Na Slovensko sa môže vrátiť závažné ochorenie. Neočkovaným hrozí ochrnutie

Utečenci z Ukrajiny.
Utečenci z Ukrajiny. Zdroj: TASR/AP

Českí hygienici sa začali zaoberať detskou obrnou, ktorá sa vo väčšom množstve vyskytuje na Ukrajine a je možné, že prílivom utečencov sa objaví aj u nás. Skúmajú preto podzemné vody a hľadajú jej výskyt.

Detská obrna je infekčné ochorenie, ktoré môže dostať aj dospelý človek. Prenáša sa fekálno-orálnou cestou. To znamená, že infikovaný vylučuje vírus stolicou a špinavými rukami ho môže preniesť na predmety, ktorých sa dotkne. Najúčinnejšou prevenciou je očkovanie. Očkovacia látka proti obrne (poliomyelitíde) je súčasťou vakcíny, ktorú dostávajú malé deti a na Slovensku je povinná. V poslednom období však stúpa počet rodičov, ktorí povinné očkovanie detí odmietajú. Ak sa cez hranice dostane vírus aj k nám, neočkovaní môžu mať aj vážne následky.

Vďaka očkovaniu sme vírus eliminovali

Infektológ Peter Sabaka z Univerzitnej nemocnice Bratislava vysvetľuje, že vírus sa najrýchlejšie šíri v zlých hygienických podmienkach, kde ľudia nemajú prístup k vode. Práve preto sa najčastejšie šíri vo vojnových zónach či v niektorých afrických štátoch.

Na Slovensku sme tento vírus vďaka očkovaniu eliminovali. Príznaky ochorenia sú veľmi rôznorodé. „V najzávažnejších prípadoch vírus vyvolá zápal mozgových blán, mozgu a miechy. To môže viesť k obrnám, teda k ochabnutiu svalov a k bolestivých deformáciám končatín, ktoré majú obmedzenú hybnosť. Tieto príznaky sa vyskytujú v malom percente infikovaných. Práve preto je očkovanie povinné, aby sme sa vyvarovali takýchto komplikácií,“ hovorí lekár.

Dodáva, že očkovaní sa týchto vážnych dopadov ochorenia nemusia báť. Aj keby sa infikovali, k zápalu mozgových blán vďaka vakcíne nedôjde. Stačí, že človek bol očkovaný v detstve. Preočkovanie už nie je potrebné. Sabaka vysvetľuje, že v minulosti sa podávali živé vakcíny, ktoré boli vysoko účinné aj pred samotným nakazením. Súčasné vakcíny majú menej nežiaducich účinkov, ale majú nižšiu účinnosť voči samotnej nákaze. Chránia však pred ťažkým priebehom.

Ak sa už pacient nakazí, liečia sa v prvom rade symptómy, teda bolesti hlavy či horúčky. Ak sa ochorenie rozvinie do obrny, pomôžu už len rehabilitácie. Podľa Sabaku rehabilitácia dokáže do istej miery vrátiť končatinám funkčnosť.

Slovenskí hygienici situáciu sledujú

Úrad verejného zdravotníctva priblížil, že posledný prípad detskej obrny sme zaznamenali v roku 1960. Od roku 1970 robia hygienici pravidelne monitoring odpadových vôd. „V súčasnosti monitorujeme 19 čističiek odpadových vôd v západoslovenskom regióne, 14 lokalít v stredoslovenskom a 14 lokalít vo východoslovenskom regióne. Táto vzorkovacia sieť pokrýva takmer celé územie Slovenska a stabilne monitoruje cca 60 percent obyvateľov,“ dodala hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková.

Pod dohľadom sú aj lokality, kde sa vyskytuje vyšší počet utečencov. Ani po vypuknutí vojny na Ukrajine nebol podľa Račkovej odhalený žiaden prípad nákazy detskej obrny na území Slovenska.

„Všeobecných lekárov sme informovali, že je nutné sledovať zvýšený výskyt všetkých prenosných ochorení a ak je epidemiologická anamnéza, napríklad u osôb v rámci migračnej vlny pozitívna, aby takéto prípady nahlásili na regionálne úrady, ktoré vykonávajú epidemiologické vyšetrovanie a prijímajú potom potrebné protiepidemické opatrenia. Kontroluje sa aj očkovací status detí v rámci migračnej vlny, ak sa žiada o azyl alebo prechodný či dočasný pobyt,“ vysvetlila Račková

„V prípade neúplného povinného očkovania, ktoré je platné na Slovensku, resp. chýbajúcej zdravotnej dokumentácie sa následne rieši doočkovanie detí. Všeobecných lekárov sme tiež informovali, aby skontrolovali aj očkovací status slovenských detí a doočkovali ich, ak neboli riadne očkované v rámci pravidelného povinného očkovania,“ dodala.

Na Slovensku máme zaočkovanosť proti obrne na úrovni 96,5 percenta, čo zabezpečuje solídnu kolektívnu imunitu. 

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Zdravie

Dôležité udalosti