Politológ: Koalícia nechce skončiť. Vie, že ak by vládol Fico, NAKA odvedie Matoviča alebo jeho manželku

Radoslav Štefančík
Zdroj: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Búrka okolo prorodinného balíka vyvolala momentálne ďalšiu z kríz koalície. Opäť sa hovorí o rozpade vlády, odkazy koaličných politikov sú na dennom poriadku. Politológ Radoslav Štefančík v rozhovore hovorí, že odchod SaS z koaličných rád je žltou kartou, no predčasné voľby nečaká. „No to, že v koalícii príde ďalšia kríza, je absolútne isté,“ myslí si.

V rozhovore sa tiež dozviete:
Aké mesiace priviedli koalíciu do súčasnej krízy
Prečo sa v prieskumoch darí Petrovi Pellegrinimu
Prečo podpora Zuzany Čaputovej mierne klesla
Ktorí ministri odvádzajú dobrú prácu
Či vláda chce predčasné voľby

Od začiatku jesene prešlo Slovensko ťažkým obdobím pandémie, po ktorom prišlo vypuknutie vojny na Ukrajine. Aké mesiace, ktoré ju priviedli k tejto situácii, má sebou vládna koalícia?

Jeseň bola turbulentná, tak ako každá jeseň. Na druhej strane sa ale vládnej koalícii bez problémov podarilo schváliť štátny rozpočet na tento rok. Z tohto pohľadu by som hodnotil vládnu koalíciu pozitívne.

Vzhľadom na to, že koncom februára Ruská federácia vojensky napadla Ukrajinu, celá pozornosť sa začala orientovať na pomoc ukrajinským utečencom a napokon aj celej krajine. Táto téma prehlušila všetky ostatné.

Zrejme aj táto udalosť pomohla vládnej koalícii a do vážnejších konfliktov sa dostala opäť až teraz, keď sme si na dramatické správy z Ukrajiny zvykli.

Väčšie turbulencie sa spustili opäť najmä okolo Igora Matoviča a SaS, ktoré sa cyklicky opakovali. Vyústilo to do momentu, kedy liberáli prestali chodiť na koaličné rady. Čo touto neúčasťou dosahujú?

Koaličná rada je neformálny orgán, nie je nikde ukotvený zákonom, je to veľmi dôležitá forma debaty. Dohadujú sa na nej najdôležitejšie rozhodnutia vládnej koalície. Absencie SaS na koaličných radách možno chápať ako „žltú kartu“, podobne ako keď ju Robert Fico ukázal svojmu ministrovi Jánovi Počiatkovi. SaS jasnejšie prejavila nespokojnosť s niektorými procesmi vo vládnej koalícii a teraz dúfa, že to Matovič bude brať do úvahy.

Eduarda Hegera komentátori chvália za postoj k Ukrajine, no vyčítajú mu slabé kroky v domácej politike či nečinnosť v kríze. Myslíte si, že odvádza v zákulisí prácu, vďaka ktorej sa situáciu podarí stabilizovať?

Ja osobne Eduarda Hegera nekritizujem za to, že pôsobí často bezmocne. Žijeme v parlamentnej demokracii, v ktorej je vláda vykonávateľom rozhodnutí parlamentu. Eduard Heger je ako predseda vlády podriadený parlamentu. Premiér si je vedomý toho, že nad ním je parlamentná väčšina a koaličná rada, ktorú tvoria lídri parlamentnej väčšiny.

Na druhej strane, Eduard Heger to vedľa Igora Matoviča vôbec nemá ľahké. Pamätám si, ako som počas Matovičovej vlády mal komentovať dohodu vládnych strán po nejakej vážnejšej kríze. No stačila následná tlačovka predsedu OĽaNO, na ktorej Matovič stratil kontrolu nad svojimi emóciami a oheň bol znovu na streche. Situácia sa zmenila počas jedného odpoludnia. Čo bolo na obed dohodnuté, večer neplatilo. A v tejto situácii musí Heger viesť vládu a prijímať dobré a správne rozhodnutia.

Samotný Igor Matovič povedal, že Eduard Heger je lepším premiérom, ako bol on. Takže v tomto s ním súhlasíte?

Áno. V podobe Igora Matoviča tu máme jednu nevyspytateľnú osobu, ktorá má problém udržať emócie na prijateľnej úrovni. A práve to je to, čo môže Eduardovi Hegerovi zlomiť krk. Síce sa prejavuje ako politik, ktorý zmierňuje napätie a dá rozhádanú vládnu koalíciu opäť dokopy, no Matovič môže jedným vystúpením znegovať všetku Hegerovu snahu. Obávam sa, že renomé predsedu vlády je narúšané práve nevyspytateľným správaním Igora Matoviča.

Radoslav Štefančík
Zdroj: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Igor Matovič sa v hlasovaní o prorodinnom baličku spojil s fašistami. Po tom, ako sa voči nim tvrdo vymedzoval a extrémizmus odmietal, na parlamentných chodbách sme ho videli podávať si s nimi ruky. Prečo hľadá podporu práve u nich?

Šéf OĽaNO je prototyp typického stredoeurópskeho populistu, ktorý na jednej strane niečo sľúbi, ale na strane druhej to nedokáže splniť. Igor Matovič je megaloman, ktorý sa snaží presadiť niektoré nápady za každú cenu. A keď narazí na odpor, hľadá podporu niekde inde. Je smutné, že sú to práve pravicoví extrémisti. Myslím si, že urobil vážnu chybu. Určite mal rokovať so všetkými koaličnými partnermi dovtedy, pokiaľ by ich nezískal na svoju stranu. Parlamentná demokracia je úžasná v tom, že kompromis sa vždy dá nájsť. Len to chce vôľu na oboch stranách.

V nedeľu v relácii Na telo TV Markíza nevylúčil, že by odstúpil, ak by svoje miesto opustil Richard Sulík. Pomohlo by to tejto vláde?

Neviem si to predstaviť. Obaja sú lídrami najväčších vládnych strán. Scenár, že by odstúpil jeden, druhý alebo obaja naraz, nie je to podľa mňa reálny. Navyše, ak by odišli z ministerských kresiel, veľmi by to nepomohlo. Zostávali by súčasťou parlamentu, vzhľadom na to, že boli obaja zvolení v parlamentných voľbách. Na koaličných radách a následne na tlačových konferenciách by jeden aj druhý prezentovali nezhody, ktoré by naďalej frustrovali verejnosť.

Podľa aktuálneho prieskumu agentúry Focus je najdôveryhodnejším politikom Peter Pellegrini. Získal vyššiu priazeň ako prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá dlhé mesiace stála na čele tohto rebríčka. Prečo sa expremiérovi darí držať si vysokú podporu?

Má dobrý komunikačný talent, je v opozícii, nemá žiadnu vládnu zodpovednosť. Môže torpédovať vládu hlava nehlava a kritizovať za všetko, čo sa deje. To je jedna vec, no na druhej strane chcem zdôrazniť, že táto vládna koalícia si pravidelne vytvára problémy sama. Ak by nevytvárala konfliktné situácie, ktoré určite voliča nepotešia, možno by Peter Pellegrini nebol až taký populárny. Napokon, na popularite vládnych strán sa odráža aj pokles dôvery Igora Matoviča.

Veľa voličov volilo OĽaNO a iné vládne strany v roku 2020 unáhlene. Neboli príliš stotožnení s ich politikou, ale možno ich oslovila protikorupčná politika Igora Matoviča. Hovoríme o nestálych voličoch, ktorí sa počas volebného obdobia presúvajú od jednej strany k druhej. Lenže nie všetci sa presunú od jednej vládnej strany k druhej, niektorí prejdú k opozícii a nájdu alternatívu napríklad u Petra Pellegriniho.

Rastúcu podporu si okrem šéfa Hlasu pripísal aj Robert Fico a ešte stále sa mu darí dvíhať aj preferencie Smeru. Vďaka čomu?

Robert Fico rástol do vojenského konfliktu na Ukrajine. Preferencie Smeru sa pred ruskou inváziou pohybovali na úrovni Hlasu. Ak by nebolo vojny, Smer by dnes mohol byť na čele rebríčka v preferenciách politických strán. Zastavenie rastu preferencií prisadzujem vajataniu Smeru medzi oboma stranami a v súčasnom príklone viac k Rusom ako k napadnutej Ukrajine. Väčšina ľudí má zrejme jasno v tom, koho v tomto konflikte podporovať.

Znamená to, že sa politicky znovu zrodil?

Spamätal sa, prebral z narkózy. V povolebnom období po odčlenení Petra Pellegriniho a ďalších tvári Smer výrazne klesol. Slovenský volič totiž vždy hľadá niečo nové. Súčasťou našej politickej kultúry je vysoká miera volatility, ktorá je spôsobená aj tým, že v každom volebnom období vznikne minimálne jedna politická strana so šancou dostať sa do parlamentu. A toto volebné obdobie to bude práve Hlas Petra Pellegriniho.

Podľa mňa je Robert Fico politický talent storočia. Vie, čo má hovoriť, ktorú tému vytiahnuť, ktorého voliča osloviť. Lenže problém je v tom, že nevyužil šancu byť nielen nadaným rečníkom s citom pre politické rozhodnutia, ale aj dobrým politikom.

Radoslav Štefančík
Zdroj: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Prečo prezidentka v prieskume mierne klesla?

Tento pokles má viacero faktorov. V prvom rade by som za ním hľadal útoky politikov. Prezidentku netorpéduje len opozícia, za jedným útočným raketovým systém stojí aj Igor Matovič. Pritom prezidentka si robí len svoju robotu. Tak, ako to od nej mnohí očakávame. Hlava štátu na Slovensku nedisponuje množstvom právomocí. Jednou z jej najdôležitejších úloh, okrem tých, ktoré sa týkajú tvorby vlády, je formovať verejný diskurz. Ona z titulu svojej funkcie má jasne formulovať, čo považuje za správne a čo nie, čo je pre Slovensko dobré a čo zlé. Charakteristickou črtou Zuzany Čaputovej je práve jej schopnosť poukázať na problém, pomenovať ho, bez ohľadu na to, či kritizuje opozíciu alebo koalíciu. To je zrejme jej najvážnejšou „chybou“. Je úplne pochopiteľné, že prezident, ktorý bude sedieť v kúte, chodiť na automobilové preteky ako svojho času trebárs Ivan Gašparovič, bude rásť. My môžeme byť radi, že v prezidentskom paláci nesedí podobný človek, ale osobnosť s jasným, hoci nie vždy pritakávajúcim názorom. Úlohou prezidenta nie je pritakávať, ale viesť diskusiu.

Aktuálnou témou, pri ktorej Zuzana Čaputová kritizovala Igora Matoviča, je jeho prorodinný balíček. Poslanci prelomili jej veto, a tak sa teraz obráti na Ústavný súd. Ovplyvní jej podporu aj tento krok?

Je pochopiteľné, že časť podpory verejnosti stratí. Táto skupina ľudí nevníma samotnú podstatu jej rozhodnutia, a síce, že prezidentka chráni princípy právneho štátu. Bez ohľadu na to, či tento balíček môže alebo nemôže pomôcť ohrozeným rodinám, kľúčové je, či bola legislatívna norma prijatá v súlade s princípmi ústavy. A keďže Zuzana Čaputová má pochybnosti o „čistote“ tejto legislatívnej normy, nachádza kritikov medzi tými, ktorí si myslia opak. Presne tak, ako ju niektorí kritizovali pri pokuse vypísať referendum v prípade Smeru. Keď bola prezidentka presvedčená o protiústavnosti tejto iniciatívy, upozornila na to. Niekto by povedal, že ak 600-tisíc ľudí podpíše referendové hárky, hlava štátu musí rešpektovať ich vôľu, lebo je to vôľa ľudu, teda vôľa božia. Lenže, čo ak týchto 600 tisíc ľudí koná v rozpore s ústavou, čo ak týchto 600 tisíc ľudí niekto oklamal, pretože dopredu vedel, že to také jasné nie je. Neviem si predstaviť, čo by sa stalo, ak by sa referendum konalo a až následne by Ústavný súd rozhodol o jeho protiústavnosti.

Ak bude kandidovať, akú má šancu na znovuzvolenie?

Šance má veľké. Už len z toho titulu, že je práve vo funkcii. Veľa sa o nej hovorí, je na očiach verejnosti, takže je očakávaný kandidát. Stále jej dôveruje veľa ľudí, zatiaľ čo jej protikandidáti sú momentálne buď neznámi. Prieskumy zo Zuzany Čaputovej nerobia hviezdu, ale stále má dosť voličov, ktorí sú s ňou spokojní a dôverujú jej.

Súvisiaci obsah

Hovorili sme o negatívach vlády, no ktorí ministri odvádzajú dobrú prácu?

Ako prvý mi napadne minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Slovensko má konečne jasnú zahraničnú politiku, jasnú orientáciu na NATO a EÚ. Všetky jeho doterajšie vyjadrenia určujú čitateľný trend a štýl zahraničnej politiky, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo v minulosti. Je pozitívne, že konečne nevajatáme medzi Západom a Východom.

Veľmi dlho som pozitívne hodnotil Jána Budaja. Okrem prezidentky, práve Budajovi sa podarilo upriamiť pozornosť na mimoriadne dôležitú tému životného prostredia. Budaj je zatiaľ najvýraznejší minister tohto rezortu, aké doteraz Slovensko malo. A to aj napriek tomu, že súčasnou horúcou témou sú medvede, hoci ja každému hovorím, že v lese sa bojím viac kliešťov ako medveďov.

Ochladnú hlavy politikov po letnej pauze a príde reštart? Alebo pôjdeme predčasne k urnám?

To, že sa v koalícii opäť rozhádajú, je už dnes viac ako isté. Ale napriek tomu si stále nemyslím, že v nejakom okamihu dôjde k predčasným voľbám. Určite považujem za dôležité zdôrazniť, že pred sebou máme Igora Matoviča, ktorý je nevyspytateľný politik s iracionálnym uvažovaním. Ak by ste predo mňa postavili Roberta Fica, poviem vám, že v pozícii vládneho politika spraví všetko pre to, aby predčasné voľby neboli. On totiž vie, aká dôležitá je moc pre dosahovanie vlastných cieľov, či cieľov oligarchov. Ale pred sebou máme Igora Matoviča a Richarda Sulíka, ktorí už raz pomáhali povaliť vlastnú vládu, takže je namieste sa opýtať - prečo by nepovalili aj ďalšiu? Ak sa niekto správa iracionálne ako trebárs Igor Matovič, ťažko sa prognózujú budúce kroky vlády.

Ale predpokladajme, že máme pred sebou dvoch racionálnych politikov, ktorí sa poučili z minulosti, keď po páde Radičovej vlády a predčasných voľbách mohol Smer zostaviť jednofarebnú vládu. A nechať v systéme vyrásť ľudí ako Kočner alebo Bašternák. Racionálne uvažujúci politici by rovnako mali myslieť na pomoc, ktorá príde na Slovensko z plánu obnovy. Volič rád počúva a vidí, keď sa niečo stavia, buduje, keď po vláde zostane nejaký hmatateľný výsledok. Ľudia nepotrebujú zákon o nájomných bytoch, oni si v tom nájomnom byte potrebujú ľahnúť na sedačku, zapnúť televízor, pozrieť z okna. Keď tu bude niečo stáť, potom si ľudia možno povedia, že aj táto vláda, napriek večným a unavujúcim konfliktom, niečo dokázala. Aj keď veľmi dôležité bude schopnosť Slovenska tieto peniaze vyčerpať na zmysluplné projekty a nenechať ich vyletieť hore komínom.

Druhý dôvod, prečo by súčasná vláda nemala túžiť po predčasných voľbách, je revanš zo strany Smeru. Fico otvorené hovorí o odplate. Nemožno vylúčiť, že polícia, ktorá by bola po jeho návrate zrejme opäť v rukách Smeru, raz zaklope na dverách domu Igora Matoviča a Pavlíny Matovičovej a minimálne jedného z nich vytiahne v putách, rovno pred novinármi, aby si ich mohli odfotiť. Viem si predstaviť, že takto bude vyzerať revanš, o ktorom Fico hovorí. A obraz seba samého v putách nikto určite nechce.

Ak by ste mali prirovnať koalíciu k bežcovi na maratóne, v akej fáze a kondícii sa momentálne nachádza?

Bežec je vo veľmi zlom stave a bol už na odpadnutie po prvom kilometri. Vyzeralo to dokonca, že bude potrebovať kyslík a odvezie ho sanitka. Takýchto krízových situácií mal maratónec už niekoľko. V určitej fáze behu sa však bežec dostane do fázy, kedy to už ide akoby samo. Automaticky prekladá nohy, jednu cez druhú a je presvedčený, že dobehne až do konca. My sa dnes nachádzame niekde po šiestom až siedmom ataku. Niektorí diváci zas a znovu volajú sanitku. Prestáva ich to totiž baviť. Lenže ani tento atak bežca nezlomí. V bolestiach a kŕčoch prekladá jednu nohu cez druhú, takže stále existuje možnosť, že maratónec dobehne až do konca.

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Politika

Dôležité udalosti