Zamestnávatelia žiadajú premiéra, aby zriadil ekonomický krízový štáb

Pavol Šurda v Mimoriadnej relácii.
Pavol Šurda v Mimoriadnej relácii. Zdroj: TASR

Tiež chcú rýchlejšie zavádzanie a rozšírenie opatrení.

Zamestnávatelia združení v najväčších zamestnávateľských zväzoch ocenili prístup vlády a v rámci možností rýchle vypracovanie prvých opatrení na zmiernenie ekonomických dosahov krízy vyvolanej šírením ochorenia COVID-19.

Žiadajú však spresnenie oznámených opatrení a ich rýchle zavedenie do praxe. Zároveň podnikatelia na utorkovom brífingu oznámili, že očakávajú ďalšie opatrenia, ktoré by riešili aj situáciu veľkých podnikov.

"Musíme sa pripraviť na poriadne hlbokú a náročnú hospodársku krízu, kde máme obavy, keď nebudeme robiť patričné kroky, že slovenské hospodárstvo to nemusí v zdraví prežiť," povedal prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Tomáš Malatinský.

Opatrenia vlády na podporu ekonomiky, ktoré boli už zverejnené, pomôžu podľa Malatinského iba malým a stredným podnikateľom. "V konečnom dôsledku sa tieto opatrenia vyhli a nedotkli veľkých firiem. Veľké firmy sú ťahúňmi ekonomiky, ktoré zamestnávajú mnoho aj tých malých," upozornil.

Prezident Asociácie priemyselných zväzov Alexej Beljajev podotkol, že opatrenia vlády delia zamestnancov na rôzne kategórie. "Niektorí dostanú 100 %, niektorí 80 % či 60 % priemernej mzdy. A čo je najhoršie, máme tu ešte jednu kategóriu. A tou sú zamestnanci, ktorým štát nechce pomôcť vôbec," zdôraznil Beljajev.

Bude treba zvýšiť aj zadlženosť Slovenska

Približne 1 400 slovenských firiem má podľa neho vyššie osobné náklady ako 200-tisíc eur mesačne, ktoré ako limit pomoci pre jednu firmu stanovila vláda. "Tieto firmy zamestnávajú viac ako 620-tisíc ľudí a do sociálneho systému ročne odvádzajú 3,25 miliardy eur odvodov a jednu miliardu eur daní," dodal Beljajev.

Predseda Klubu 500 Vladimír Soták považuje delenie zamestnancov podľa výšky štátnej podpory za neprijateľné. "Takto sa kríza nerieši, takto sa štát neriadi. Môžem len vyjadriť presvedčenie, že sa to zmení," povedal Soták. Jeden z najdôležitejších krokov je podľa Sotáka zriadenie ekonomického krízového štábu na čele s premiérom Igorom Matovičom (OĽaNO).

Podnikatelia sa zhodli, že na odvrátenie následkov krízy bude treba zvýšiť aj zadlženosť Slovenska. Predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók upozornil aj na možnosti využitia ďalších zdrojov na financovanie ekonomických opatrení. Vláda podľa neho napríklad dostatočne nevyužíva možnosti Európskej únie.

Prezident Združenia automobilového priemyslu SR Alexander Matušek pripomenul, že Slovensko je jedna z posledných krajín EÚ, ktorá nemá zavedený systém podpory na zachovanie pracovných miest počas krízy, takzvaný Kurzarbeit. Koncept, kedy sa o náklady na zachovanie pracovného miesta podelí štát aj zamestnávateľ, podľa neho funguje v Česku Nemecku či Rakúsku. "Ak tak neurobíme, výrazne sa zníži naša konkurenčná schopnosť a investičná atraktivita do budúcnosti," dodal Matušek.


BRATISLAVA/TASR

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Hospodárska kríza

Dôležité udalosti