Panický záchvat môže dostať každý z nás. Takto ho rozpoznáte

Ilustračná snímka.
Zdroj: shutterstoc.com/Tero Vesalainen

Poradíme vám, ako vydržíte do príchodu záchranky.

Zdravotníctvo je vo veľmi ťažkej situácii. Počet výjazdov k duševne chorým pacientom stúpa. Aj Národnú linku na podporu duševného zdravia využilo od leta tohto roka takmer 900 ľudí. Skúsení psychológovia ponúkajú na linke poradenstvo nielen ľuďom zasiahnutým pandémiou, ale aj pri iných ťažkých životných situáciách.

Niekedy však „len" rozhovor nestačí a je nutná pravidelná lekárska pomoc či zásah odborníkov. Hlavne počas panického záchvatu. Ako zvládnuť situáciu do príchodu záchranárov sme sa dozvedeli od Lucie Mesárošovej zo Záchrannej zdravotnej služby v Bratislave.

Panický záchvat

Duševné zdravie je stav telesnej a duševnej pohody, v ktorom si jednotlivec uvedomuje svoje schopnosti, dokáže zvládnuť obvyklý životný stres, môže pracovať produktívne a úspešne. Presný opak spomínaného predstavuje panický záchvat. „Ide o obrovský masový príliv emócii, ktorého podstata, zdroj, býva najčastejšie úzkosť prameniaca zo strachu. Pacient danú informáciu, podnet, nedokáže spracovať, čo vedie až k somatickým prejavom,“ vysvetľuje príčinu Mesárošová.

Najčastejšie ide o hlboké dýchanie, ktoré vygraduje do bolesti hrudníka, k infarktu či k pocitu na odpadnutie. „Pri záchvatoch je typická hyperventilácia. Ak ju nezvládnete hneď na začiatku, potrápi telo aj dušu. Sprevádza ju zrýchlené dýchanie, bolesť hrudníka, búšenie srdca, kŕče, tŕpnutie v končekoch prstov, tŕpnutie pier, jazyka aj brady,“ vymenúva sprievodné javy záchranárka. Pacient má podľa nej tiež pocit na odpadnutie a miestami sa môže cítiť strnulo. Ak sa mu to stane prvýkrát, nevie správne definovať príznaky a obáva sa, že má infarkt či mŕtvicu. Aj preto si pacienti privolávajú záchrannú službu.

Prečítajte si aj: Je mamou šestnástich umierajúcich detí. Vyliečiť ich nevie, ale rodičovskú lásku im dokáže nahradiť (rozhovor)

V medziročnom porovnaní ku koncu októbra 2021 stúpol počet výjazdov Záchrannej zdravotnej služby Bratislava k pacientom udávajúcim duševné problémy takmer o 15 percent. „Posádky záchranárov realizovali v spomínanom období viac ako 8 100 výjazdov k takýmto pacientom. Nie je možné s istotou uviesť, či išlo o pacientov už diagnostikovaných alebo o akútne stavy. V celosvetovom meradle však vieme s určitosťou povedať, že obdobie pandémie prinieslo nárast duševných ochorení a s ním spojené zmeny správania," uviedla Mesárošová.

Ako pri záchvate postupovať

Už vyššie sme spomínali, že záchvat je sprevádzaný dýchavičnosťou. Práve to je nutné upokojiť, stlmiť. „Snažte sa udržať kontakt s osobou a pokúste sa s ňou zhlboka dýchať. Ideálne na tri až štyri doby. Po upokojení dýchania sledujte či ustúpili jej bolesti. V prípade, že zdravotné komplikácie pretrvávajú, musíte zavolať zdravotnú službu, aby boli vykonané ďalšie vyšetrenia a vylúčené iné choroby,“ vysvetľuje odborníčka.

V súčasnej dobe je mentálny a psychický status u ľudí vygradovaný a horšie zvládajú stresové situácie. Ľudia boli nútení zmeniť zaužívaný režim, sú unavení a boja sa.

Viac sa dozviete z nasledujúceho rozhovoru.


BRATISLAVA/TASR, tvnoviny.sk, vd

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme My ženy

Dôležité udalosti