Zatvorené úrady a škôlky. Mestá a obce majú niekoľko spôsobov, ako štrajkovať proti vláde

Slovenská vlajka stiahnutá na pol žrde pred mestským úradom v bratislavskej mestskej časti Ružinov počas štrajkovej pohotovosti.
Slovenská vlajka stiahnutá na pol žrde pred mestským úradom v bratislavskej mestskej časti Ružinov počas štrajkovej pohotovosti. Zdroj: TASR

Mestá a obce vstúpili do štrajkovej pohotovosti. Reagujú tak na rodinný balíček Igora Matoviča, ktorý má byť sčasti financovaný aj peniazmi samospráv. Proti sa postavili primátori, starostovia aj župani. Tvrdia, že ak im štát vezme peniaze, budú musieť dvihnúť ceny za služby, ktoré poskytujú občanom. Spor medzi vládou a samosprávami je dlhodobý.

Starostovia sa v minulosti sťažovali, že na nich štát hádže testovanie obyvateľov na covid a po vypuknutí vojny na Ukrajine aj starostlivosť o utečencov. Ak prejde aj prorodinný balík pomoci, obce a mestá sú pripravené vstúpiť do ostrého štrajku.

Zatvoriť môžu škôlky, školy, polikliniky či matriky

Štrajková pohotovosť, ktorú vyhlásilo Združenie miest a obcí, je zatiaľ len v symbolickej rovine. Vlajky na úradoch vyvesili na pol žrde a obmedzujú komunikáciu so štátom. Niektorí starostovia vylepili letáky na informačné tabule.

Pristúpiť chcú k obmedzeniu niektorých služieb, ktoré nie sú prioritou pre ľudí. „Je to štrajk proti tomu, že štát si zo samospráv dlhodobo robí bankomat. Aj z tohto dôvodu samosprávy budú financovať už iba tie kľúčové priority, ktoré sú najdôležitejšie,“ dodáva hovorca ZMOS-u Michal Kaliňák.

„Štát sa dlhé roky spoliehal na to, že si objednal služby, neplatil za ne v plnom rozsahu a spoliehal sa na to, že mestá a obce to doplatia zo svojho. Porušovali tým zákon o rozpočtových pravidlách. Očakávame, že štát s nami začne diskutovať, prestane prijímať opatrenia, ktorými nám berie peniaze a prestane nám dávať nové povinnosti bez toho, aby nám dali peniaze,“ hovorí Kaliňák.

Štát na obce prenáša niektoré kompetencie, ktoré aj financuje. Ide napríklad o zriaďovanie škôlok, niektorých škôl, fungovanie stavebných úradov, ktoré vydávajú stavebné povolenia. Štát na nich preniesol aj zriaďovanie sociálnych a niektorých zdravotníckych zariadení, vedú matriky a upravujú cesty.

Podobné kompetencie majú aj samosprávne kraje. Ak by sa obce, mestá a župy rozhodli ísť do ostrého štrajku, všetky tieto inštitúcie a úrady môžu zatvoriť. Štrajk by tak mal priamy dopad na občanov, ktorí by mali zatvorené škôlky, školy, polikliniky, matriky či stavebné úrady.

Od prezidentky žiadajú, aby zákon o pomoci rodinám nepodpísala

Primátor Hlohovca a poslanec Národnej rady Miroslav Kollár hovorí, že zatiaľ nemá signály, že by niektoré samosprávy pristúpili k ostrému štrajku. Primátori a starostovia podľa neho nechcú prijímať opatrenia, pre ktoré by občania trpeli.

Kaliňák potvrdzuje, že zatiaľ veria, že sa s vládou dohodnú. Do konca júna neplánujú žiadne konkrétne kroky. Ak však bude balíček pomoci schválený v aktuálnej podobe a samosprávy prídu o peniaze, ZMOS 30. júna predstaví konkrétne kroky.

„V tejto chvíli nechceme ísť do detailov. Nebolo by to zodpovedné. Diskutujeme a vysielame vláde signály, nech začne zodpovedne riešiť veci. Ak to nepochopí, predstavíme všetko tvrdé, čo máme prichystané,“ odkazuje Kaliňák.

K štrajkovej pohotovosti sa formálne pridala aj Únia miest. Jej predseda Richard Rybníček hovorí, že v tejto chvíli by bol najefektívnejší protest aspoň tisícky starostov a primátorov pred národnou radou. Je presvedčený, že poslanci by sa ich požiadavkami zaoberali. „Ak by sa pred parlamentom stretlo 1500 až 2-tisíc starostov a primátorov, bola by to veľká politická sila. Sú to ľudia priamo volení občanmi. Poslancov parlamentu by to prinútilo sa zamyslieť,“ myslí si Rybníček.

Únia miest sa už obrátila aj na prezidentku Zuzanu Čaputovú. Žiadajú ju, aby nepodpísala zákon o pomoci rodinám, ak prejde parlamentom.

Prečo naše mestá a obce nevyzerajú ako v Rakúsku

„Toto nie je len o financiách, ale o tom, že mestá a obce strácajú na európskej úrovni konkurencieschopnosť. Občania sa nás pýtajú, prečo naše mestá a obce nevyzerajú ako v Rakúsku, Česku, Poľsku a iných rozvinutých krajinách. Nevieme im povedať nič len to, že podľa Európskej komisie sme najhoršie financované mestá v celej Únii. Slovensko je tak centralizovaná krajina, závislá na rozhodnutiach vlády, že to podľa nás ohrozuje demokraciu. Miesto toho, aby vláda robila to, k čomu sa zaviazala, teda reformovala verejnú správu, totálne zlyhala a centralistickými rozhodnutiami kazí kvalitu občanov v mestách a obciach,“ hovorí Rybníček.

Kaliňák aj Rybníček sa zhodujú, že rodinám treba pomáhať a najlepšie to vedia práve mestá a obce. Potrebujú na to však lepšiu podporu zo strany štátu.

„Štát zlyhal počas pandémie a rodinám pomáhali mestá a obce. Štát zlyhal pri situácii na Ukrajine a utečencom pomáhali mestá a obce. Už minulý rok sme otvorili tému nárastu cien energií. Teraz stoja energie samosprávy o 110 miliónov eur viac. Ak štát chce pomôcť rodinám, nech nám dajú 110 miliónov eur, aby rodiny nemuseli platiť vyššie doplatky za školstvo, stravu či sociálne zariadenia. Mali by tiež expresne vyhlásiť eurofondové výzvy,“ uzavrel Kaliňák.

Rybníček poukazuje na to, že samosprávy už teraz pomáhajú sociálne slabším rodinám. „Sú tu rodiny, ktoré potrebujú pomoc a cielene by sa im pomoc dala dať. Sú tu aj rodiny úspešných podnikateľov, ktorí nepotrebujú pomoc, lebo sú bohatí. Zobrať peniaze samosprávam a dať ich aj bohatým je nepochopenie fungovania štátu a centralistické rozhodnutie, ktoré je viac emocionálne ako racionálne. Fascinuje ma, že je to politická predstava, ktorá je postavená len na emócii. Štát je riadený na základe emócií a nie na základe faktov a rácia,“ hovorí Rybníček.

Poslanec a primátor Kollár si myslí, že rodinný Matovičov balíček prejde, pretože ho už podporili kotlebovci. Myslí si však, že urobia kompromis a starostom a primátorom, ktorí sú aj v klube OĽaNO, ponúknu kompenzácie napríklad v podobe úverov. Podľa Kollára je to však nesystémový nástroj.

Súvisiaci obsah

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Politika

Dôležité udalosti