Často zabúdate? Odborníci odporúčajú, ako si prirodzene zlepšiť pamäť

Ilustračná snímka.
Zdroj: shutterstoc.com/Nicoleta Ionescu

Zmena životného štýlu vám pomôže k lepšej pamäti.

Problémy s pamäťou má čoraz viac ľudí. Paradoxne je to aj vplyvom aktuálnej doby. Veľký stres, napätie, tlak v práci, nepozornosť, únava a veľa iných faktorov ovplyvňuje fungovanie našej mysle.

Okrem toho však mozog zlenivel, teda, my sme zleniveli. Už sa toľko nečítajú noviny a knihy, ale skôr počúvajú podcasty a správy. Ľudia neštudujú encyklopédie, nehľadajú údaje v historických zložkách, ale využívajú vyhľadávač Google. Namiesto lúštenia krížoviek sa zabávame počítačovými hrami a prehľadávaním sociálnych sietí. Využívanie kalkulačiek namiesto počítania ručne s mysľou radšej ani nerozvinieme.

Takže skôr ako začnete vyhľadávať známky demencie prostredníctvom Googlu, si uvedomte všetky vyššie spomenuté faktory. Niektoré zmeny a procesy pamäti sú, žiaľ, normálnou súčasťou starnutia a vývoja nášho života.

Prečítajte si aj: Neviete, či sú vaše znamienka bezpečné? Prinášame vám rozhovor s dermatologičkou

„Mozog má kognitívne schopnosti (funkcie p. r.), a to pamäť, koncentrácia, rýchlosť spracovania informácií, emocionálna sebaregulácia, multifunkčnosť, vyjadrovanie a priestorová orientácia. Jednotlivo nedokážu bez seba existovať a úzko na seba nadväzujú. Približne v tridsiatke dosahujú niektoré z nich svoj vrchol, následne majú tendenciu s vekom tieto schopnosti veľmi jemne klesať," hovorí Joel Kramer, riaditeľ Kalifornskej univerzity, programu Neuropsychológia pamäte a starnutia, pre portál prevention.com.

Vzhľadom na to, že je to ovplyvnené aj vaším životným štýlom, jeho zmenou si môžete opätovne pamäť zlepšiť. Odborníci preto radia, ako udržať mozog v mladej kondícií.

Skôr ako si informácie nájdete na internete, skúste si spomenúť

Doba vyhľadávania ovplyvňuje životy viac, ako si viete predstaviť. Existuje termín „digitálna amnézia", ide o zabúdanie informácií z dôvodu spoliehania na technologické zapamätanie informácie. Podľa prieskumu Spoločnosti internetovej bezpečnosti Kaspersky Lab až polovica ľudí z toho dôvodu nie je schopná bez telefónneho zoznamu kontaktovať svoje deti či kolegov v práci.

Zdroj: shutterstoc.com/Proxima Studio

„Predstavte si, že mozog je stroj, ktorý funguje na princípe 'použi to alebo to stratíš'," hovorí Sara Mednick, docentka kognitívnej vedy na Kalifornskej univerzite. Keď sa naučíte nové informácie a následne si na ne neskôr spomeniete, aktivuje sa tým mozgová kôra a hipokampus, oblasti mozgu úzko spojené s pamäťou. Keď sa však spoliehame na externé zdroje, akými sú naše technické zariadenia a internet, môžu sa tieto oblasti mozgu oslabiť.

Zdriemnite si

Mali by sme spať sedem až osem hodín denne, tvrdia odborníci. Počas týchto hodín si telo ideálne oddýchne, mozog prejde všetkými spánkovými fázami a vaše spomienky sa transformujú z informácií zaznamenaných z dňa na skutočné znalosti.

Potrebný spánok nikdy nedokážete úplne nahradiť, ale strategicky načasované zdriemnutie sa k tomu môže priblížiť.

„V prípade, že si zdriemnete uprostred dňa na približne 90 minút, váš mozog dokáže skonsolidovať pamäť, kreativitu a produktivitu približne tak ako aj v noci," tvrdí Mednick.

Cvičte každý deň

Akýkoľvek fyzický pohyb rozprúdi krvný obeh v tele a tým aj mozog, ktorý dostane akoby impulz povzbudenie.

„Krv obsahuje kyslík a výživné látky, ktoré „kŕmia" mozog," hovorí Gary W. Small, riaditeľ strediska dlhovekosti UCLA a autor publikácie 2 týždne k mladšiemu mozgu. Vedci z Illinoiskej univerzity požiadali 120 dospelých respondentov vo veku od 55 do 80 rokov, aby tri dni v týždni 40 minút svižne kráčali či precvičovali strečing. Po roku experimentu bolo pamäťové centrum mozgu chodcov o dve percentá väčšie ako v skupine strečingujúcich ľudí.

Zdroj: shutterstoc.com/Liderina

K dosiahnutiu pozitívnych výsledkov vám postačí aj jedno cvičenie. Malá, ale sľubná štúdia z roku 2019 zistila, že ľudia, ktorí denne 30 minút bicyklovali na stacionárnom bicykli, mali lepšiu schopnosť spomenúť si na mená ľudí ako ostatní, ktorí jednoducho odpočívali.

Nevykonávajte súbežne veľa vecí

Zaujímavé je, že ľudia vnímajú svoju multifunkčnosť za prejav dobrej produktivity. „Ľudský mozog nie je navrhnutý tak, aby sa sústredil na niekoľko úloh naraz," hovorí doktor Small. V prípade, že sa často snažíme byť multifunkčný, spôsobujeme mu stres. „Napokon sme menej efektívni, pretože robíme omnoho viac chýb z nepozornosti," doplnil.

Nesnažte sa preto byť čo najviac multifunkční, ale sústreďte sa a pracujte pedantnejšie na jednej konkrétnej úlohe. Nenechajte sa pritom vyrušiť ani mobilným telefónom. V prípade, ak máte neustále nutkanie kontrolovať prichádzajúce správy a emaily, mali by sme si na jednotlivé aktivity vyhradiť presný čas, aby vás celodenne nelákali.

Prečítajte si aj: Kríza stredného veku má u žien niekoľko fáz, nemusíte ich prežívať drasticky

Ak si to nedokážete sami zregulovať, existujú na to aj aplikácie.

Jedzte pre svoj mozog

Správna výživa má veľký vplyv na každodennú pamäť a sústredenie, čím formuje aj vašu schopnosť uchovávať a registrovať informácie.

Podľa odborníkov pôsobí na náš mozog veľmi priaznivo bobuľovité ovocie a cvikla. „V mozgu sa prirodzene vyskytujú voľné radikály, ktoré naň pôsobia ako hrdza. Spôsobujú rýchlejšie starnutie neurónov," hovorí Lisa Mosconi, zástupkyňa riaditeľa preventívnej kliniky Alzheimerovej choroby v New Yorku. Bobuľovité ovocie má antioxidačné zlúčeniny s jedinečnou schopnosťou prekračovať hematoencefalické bariéry. Ľudovo povedané, vstúpia do mozgu, uchopia voľné radikály a sprevádzajú ich ako policajti chytajúci zločincov," vysvetľuje Mosconi.

Cvikla obsahuje dusičnany, ktoré sa v krvi premieňajú na oxid dusnatý. Ten uvoľňuje krvné cievy v tele a zvyšuje prietok krvi. Čím viac krvi sa dostane do mozgu, tým viac sa budete sústrediť.

Zdroj: shutterstoc.com/frank60

Veľmi vhodné je aj prijímanie kurkumy, korenia, ktoré má veľmi silné protizápalové látky. „Kurkuma môže byť jedným z dôvodov, prečo ľudia, ktorí jedia veľa indického a korenistého jedla, majú pri kognitívnych testoch tendenciu dosahovať lepšie výsledky ako tí, ktorí ho nemajú radi. Pravdepodobne je aj preto miera výskytu Alzheimerovej choroby v Indii nižšia ako napríklad v USA či v Európe," hovorí Small, ktorý viedol štúdiu zameranú na otestovanie tohto faktu.

Posledná dôležitá rada od odborníkov znie - snažte sa nebyť hladní. Sami viete na sebe spozorovať, že v prípade hladu nastupuje vo vašom správaní aj zmena nálady, správania, ste nervóznejší a často aj nepríjemní. Snažte sa preto spoznať vlastný limit, určiť si režim a zostať tak vždy o krok pred hladom.

BRATISLAVA/vd

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme My ženy

Dôležité udalosti