Michal Šimečka z PS: Zo spolupráce vylučujeme Smer, Hlas a extrémistov, problém je aj Matovič s Kollárom

Na snímke europoslanec Michal Šimečka
Na snímke europoslanec Michal Šimečka Zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Prečítajte si rozhovor s europoslancom Michalom Šimečkom.

Michala Šimečku z Progresívneho Slovenska pred pár dňami zvolili za podpredsedu Európskeho parlamentu. Stal sa tak prvým Slovákom, ktorý obsadí takúto významnú funkciu.

Čo sa dočítate v rozhovore s Michalom Šimečkom?

- čo predchádzalo voľbe
- čo mieni presadzovať zo svojej pozície
- či uvažuje nad kandidatúrou na predsedu PS
- ktoré strany vylučuje PS zo spolupráce
- ako hodnotí vládu

Stali ste sa historicky prvým Slovákom, ktorý zasadne na podpredsednícku stoličku EP. Pred hlasovaním určite prebiehali rôzne kuloárne dohody. Priblížte, čo všetko ste museli urobiť a čo všetko sa udialo, aby vás zvolili?

V prvom rade musím povedať, že je to pre mňa obrovská zodpovednosť a obrovský záväzok, že mi takmer 500 členov Európskeho parlamentu dalo dôveru. Myslím si, že je to aj dobrá správa pre Slovensko, keďže je to prvý raz, kedy máme zastúpenie v najužšom vedení tejto inštitúcie. A napriek tomu, že tento výsledok možno vyzerá byť relatívne jednoznačný, tak proces nebol vôbec jednoduchý. Kľúčové bolo získať dôveru a nomináciu vlastnej politickej frakcie (Obnoviť Európu - Renew Europe, pozn. red.) a potom prebiehali vyjednávania. Kampaň trvala zhruba päť dní a v nej, ako v každej inej, bolo potrebné veľa telefonovať, posielať maily, stretávať sa. Som teda rád, že sa to napokon podarilo.

Prečo si frakcia vybrala práve vás?

Chcem veriť, že to bolo aj tým, že som bol počas dva a pol roka, čo v parlamente pôsobím, relatívne aktívny. Hlavne v témach, ktoré ja, ale aj moja frakcia považuje za dôležité. A to je obrana a ochrana právneho štátu a ľudských práv v Európe. Zároveň sme ako Slováci mali vo frakcii celkom silné postavenie. Toto všetko sa v jednom momente spojilo a získal som nomináciu.

Vďaka vašej voľbe prišla o prestížne miesto predsedníčky výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) Lucia Ďuriš Nicholsonová. Prečo?

V prvom rade chcem povedať, že Lucia Ďuriš Nicholsonová odviedla skvelú robotu ako šéfka výboru EMPL. Politicky však bolo náročné, aby boli dvaja Slováci na takýchto vysokých postoch. A ja veľmi oceňujem, ako sa k tomu postavila.

Aká je vaša vízia v novej funkcii?

Myslím si, že Európsky parlament, ako jediný demokraticky zvolený orgán v Európskej únii, má byť oveľa silnejší a dôslednejší v hájení kľúčových priorít, ako sú základné hodnoty, klimatická politika, digitálna reforma alebo budúcnosť Európy ako geopolitického hráča. V tomto prípade by mal byť parlament aj asertívnejší voči členským štátom, prípadne Európskej komisii. Následne mám víziu, ako viac presadzovať slovenské záujmy, keďže mám dlhodobo pocit, že v Európskej únii nemáme dostatočné sebavedomie. Myslíme si, že v porovnaní s veľkými tradičnými hráčmi európskej politiky nemáme na to hrať s nimi rovnocennú partiu. Ja som však presvedčený a dúfam, že je to aj odkaz môjho zvolenia, že to tak nie je.

Zvolenie do funkcie podpredsedu EP je pre Slovensko veľká prestíž. Môžete však z tejto pozície ovplyvňovať aj bežný život?

Konkrétne z tejto funkcie som pripravený pomôcť, kedykoľvek to bude treba. Keď sa bude napríklad prerokovávať nejaká dôležitá a kľúčová agenda s vplyvom na Slovensko alebo bude v hre slovenský záujem, tak využijem svoj neformálny vplyv podpredsedu, aby som v takejto veci vedel pomôcť.

Osem percent je dobrý výsledok, pri tejto vláde sme mohli mať aj viac

Okrem toho, že ste podpredseda EP, tak ste aj podpredseda Progresívneho Slovenska. Ste spokojný s tým, ako si hnutie vedie?

Progresívne Slovensko je vo veľmi dobrej kondícii. Keď si zoberiete, že sme mimo parlamentu, tak máme v prieskumoch stabilne nad osem percent, čo považujem za veľmi dobrý výsledok. Zároveň je nesmierne dôležité povedať, že hnutie je jednotné. Nie je klanové, nikto netrieska dverami, čo je na slovenské pomery unikátne. Zároveň si myslím, čo ukazujú aj prieskumy, že si ľudia prajú alternatívu k nekompetentnej vláde, ale aj ku skorumpovanej a extrémistickej opozícii.

Hovoríte, že ľudia si želajú alternatívu voči koalícii aj opozícii. Navyše, vláda stratila od volieb množstvo voličov. PS si však stále drží svojich osem percent. Kde sa stala chyba? Prečo k vám neprešli títo sklamaní voliči?

Uznávam, vždy sa dá robiť viac. Sám som sebakritický, že sme mali urobiť viac, vzhľadom na hrozbu, ktorú predstavuje prípadný návrat Roberta Fica k moci. V tomto kontexte je osem percent málo. Pre nás je to výzva byť ešte aktívnejší pri komunikovaní a presadzovaní našich návrhov. Progresívne Slovensko však za posledný rok predložilo na takmer každej schôdzi niekoľko návrhov zákonov cez nášho poslanca Tomáša Valáška. Či už ide o zlepšenie postavenia žien, lepšiu možnosť čerpať materskú, odškodňovací zákon, pomoc mladým ohľadom úľav na odvodoch pri brigádach alebo zákon o registrovaných partnerstvách.

Spomenuli ste päť tém, ktoré ste sa snažili presadiť v parlamente. Až na výnimku jedného návrhu, odškodňovací zákon, nejde vôbec o tzv. chlebové témy, ktoré musí politická strana na Slovensku ponúkať, aby bola úspešná. Nepovažujete aj toto za chybu, že nie ste viditeľní pri témach z oblasti zdravotníctva, školstva a ekonomiky?

Progresívne Slovensko v jednej z najdôležitejších tém uplynulého roka, čo bolo očkovanie, malo veľmi jasný postoj. Nabádali sme ľudí k očkovaniu, zorganizovali sme zhromaždenie na jeho podporu a aj sme predložili návrhy zákonov, ktoré by umožnili zamestnávateľom motivovať svojich zamestnancov k očkovaniu. Aj ženský balík, ktorý vypracovala Lucia Plaváková, spolu s Beatou Jurik, Simonou Petrík a ďalšími expertkami, obsahoval silný sociálny rozmer. Ja sám som predložil 20 riešení na pomoc mladým ľuďom po „korone“, čiže drvivá väčšina našich návrhov sa týka bežného života ľudí. Vo všeobecnosti však máte pravdu. Najbližšie mesiace a roky by sme sa mali sústrediť aj na témy, ako je napríklad zdravotníctvo, lebo to ľudí trápi a očakávajú, že aj Progresívne Slovensko prinesie riešenia.

Jedna vec sú riešenia, druhé zasa politické tváre, ktoré ich predstavujú. Máte ich?

Pred pár dňami k nám vstúpil Michal Sabo, pričom veľkou devízou Progresívneho Slovenska je, že má najsilnejší zelený tím s veľmi aktívnymi europoslancami Martinom Hojsíkom a Michalom Wiezikom alebo aktivistkou Tamarou Stohlovou. Vidíme totiž, že prechod na bezuhlíkovú ekonomiku v súčasnosti už nie je len okrajová téma, keďže táto transformácia zmení našu spoločnosť. Politická strana, ktorá to myslí so Slovenskom vážne, musí preto mať silný tím a expertízu na tieto otázky. A my ho máme. Na druhej strane sú témy, a to úprimne priznám, kde nemáme vysokopostaveného člena vedenia, ktorý má aj politicky silné meno, aby napríklad komunikoval zdravotníctvo. Áno, máme veľa expertov, s ktorými komunikujeme, ale takáto politická osobnosť nám chýba. Budeme ju hľadať.

Kandidatúru na predsedu PS nevylučujem, o všetkom sa rozhodne dva mesiace pred snemom

Momentálne ste najvýraznejšia tvár hnutia. V júni máte snem. Budete kandidovať za predsedu?

V tejto chvíli je to trochu predčasná otázka, keďže do snemu je ešte dostatok času. Ako to bolo predtým, tak to bude aj teraz, že asi dva mesiace pred snemom začnú vo vnútri strany intenzívne diskusie o tom ako ďalej. Nezdá sa mi preto správne a kolegiálne teraz hovoriť v médiách, čo by som chcel alebo nechcel.

Môžete aspoň povedať, že nevylučujete, že sa budete uchádzať o predsednícky post?

Nemôžem to vylúčiť tak isto ako to, že podporím iného človeka z nášho vedenia. Ale naozaj sa mi zdá správne, aby sme sa skôr o tom porozprávali interne a následne predstúpime pred verejnosť, že kto bude na akú funkciu kandidovať.

Spomínali sme, že PS má osem percent v prieskumoch, ale skutočným testom sú voľby. Na jeseň nás čakajú spojené komunálne voľby s regionálnymi. S akým cieľom do nich idete?

V tejto chvíli to neviem ešte presne povedať, keďže vyjednávania stále prebiehajú. Ani nemáme ambíciu, že by sme chceli toľko poslancov, starostov alebo županov. Kľúčová je pre nás Bratislava, pretože tu máme vynikajúceho kandidáta, aj keď nie je naším členom, súčasného primátora Matúša Valla. V ostatných krajoch, ako som povedal, sa stále rokuje.

Už mesiace sa diskutuje o referende o predčasných voľbách. Keby bolo, zúčastnili by ste sa na ňom?

Teraz to už nevyzerá veľmi reálne, že toto referendum bude mať ešte nejaký zmysel, čo sa týka časových rámcov. Ale ak by ho zorganizoval Fico a Pellegrini, tak by som sa na ňom nezúčastnil.

Rozumiem tomu, že referendum zorganizované Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim by vám nevoňalo, ale skôr mierim tam, či by ste boli za to, aby súčasná vláda predčasne skončila.

Túto vládu hodnotím ako mimoriadne nekompetentnú, ako zmarenú šancu, ktorá prišla po posledných voľbách a ako obrovské sklamanie. Napriek tomu, že sa Progresívne Slovensko nedostalo do parlamentu, tak som vláde veľmi fandil, lebo sú tam viacerí dobrí politici s dobrým úmyslom. Rozumiem, že prišla pandémia, ale ako ju vláda riadila, tak to bol čistý chaos. Keď len spomeniem plošné testovanie za pol miliardy, aféru so Sputnikom, začiatok očkovacej kampane, očkovacia lotéria, chaos pri dennodennom manažovaní. Tak toto všetko je pre mňa obrovským sklamaním. Dnes sme v stave, že vládu drží pokope len čerpanie fondov z Plánu obnovy, a len preto sa nájdu poslanci na schválenie reforiem. Ale inak necítim už žiadnu vnútornú reformnú ambíciu a jasný cieľ, kam Slovensko posunúť.

Takže má zmysel táto vláda? Boli by ste za predčasné voľby?

Záležalo by na tom, v akom kontexte by to bolo.

Z pohľadu vašej strany. Vyhovovali by vám voľby teraz alebo až o dva roky?

Takto by som nekalkuloval. Samozrejme, strana, ktorá je mimo parlamentu, tak by sa rada do neho dostala čo najskôr, aby mohla presadzovať svoj program. Ja by som však zohľadňoval aj to, o aké referendum by šlo. Koho by takéto voľby posilnili a či to nebude náhodou blok okolo Fica a extrémistov. Aj preto sa mi v tejto chvíli zdá, že by možno bolo aj dobré, aby táto vláda napriek všetkému dovládla a poniesla zodpovednosť za svoje vládnutie v riadnych voľbách.

Ak nechceme návrat Fica, musíme sa dohodnúť aj s ľuďmi, ktorí sú od nás ideovo ďaleko

Ste kritický k vláde aj k opozícii. Koho vylučujete z možnej spolupráce?

Po minulej skúsenosti musíme mať pokoru, preto sa v prvom rade musí Progresívne Slovensko vôbec dostať do parlamentu. Kategoricky však vylučujeme extrémistov a Smer.

Aj Hlas?

V tejto chvíli si vôbec neviem predstaviť, ako by sme s Hlasom fungovali - vieme predsa o obvinení Petra Žigu z podplácania aj o nevysvetlených podozreniach týkajúcich sa Petra Pellegriniho a škatule od šampanského. A potom sú tam strany, ktoré majú politikov, s ktorými si vieme predstaviť spoluprácu, aj keď sa v mnohých veciach nezhodneme. Sú však aj politici z tohto spektra, s ktorými si to neviem predstaviť, ako napríklad Igor Matovič.

Ak neberiete Igora Matoviča, tak asi ťažko môžete počítať s OĽaNO.

Viem si predstaviť spoluprácu s niektorými ľuďmi z OĽaNO. To isté platí pre Za ľudí či SaS.

A Sme rodina?

To si teraz neviem veľmi predstaviť, že by sme spolupracovali s Borisom Kollárom. Ale je to asi naozaj príliš skoro takto hodnotiť. A hlavne, keď ešte nie sme ani v parlamente.

Rozumiem tomu, že nechcete predbiehať udalosti, ale pre čitateľa je dobré vedieť, kto vám je v hnutí blízky a kto nie. A z toho, čo ste povedali, mi vychádza, že si viete predstaviť spoluprácu len so SaS.

Nie, nielen so SaS. Keď sa dnes pozrieme na zloženie parlamentu, tak je tam mnoho politikov, s ktorými si vieme predstaviť spoluprácu. Mimo parlamentu je to napríklad KDH, napriek tomu, že sme na opačných stranách ideového konfliktu. Z európskej politiky si totiž prinášam, že ak chceme zabrániť návratu Fica a extrémistov k moci, tak kľúčová schopnosť bude, aby sme našli kompromisy aj s ľuďmi, s ktorými sme ideovo ďaleko. Niekedy ide totiž o dôležitejšie veci. Ak ich, samozrejme, vieme zachrániť a zároveň neuhnúť zo základných hodnôt nášho hnutia.

BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Politika

Dôležité udalosti