Komisár pre deti: Homosexuálne páry nevytvoria pre dieťa vhodné prostredie, nie je to pre mňa kľúčová téma

Jozef Mikloško.
Jozef Mikloško. Zdroj: TVNOVINY.sk /Martin Lachkovič

Jozef Mikloško založil organizáciu Úsmev ako dar, ktorá sa venuje ohrozeným rodinám. Po prvej neúspešnej voľbe ho parlament zvolil za Komisára pre deti, ktorý nahradil Vieru Tomanovú. Mikloška podporili takmer všetci poslanci OĽaNO, väčšina poslancov za Sme rodina, poslanci Hlasu, Smeru aj odídenci od kotlebovcov Štefan Kuffa a Tomáš Taraba. Celkovo ho podporilo 79 poslancov.

Na komisára pre deti sa môžu obrátiť deti a inštitúcie, ktoré majú podozrenie, že dochádza k porušovaniu práv. Mikloško v rozhovore hovorí, že jednou z jeho priorít je aj podpora duševného zdravia detí. Myslí si, že podporovať treba rodiny, ktoré sú základom zdravých vzťahov detí.

Chystá sa aj spustiť veľký prieskum medzi deťmi a pýtať sa, čo ich trápi a čo sú ich skutočné problémy.

Za komisára pre deti vás zvolilo 79 poslancov zo širokého politického spektra. Čím si to vysvetľujete?

Je to zrejme tým, že poznajú moju mnohoročnú činnosť v problematike ohrozených detí a vedia, že mám praktické skúsenosti. Tieto skúsenosti chcem teraz zužitkovať pri hájení záujmov všetkých detí. Jedna z dôležitých vecí, na ktorých chcem prioritne pracovať, je návrh systémových riešení a kľúčové témy podporiť čo najširšou osvetou. Napríklad, z praktických skúseností vieme, čo reálne pomáha deťom v konkrétnych prípadoch špecifických ťažkostí, a tieto funkčné mechanizmy integrujeme, aplikujeme do návrhu systémovej zmeny, ktorú je potrebné predložiť poslancom. Komisár pre deti nemá možnosť priamej legislatívnej iniciatívy, ale môže cez poslancov predkladať návrhy na legislatívne zmeny, ktorými potrebujeme lepšie nastaviť systém.

Od širšej politickej podpory očakávate, že vám lepšie umožní presadzovať systémové zmeny v prospech detí?

Áno. Druhá rovina je podpora krokov, ktoré prispejú ku konsenzu a ochote spojiť sa v témach, ktoré ovplyvňujú život detí a rodín na Slovensku, zjednotiť sa v záujme dieťaťa. Slovensko je veľmi polarizované. O všetkom sú búrlivé diskusie. Rozličnosť názorov sa nevníma ako prirodzený jav, ale spúšťa často silný antagonizmus. Verím, že témy fokusované na potreby detí môžu byť tým, čo bude spájať. Dieťa a rodina sú bytostne prepojené. Stará múdrosť hovorí, že najlepšia pomoc dieťaťu je pomoc jeho rodine. Slovenský sociologický ústav robí pravidelne medzi obyvateľmi prieskum, aké hodnoty Slováci uznávajú. Dlhodobo je rodina najvyššia hodnota. To je veľmi dobrý predpoklad pre štart procesov fokusovaných na dieťa.

Jednou z vašich priorít je psychické zdravie detí. NCZI uviedlo, že v roku 2021 sa počet pokusov o samovraždu u detí do 14 rokov zvýšil o 72 percent. Ako sa dá tento hrozný trend zastaviť?

Známe sú aj ďalšie štatistiky. WHO uvádza, že každých 40 sekúnd na svete dochádza k samovražde a každých osem sekúnd dochádza k pokusu o samovraždu. Ľudia často nedokážu riešiť náročné situácie a to, že tieto čísla stúpajú u detí, je vysoko alarmujúce. Sú tu dve roviny, ktorým je nutné venovať pozornosť - prevencia a nástroje pomoci v konkrétnej situácii. Základ duševného zdravia sú zdravé vzťahy. Ako lekár sa dlhodobo venujem teórii vzťahov, špecializujem sa na rané detstvo, teda obdobie, kedy sa formuje osobnosť a vzniká základňa pre neskoršiu schopnosť človeka zdravo fungovať vo vzťahoch. Rané detstvo ako základ zdravého fungovania je kľúčovo previazané so vzťahmi k blízkym osobám, so vzťahmi v rodine, vzťahom dieťaťa s mamou a otcom. V ranom detstve sa vytvárajú základy pre schopnosť človeka fungovať vo vzťahoch, alfou a omegou zdravého vývinu dieťaťa v zdravo fungujúceho dospelého sú vyživujúce bezpečné väzby v ranom detstve. Podpora rodiny, podpora zdravého raného detstva je najlepšia prevencia, akú môžeme robiť. Oblasť prevencie sa dotýka aj škôl a komunít, v ktorých sa deti formujú. Je potrebné počúvať deti, poznať ich názory. Veľa o deťoch hovoríme a odvolávame sa na to, čo deti podľa nás potrebujú, málokedy sa ich na to aj reálne pýtame. V deklarácii práv dieťaťa je zakotvené právo vyjadriť svoj názor a zabezpečiť, že názor dieťaťa bude rešpektovaný. V našej kultúre sa musíme učiť počúvať názor detí a rešpektovať ho. Chcem urobiť medzi deťmi prieskum a pýtať sa, čo ich trápi, aké sú ich skutočné problémy, obavy, neistoty, čo im robí radosť, čo je pre nich dôležité, čo si oni myslia o tom, ako zlepšiť deťom na Slovensku zdravý vývin, podporiť ich duševné zdravie. A potom, je samozrejme, výzvou pomôcť im svoje názory komunikovať a ich zmapované potreby reflektovať v praktickom živote.

Komisár pre deti má šíriť povedomie, ako hľadať a napĺňať najlepší záujem dieťaťa, zvyšovať senzitivitu spoločnosti voči potrebám detí a podporiť procesy, ktoré budú benefitom pre deti a ich rodiny. Ako sme už vyššie spomínali, veľmi ohrozenou skupinou detí sú tie, ktoré majú krehké, či vonkajšími vplyvmi ohrozené duševné zdravie. Je to vysoko aktuálna téma, radikálne stúpa počet detí s psychickými problémami. Viaceré štatistiky slovenské i zahraničné hovoria o náraste depresie o 20 percent, nárast úzkostných porúch až o 30 percent, každé piate dieťa má príznaky depresie.

Súvisiaci obsah

Druhá rovina, ktorú ste spomenuli, je odborná pomoc deťom s depresiou a psychickými problémami. Na Slovensku máme 117 lôžok pre deti a mladých na psychiatrických detských oddeleniach a iba 49 detských psychiatrov. Ako to plánujete zmeniť?

Niečo sa už urobilo. Pri ministerstve zdravotníctva vznikla komisia pre duševné zdravie. Dlhodobý problém je nedostatok odborníkov. Alarmujúca situácia vyžaduje dôsledné a naliehavé riešenie, ale je zrejmé, že nebude okamžité, je to dlhodobý proces. Pokiaľ nebudeme mať dostatok odborníkov, nevieme tento problém riešiť. Jedným z riešení je aj zvyšovať odborné znalosti a praktické zručnosti tým, ktorí sa o deti starajú v každodennom živote. Dôležití partneri sú tí, ktorí sú v najbližšom okolí, v prirodzenom prostredí dieťaťa. Najmä rodičia, ale, samozrejme, aj učitelia a vychovávatelia.

Hovoríte, že základom prevencie sú zdravé rodiny. Nie je paradoxné, že pre Slovákov je rodina na prvom mieste, ale stúpa počet detí, ktoré v rodinách nie sú šťastné?

Situácia je alarmujúca na celom svete. Toto storočie môžeme nazvať storočie osamelých detí. Nikdy nebolo toľko detí, ktoré síce majú svojich rodičov, ale tí sa nevedia o nich adekvátne postarať a ich deti sa cítia osamelo. Alebo ich dokonca opustia. Je to veľká výzva. V tomto smere si myslím, že sme na tom stále lepšie ako niektoré iné európske krajiny.

Ako komisár chcem venovať pozornosť aj deťom, ktoré sú ohrozené chudobou. Táto téma bola vždy aktuálna, ale teraz je ešte naliehavejšia pre ekonomické problémy, ktoré prichádzajú. Podľa štatistiky z ministerstva financií je chudobou ohrozených až 37 percent detí z jednorodičovskej rodiny a 34 percent detí z mnohodetných rodín. Potom sú tu deti z rodín s dlhotrvajúcimi existenčnými ťažkosťami a deti z marginalizovaných rómskych komunít.

Je téma psychického zdravia detí dostatočnou prioritou ministerstva zdravotníctva?

Určite je potrebné tejto téme venovať väčšiu pozornosť. Málokto si však uvedomuje, že do veľkej miery aktuálna situácia súvisí aj s ekonomickou situáciou rodín. Môžeme si uviesť modelový prípad. Matka s piatimi deťmi bola deložovaná z bytu z dôvodu dlžoby na nájomnom vo výške dvetisíc eur. Otec detí jej dlhoval na výživnom omnoho viac. Jej deti boli umiestnené do inštitucionálnej starostlivosti centra pre deti a rodiny (bývalý detský domov). Zobrali sme kalkulačku a zisťovali, koľko takáto intervencia štátu stojí. V tom čase podpora rodiny zo strany štátu stála 2,5 tisíca eur ročne. Financovanie inštitucionálnej starostlivosti o deti sa pohybovala medzi 60 až 70-tisíc eur. To je veľký rozdiel. Nie je nič lepšie ako prevencia a je nevyhnutné urobiť všetko preto, aby sa rodine dostala adekvátna pomoc a aby deti nemuseli byť umiestňované do inštitucionálnej starostlivosti. Podpora fungovania rodiny je omnoho lepšie riešenie tak pre duševné zdravie detí, ako aj pre ekonomiku štátu.

Jozef Mikloško.
Jozef Mikloško. Zdroj: TVNOVINY.sk/ Martin Lachkovič

V roku 2013 ste povedali, že kapacity detských domovov sú naplnené na 96 percent. Aký je stav teraz?

Situácia sa zhoršuje. Kapacita zariadení je naplnená, zvlášť na východnom Slovensku je dlhodobo nedostatočná a deti sú umiestňované aj do zariadení vzdialených od miesta bydliska rodiny naprieč celou republikou. V CDR (detských domovoch) je len jedno až dve percentá sirôt. Väčšinou sú tam umiestnené deti, ktoré majú svojich rodičov. Až polovica detí by podľa slov samotných pracovníkov sociálnoprávnej ochrany detí nemusela byť z prirodzeného prostredia vyňatá a do zariadení umiestnená, alebo by sa veľmi rýchlo mohli do svojej rodiny vrátiť, pokiaľ by sa ich rodine poskytla adekvátna pomoc a podpora. Preto v roku 2018 vznikla novela zákona o SPODaSK, ktorej zámerom bola aktívna podpora rodiny. Vytvorili sa podmienky pre ambulantnú a terénnu prácu s ohrozenými deťmi a ich rodinami. Cieľom bolo predchádzať vyňatiu detí z rodiny a ich umiestneniu do zariadení náhradnej starostlivosti, skrátiť čas ich nevyhnutného pobytu. Realita však zatiaľ nepriniesla očakávané výsledky.

Počet detí v domovoch neklesá, dokonca väčšina zariadení je plne kapacitne vyťažená, deti sú umiestňované aj napriek všetkým princípom ďaleko od svojich rodín, čo sťažuje prácu na sanácii rodiny, nedostatok kapacít v zariadeniach spôsobuje aj traumatizujúce oddeľovanie súrodencov pri umiestňovaní. Napriek nárastu pracovníkov v systéme (aj terénnych a ambulantných odborných tímov vyčlenených len na prevenciu vyňatia detí) sa počet detí v zariadeniach neznížil, bude potrebná dôkladná analýza kontextu a príčin daného stavu. Pretrvávajú najčastejšie príčiny vyňatia detí z rodiny, až u 40 percent detí bola v pozadí príčin umiestnenia bytová otázka rodiny, na fenomén bezdomovectva rodín na Slovensku dlhodobo poukazujeme, v mnohých prípadoch vyňatých detí sa rodičia o svoje deti starať chceli, len nemali s nimi kde bývať.

Mení sa skladba detí v zariadeniach náhradnej starostlivosti. Častejšie sa tam dostávajú staršie deti a súrodenecké skupiny. Je tam stále veľa rómskych detí a také, ktoré majú špecifické (zdravotné a výchovné) potreby. Aby sme tento negatívny trend mohli zvrátiť, potrebujeme detailne zanalyzovať situáciu, nastaviť funkčný systém prevencie a podporných služieb pre rodiny v náročnej životnej situácii, potrebujeme zefektívniť a zintenzívniť prácu s ohrozenými rodinami. Pred samotným odobratím dieťaťa z rodiny, ktoré má byť len tým najkrajnejším riešením, musí byť poctivá práca terénneho odborného tímu, kompetentná, adresná podpora rodiny v náročnej situácii. Keď sa rozpadu rodiny nepodarí zabrániť, treba iniciatívu sociálnych pracovníkov k sanácii rodiny a systematickú prácu s rodinou aj po tom, ako sa deti podarí vrátiť do rodiny. Na to je nevyhnutná podpora sociálnych pracovníkov orgánu sociálnoprávnej ochrany detí z úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, aby mali vytvorené adekvátne podmienky na svoju takú zodpovednú prácu a k dispozícii dostatok kvalitných terénnych pracovníkov a regionálne dostupnú sieť podporných mechanizmov pre ohrozené rodiny.

Téma detských domovov sa dostalo do popredia aj pre kauzu bývalého poslanca Jána Heráka, ktorý je obvinený zo sexuálneho zneužívania zverenkýň z detského domova. Sú tieto zariadenia bezpečné?

Orgány činné v trestnom konaní spomínaný prípad vyšetrujú, v našej krajine platí prezumpcia neviny. V týchto zariadeniach sú nastavené transparentné mechanizmy, aby v nich nedochádzalo k zneužívaniu. Ak je podozrenie, že k narušeniu integrity dieťaťa akýmkoľvek spôsobom došlo, všetky subjekty v systéme sú pripravené konať. Legislatíva na ochranu detí je nastavená dobre. Samozrejme, treba ju aplikovať do praxe, aby sa pri dôkladnom šetrení situácie konalo dôsledne a zároveň citlivo voči prežívaniu a potrebám dieťaťa, v tomto smere máme v systéme ešte rezervy. Zariadenia na výkon rozhodnutia súdu (centrá pre deti a rodiny, teda bývalé detské domovy) sa do pozornosti verejnosti dostávajú aj v iných súvislostiach, našu pozornosť si isto zaslúži téma nedostatku profesionálnych náhradných rodín, pestúnskych rodín či osvojiteľov, téma aktuálneho trendu umiestňovania detí so zdravotným znevýhodnením či špecifickými výchovnými potrebami, ktoré v dôsledku absencie kohézneho systému podporných služieb pre rodiny a viacerých potrebných foriem pomoci rodinám v náročnej životnej situácii zapĺňajú kapacity zariadení na výkon rozhodnutia súdu, teda centier pre deti a rodiny (bývalých detských domovov). V praxi sa umiestňujú do zariadení aj deti, o ktoré sa rodičia chcú postarať, ale nemajú k tomu vytvorené podmienky, sociálnoprávna ochrana detí v mnohých prípadoch supluje absentujúci systém prevencie a nedostatočný systém sociálnych služieb.

Súvisiaci obsah

Nemajú deti z detských domovov nevýhodu v tom, že nemajú rodinné zázemie a nie vždy sa vedia ozvať a vymedzovať si hranice?

Každé dieťa, ktoré nevyrastá vo svojej funkčnej rodine, má v mnohých smeroch nevýhodu. Žiaľ, vždy budú aj ľudia, ktorí pre deti predstavujú nebezpečenstvo. Deti v zariadeniach sú oboznamované so svojimi právami a dostupnými formami pomoci v akejkoľvek situácii, tieto zariadenia sú otvorenými zariadeniami s transparentne nastavenými procesmi. Je veľmi dôležité, že systém je nastavený na ochranu detí. Samozrejme, aj úrad komisára pre deti je pripravený prijatými podnetmi sa dôsledne zaoberať.

Nemajú niekedy aj samotní riaditelia domovov predsudky voči svojim zverencom a neveria im?

Riaditelia, ktorých viacero rokov v pracovnej oblasti poznám, takéto postoje spravidla nemajú. Každému podnetu v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí je nevyhnutné venovať náležitú pozornosť.  

Takže systému dôverujete.

Áno. Žiaľ, celkovo nám v spoločnosti rastie násilie a aj tento druh násilia. Zariadenia pre deti a rodiny iba odzrkadľujú to, čo sa deje v celej spoločnosti. Toto je všeobecný trend. Ak narastá patológia v spoločnosti, narastá aj patológia v jej dielčích častiach.

Nepomohlo by deťom z detských domovov, ak by mali páry rovnakého pohlavia možnosť si ich adoptovať? 

Na Slovensku je situácia taká, že deti, ktoré môžu byť osvojené, veľmi rýchlo osvojené sú. Ide najmä o malé deti. Sú našťastie aj páry, ktoré sú ochotné vziať si do starostlivosti aj väčšie deti. Moje presvedčenie je, že páry rovnakého pohlavia nevytvoria deťom vhodné výchovné prostredie pre zdravý vývin identity a ďalších kľúčových potrieb. Je to môj názor na základe rokmi nadobudnutého poznania a praktických skúseností. Skúsenosť odborníkov zo zahraničia hovorí, že homosexuálne páry majú väčšinou záujem o také isté deti ako heterosexuálne páry, takže situácia v možnosti umiestnenia detí by sa nijako nezmenila. Deti, ktoré by mohli byť osvojené, už sú osvojené. Počet detí, ktoré sú osvojiteľné, z roka na rok klesá.

Predstavme si teoretický prípad dieťaťa, o ktoré nemá nikto záujem a je vhodné na adopciu. Nebolo by lepšie, keby si ho adoptoval homosexuálny pár, ako keby malo ostať v zariadení?

Môj názor sa zhoduje s názorom odborníkov, ktorí deklarujú, že výchova dieťaťa homosexuálnym párom nie je vhodné prostredie pre zdravý vývin jeho identity. Nie je to však pre mňa kľúčová téma, na ktorú je potrebné centrovať pozornosť, týka sa veľmi obmedzeného počtu hypotetických záujemcov.

Ak by sa vám ozvalo LGBTI dieťa, budete sa jeho prípadom zaoberať?

Samozrejme. Niet nijaký dôvod pochybovať o tom. Mám v tejto skupine ľudí aj mnohoročných priateľov. Moja práca vychádza zo zásady rovnocennosti, niet nijaký dôvod k diskriminácii akejkoľvek skupiny detí.

Ak by sa vám ozvalo transrodové dieťa, ktoré si chce zmeniť pohlavie, aké kontakty by ste mu poradili?

Otázka znie, na aké porušenie svojich práv by dieťa upozornilo, na aké potreby hľadá svojim podnetom odpoveď, tomu by zodpovedala daná intervencia. Každopádne je vždy namieste zaangažovať do hľadania najvhodnejšieho riešenia pre dieťa osoby, ktoré sú mu blízke, ktorým dôveruje, spoločne hľadať odpovede na otázky, ktoré dieťa trápia.  

Možno ani dieťa nevie, kto v jeho okolí by mu rozumel. Pýtam sa skôr, či by ste mu vedeli poradiť konkrétneho odborníka, napríklad psychológa?

Spolupráca so psychológom je rozhodne na mieste. Odborník, ktorý vie vytvoriť bezpečie pre zdieľanie prežívania dieťaťa, je nenahraditeľný.

Vy ako komisár máte k dispozícii zoznam mien odborníkov a psychológov s kontaktnými adresami, ktoré by ste vedeli hneď posunúť dieťaťu na základe jeho problému?

Ešte len preberám tento úrad, takže úplne presne neviem o všetkých aktuálnych možnostiach, ktorými úrad komisára disponuje. Určite je potrebné mať dostatočnú sieť odborníkov pre potrebné intervencie. Kontakty rôznych odborníkov sú dostupné bežne na internete, ale, samozrejme, je ich nedostatok.

Samostatnou témou sú rodinné súdy, na ktorých sa rozhoduje o starostlivosti o maloleté deti po rozvode rodičov. Dochádza podľa vás ku korupcii v prípadoch, ktoré sa dlho naťahujú?

Sú tu dlhodobé, deštruktívne a dieťa poškodzujúce spory, ktoré majú často dlhodobý negatívny vplyv na dieťa. Sú páry, ktoré majú svojich dravých advokátov a akosi prestali vnímať potreby a záujem dieťaťa, hája iba svoje záujmy. Sú prípady, keď sa spory naozaj neadekvátne dlhodobo vlečú a deti sú najtragickejšou obeťou. Čo je v pozadí ťažko generalizovať, a nemožné zvonka identifikovať. Ja neriešim situáciu dospelých, ale práva detí. Faktom je, že komisár môže vstúpiť do konania, posledné slovo však majú iba súdy. V prvom rade musia byť dospelí ochotní hľadať spôsob, ako riešiť svoje spory bez deštruovania dieťaťa.

Súvisiaci obsah

Plánujete sa týmito prípadmi aj zaoberať? Jeden z nich je aj medializovaný. Matka nevidela svojho syna viac ako štyri roky a advokát jej expartnera bol vyšetrovaný za to, že údajne navádzal klientku na úplatok pre sudcu.

Deťmi sa určite budem zaoberať. V tomto prípade sa treba pozrieť na systém, ktorý vytvára podmienky pre výkon funkcie kolízneho opatrovníka. Kolízny opatrovník má byť zástupca dieťaťa, teda subjekt, ktorý bude naplno hájiť záujem dieťaťa. U nás výkon funkcie kolízneho opatrovníka väčšinou zabezpečuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí. Je to veľká časť agendy sociálnych pracovníkov na úradoch, ktorí sú týmito prípadmi preťažovaní bez náležitej inštitucionálnej opory a adekvátnych podmienok pre výkon takej náročnej a zodpovednej agendy. Toto je vážna téma. Treba jej venovať pozornosť, otázkou je, kto má záujem dieťaťa hájiť a ako ho má hájiť. Áno viaceré prípady sú v tomto smere neslávne známe a je potrebné sa nimi zaoberať, je potrebné nastaviť systém tak, aby sa obdobné situácie nediali. Téma súdnictva je širšia téma, aktuálne máme novú súdnu mapu. Som zástanca Cochemského modelu. Je to model, ktorý motivuje rodičov k dohode. Pán Jürgen Rudolph, ktorý založil Cochemský model, povedal, že ak jeden z rodičov odchádza zo súdnej siene ako víťaz, dieťa prehralo. Súdy bez advokátov motivujú rodičov k dohode a toto je správna cesta.

Bývalá komisárka pre deti Viera Tomanová odporúčala jednej z matiek spomínaného advokáta, ktorý je kontroverzný pre podozrenia z manipulácie súdov. Vy by ste rodičom odporúčali takéhoto advokáta?

Ja som na strane dieťaťa. Určite by som sa nemiešal do sporu a nestaval sa medzi bojujúcich rodičov.

Takže Viera Tomanová nehájila práva dieťaťa, keď pomáhala jednej strane sporu?

Nepoznám detaily toho prípadu, takže sa k nemu neviem vyjadriť.

Ako by ste postupovali, keby sa na vás obrátil jeden z rodičov, že v jeho prípade dochádza k úmyselným prieťahom s cieľom odstrihnúť rodiča od svojho dieťaťa?

Keď príde podnet, preskúmame ho. Na úrade komisára pre deti je tím odborníkov, ktorí sa podnetmi podrobne zaoberajú. Samozrejme, máme možnosť sa k zistenej situácii i priamo na súde vyjadriť. Nakoniec aj tak v samotnej veci rozhodujú súdy.

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Rozhovor

Dôležité udalosti