Odporcovia zmluvy s USA sa trieštia. Fico, Harabin aj Čarnogurský chcú mať vlastné referendá

Na snímke uprostred v pozadí poslanec NR SR Robert Fico
Na snímke uprostred v pozadí poslanec NR SR Robert Fico Zdroj: TASR/Pavol Zachar

Nezhodujú sa ani v počte otázok, ani v ich znení.

Obranná zmluva s USA. Dokument, ktorý v posledných týždňoch vyvolal na politickej scéne, ale aj u časti verejnosti obrovské vášne. Situácia sa vyhrotila až do takej miery, že Fico s Pellegrinim chcú o tejto otázke vyvolať referendum. Na tomto fronte však vzniká pretlak. V hre sú totiž ďalšie dve petície.

„Myslíme si, že zber podpisov bude veľmi rýchly. Do štyroch až piatich týždňov vyzbierame potrebných 350-tisíc podpisov,“ uviedol ešte 18. januára Robert Fico.

Smer sa chce okrem obrannej zmluvy pýtať ľudí aj na to, či má parlament zmeniť ústavu tak, aby sa mohlo konať referendum o predčasných voľbách. Okrem toho mieni pridať aj tretiu nešpecifikovanú otázku zo sociálnej sféry. Na jej definovaní sa ešte má dohodnúť s Hlasom.

Otázkou je, či miešanie viacerých tém v jednej petícii nebude pre občanov mätúce alebo kontraproduktívne.

„Na jednej strane to môže motivovať aj tých voličov, ktorí by sa k inej otázke nemali záujem vyjadriť. Ale keďže na hlasovacom lístku bude druhá a tretia otázka, môže ich to motivovať k účasti. Na strane druhej však viac otázok môžu rozptýliť predreferendovú debatu do takej šírky, že voličom unikne samotná podstata priameho hlasovania,“ myslí si politológ Radoslav Štefančík.

Čo odporca zmluvy, to iné referendum

Okrem toho ľudia budú konfrontovaní aj s ďalšími dvoma petíciami. Do boja proti zmluve s Američanmi sa totiž zaktivizoval aj neúspešný kandidát na prezidenta Štefan Harabin a bývalý predseda KDH Ján Čarnogurský. Obaja, separátne od seba, mienia zbierať podpisy za vlastné referendá. Hoci ide o tú istú tému.

„Tam, kde zlyhali politici, preberáme iniciatívu my, občania Slovenskej republiky. Petícia za referendum je občianskou iniciatívou a členov Občianskeho združenia Archa v spolupráci s najlepšími slovenskými sudcami/právnikmi, sudcom JUDr. Štefanom Harabinom a emeritným sudcom docentom Jánom Drgoncom,“ píše na sociálnej sieti Štefan Harabin.

„Petičnú akciu plánuje skupina občianskych aktivistov okolo Jána Čarnogurského,“ uviedol na sociálnej sieti Eduard Chmelár, ktorý síce referendum o tejto otázke podporuje, ale kritizuje nejednotný postup.

Chmelár zároveň stojí aj za iniciatívou Zjednotení za mier, ktorej pripomienky k zmluve s USA podporilo viac ako 30-tisíc občanov.

Nezhodujú sa ani v počte otázok, ani v ich znení

Problém sa nejaví len s množstvom petícií, ale aj v nejednotnosti znenia otázky. Kým Smer ju ešte nezverejnil, tak ostatní nezaháľajú.

„Súhlasíte s tým, aby Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických vytvorila právny základ pre rozmiestnenie jadrových zbraní na území Slovenskej republiky?“ takto znie referendová otázka z dielne Štefana Harabina.

Spomínaná iniciatíva Zjednotení za mier síce nezbiera podpisy na vlastné referendum, no do pléna ponúkla svoju verziu otázky.

„Žiadame Národnú radu Slovenskej republiky, aby prijala ústavný zákon o zákaze dočasného či trvalého rozmiestnenia akýchkoľvek cudzích vojsk na území Slovenskej republiky,“ uviedol zasa Chmelár.

Ak by sa aj jednej zo zúčastnených strán podarilo vyzbierať 350-tisíc podpisov, tak podľa odborníka by takéto referendum nebolo úspešné.

„Antiamerikanizmus je síce na Slovensku u časti verejnosti dostatočne silný a hlboko zakorenený, ale nejde o každodenný problém bežného človeka, takže nepredpokladám, že by sa ľudia k tejto téme chceli vyjadriť v priamom hlasovaní,“ predpokladá Štefančík.

V histórii Slovenska sa konalo už viacero referend, no doposiaľ bolo úspešné len jedno, a to vstup Slovenska do Európskej únie.

Uzavretie dohody s USA odobrila vláda začiatkom januára. Dokument už ratifikovala prezidentka Zuzana Čaputová, v najbližšom období by sa mal dostať na odobrenie do parlamentu.

BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Politika

Dôležité udalosti