákov s priamym telefonickým kontaktom, ktorý v začiatkoch moderoval Oliver Andrásy a neskôr Karol Polák mladší.

Praha mala takisto svoje tromfy, ktoré ocenili aj diváci na Slovensku. Od roku 1975 mimoriadne dobre medzi ľuďmi zarezonovala vedomostná súťaž Desať stupňov ku zlatej. Práve v nej sa prvýkrát uviedol ako moderátor Přemek Podlaha, neskorší veľmi populárny autor a moderátor relácií „Receptár“. Asistentku mu robila slovenská moderátorka Zuzana Neubauerová.

Českou klasikou boli súťaže Kufr a Videostop

V polovici osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov sa diváci v celej republike, a to aj po neskoršom rozdelení Československa, tešili z ďalších úspešných programov, ktoré ponúkli práve Česi.

Medzi najznámejšie patril Videostop (1985-2000) s Janom Rosákom a Kufr(1992-2004), ktorý moderoval Pavel Zedníček.

Ján Roskák vo Videostope
Ján Rosák vo Videostope - aktuálna a archívna snímka moderátora.
(Foto: ahaonline.cz)

Videostop vydržal na obrazovkách naozaj dlho, úctyhodných 15 rokov. V populárnom zábavnom programe vystupovali traja súťažiaci a traja hostia z radov hercov, režisérov a známych osobností a súťažili nad ukážkami a témami z československej kinematografie.

Pilotný neverejný diel moderoval Jozef Dvořák, ale keď sa dozvedel o pravidenom vysielaní, z projektu odstúpil. Nahradil ho Zdeněk Tulis, pod ktorého taktovkou bol napokon odvysielaný prvý diel Videostopu. Čoskoro ho ale vystriedal Ján Rosák; práve s ním má väčšina divákov túto súťaž spojenú.

Program sa vysielal až do roku 2000 a režírovali ho Pavel Vantuch, Petr Soukup a Ivo Paukert.

O rok neskôr sa súťaž v zmenenej podobe na obrazovky vrátila ako Nový Videostop. Ponuka filmov sa rozšírila o zahraničné tituly a pribudla postavička animovaného Vlastu Buriana ako glosátora. Pre malý divácky ohlas však bola obnovená súťaž zakrátko z vysielania stiahnutá.

Súťaž s ukážkami z filmov opäť dobýja srdcia divákov

Barrandovský videostop
Barrandovský videostop momentálne dosahuje nové rekordy sledovanosti.
(Foto: barrandov.tv)

Začiatkom marca tohto roku sa Videostop vracia na obrazovky opäť, tentoraz pod názvom Barrandovský videostop a opäť ho moderuje Ján Rosák.

Pre tento krok sa rozhodla TV Barrandov pri pri príležitosti 80. výročia založenia filmových ateliérov Barrandov. A zdá sa, že to bolo najlepšie rozhodnutie televízie od jej vzniku (začiatok vysielania TV Barrandov sa datuje 11.1.2009 )

Obnovená súťaž vyniesla stanicu 5. marca 2011 na tretie miesto v sledovanosti v rámci Českej republiky. V istej chvíli totiž Barrandovský videostop pozeralo až 600-tisíc divákov.

Oproti pôvodnému Videostopu sa ten barrandovský líši účasťou režisérskych osobností v úlohe porotcov, pričom v hre je finálové kolo, ktorého víťaz pocestuje do Hollywoodu.

Zedníček zadával divákom hádanky 12 rokov

Pavel Zdeníček v relácii Kufr
Pavel Zdeníček v relácii Kufr.
(Foto: ahaonline.cz)

Pekných 12 rokov vydržala na obrazovkách aj súťaž Kufr pod moderátorskou taktovkou Pavla Zedníčka. Súťaž sa skladala z niekoľkých kôl.

Bola to pantomíma, hádanie slov, hádanie predmetu, odkrývanie obrázku a nakoniec víťaz mal možnosť vybrať si kufor s finančnou odmenou.

Vždy to bola napínavá lotéria a každý čakal, akú sumu si súťažiaci napokon odnesie domov. Niektorí označujú Kurf za českú televíznu klasiku, ktorá ale mala úspech aj u Slovenského diváka.

Koleso šťastia naštartovalo úspech licencovaných formátov

Jedným z najsledovanejších, tentoraz však už licencovaných súťažných titulov, bolo Koleso šťastia. Slovenskú verziu Kolesa šťastia vysielala Slovenská televízia od roku 1994 do 1997 s ročnou prestávkou, kedy ju vysielala už neexistujúca VTV.

Súťaž Koleso šťastia
Súťaž Koleso šťastia, ktoré vysielala STV. Išlo o vôbec prvý licencovaný formát na Slovensku. Súťaž, podobne ako vo svete, zožala úspech aj u nás.
(Foto: archív STV)

Moderovali ju Jozef Pročko, Tibor Hlista, Roman Feder a Laco Híveš. Híveša neskôr nahradil Roman Pomajbo. Jeho úspech však možno pripísať aj atraktívnym cenám, ktoré na víťazov čakali.

To, čo bolo úspešné vo svete, väčšinou uspelo aj na Slovensku. Dôkazom toho boli ďalšie licencované súťažne formáty s nadpriemernou sledovanosťou: Milionár, 5 proti 5, SuperStar, Slovensko má talent, Let''s Dance, Supertelo, Ste chytrejší ako piatak?, Ruku na to!

Niektoré z nich si našli viacej, iné menší počet fanúšikov. V každom prípade sa však nedajú porovnávať s tým, čo tu bolo predtým. A to, samozrejme, z viacerých dôvodov...
 

Videostop

Kufr

Triangel

Našich deväť

Vtipnejší vyhráva

 

 

Fotogaléria (19)