Známa jazva na ramene. Po akom očkovaní vznikla a prečo ju nemá každý

Jazva po očkovaní.
Jazva po očkovaní. Zdroj: Shutterstock.com/Cristian Storto

Narastajúci počet prípadov opičích kiahní vyvolal obavy a otázky, ako sa dá pred týmto ochorením chrániť. Výhodu majú ľudia, ktorí sa narodili pred rokom 1980. Do tohto roku sa totiž deti povinne očkovali aj proti pravým kiahňam. Táto vakcína je účinná aj proti novej nákazlivej chorobe.

Po tomto roku už štát očkovanie zastavil, pretože sa ochorenie podarilo vyhubiť. Očkovanie sa však vykonávalo do druhého roka života. Úrad verejného zdravotníctva spresnil, že vakcínu už nedostali ľudia narodení od roku 1976.

Mnohým ostala na detské očkovanie spomienka v podobe špecifickej jazvy na ramene. Podobnú jazvu však vyvolalo aj očkovanie proti tuberkulóze. Proti nej boli deti očkované taktiež do ramena, alebo zozadu do oblasti lopatky.

Profesor Vladimír Krčméry hovorí, že skúsený lekár vie rozoznať, ktorá jazva je po ktorom očkovaní. Proti pravým kiahňam sa očkovalo takým spôsobom, že kožu zoškrabávali, čím sa vytvorila lokálna reakcia v koži, a tým sa naštartovala imunitná reakcia. Proti tuberkulóze sa očkovalo klasickými ihlami. Jazva po tuberkulóze je pritom dôležitá, pretože od nej závisí, či dieťa potrebuje preočkovanie alebo nie. Nie každému sa teda jazva po očkovaní proti tuberkulóze vytvorila. Toto očkovanie bolo zastavené v roku 2012. Na Slovensku je ochorenie veľmi zriedkavé. Vyskytuje sa skôr v rozvojových krajinách a v miestach so zlými hygienickými podmienkami.

Pediatrička Kristína Visolajská vysvetľuje, že aj keď žiadnu jazvu nemáte, ešte to neznamená, že určite nie ste očkovaní. Podľa Visolajskej boli do roku 1980 zaočkované proti pravým kiahňam všetky deti. „Za komunizmu neexistovalo, že by sa niekto nedal zaočkovať. To bolo vylúčené. Ak vakcínu niekto nedostal, muselo to byť na veľmi mimoriadnu výnimku. Do roku 1989 sme mali takmer stopercentnú zaočkovanosť proti kiahňam,“ vysvetľuje pediatrička.

Podľa Visolajskej je reakcia na očkovanie veľmi individuálna. Závisí od typu kože, ale aj od imunitnej reakcie organizmu. Niektoré telo reaguje viac ako iné. Dôsledkom môže byť aj nežiaduci účinok v podobe doživotnej jazvy. 

Vakcíny už nemáme

Staršie ročníky zaočkované aj proti pravým kiahňam sú na 95 percent chránení aj pred opičími kiahňami. Visolajská dodáva, že vírus sa šíri najmä medzi mladými do 30 rokov. Dôvodom okrem toho, že nie sú zaočkovaní, je aj samotný spôsob šírenia vírusu. Opičie kiahne sa šíria veľmi tesným kontaktom, napríklad bozkávaním či sexuálnym stykom.

„Odborné inštitúcie neočakávajú ďalšiu epidémiu. Tento vírus sa šíri oveľa ťažšie ako koronavírus,“ hovorí Visolajská.

Infektológ Krčméry na vlastné oči videl nakazených opičími kiahňami v Južnom Sudáne v roku 2005. Pomáhal im s liečbou, ale väčšina pacientov chorobe podľahla. Dôvodom bola ich podvýživa a to, že ich organizmy nedokázali vytvárať dostatok faktorov proti zrážaniu krvi. V dôsledku toho vykrvácali z vyrážok.

Na Slovensku zatiaľ opičie kiahne nepotvrdili. Odborníci si však myslia, že najmä s príchodom leta a letných festivalov je vysoké riziko, že sa prípady objavia aj u nás. Momentálne nemáme vakcíny proti pravým kiahňam, ktoré by neboli exspirované. Ak by sme teda chceli túto vakcínu znova zaviesť, štát by ju musel nakúpiť. Lekárka Prokopová však upozorňuje, že ak by sme už potrebovali spustiť očkovanie, význam by malo len vyvinutie novej vakcíny proti opičím kiahňam. Je presvedčená, že pri súčasnej úrovni vedy a medicíny by sme nové vakcíny vyvinuli rýchlo.

Ministerstvo zdravotníctva potvrdilo, že pracovná skupina odporučila nakúpiť 5-tisíc dávok vakcín proti pravým kiahniam. „Ministerstvo zdravotníctva aktuálne preveruje možnosti obstarania týchto vakcín vrátane centrálneho obstarávania Európskou komisiou. Staršia a riziková populácia z pohľadu veku už v mladosti absolvovala očkovanie proti pravým kiahňam, ktoré je účinné aj proti opičím kiahňam,“ dodala hovorkyňa rezortu zdravotníctva Petra Lániková.

„Prípady ochorenia na Slovensku neevidujeme ani v minulosti. Slovensko nie je endemickou oblasťou výskytu opičích kiahní, avšak máme široké možnosti cestovania, a preto nemôžeme vylúčiť, že budeme mať potvrdený prípad opičích kiahní aj u nás. Reálne riziko vzniku ochorenia existuje. Rozsiahle epidémie nepredpokladáme, ale očakávame sporadické ohniská,“ dodáva vedúca Sekcie epidemiológie a pripravenosti na pandémie ÚVZ SR Adriana Mečochová.

Súvisiaci obsah

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Zdravie

Dôležité udalosti