Bola by nová strana s M. Dzurindom a I. Miklošom úspešná vo voľbách? Tu sú názory odborníkov

Pred časom sa začali šíriť správy o tom, že na politickom poli by mohla vzniknúť nová strana. Majú za ňou stáť Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš. Expremiér a bývalý minister financií sa k tomu otvorene nevyjadrujú a zatiaľ nič podobné nepotvrdili.

No keďže ide o mená, ktoré zanechali výraznú stopu, odborná verejnosť už odpovedá na otázky o tom, ako by vyzeral návrat týchto dvoch politických špičiek.

Ako hovorí šéf agentúry AKO Václav Hřích, legendy o tom, že niečo podobné by mohlo vzniknúť, sú na slovenskom trhu už dlhodobo. „Tieto dve mená sú na Slovensku známe a mohol by zafungovať efekt spomienkového optimizmu. Ľudia si už príliš nepamätajú na negatíva spojené s ich pôsobením v politike, skôr si spomínajú, že mali funkčnú vládu,“ opisuje.

Úspech Dzurindovej novej strany by ale záležal od toho, ako by sa profilovala. Osloviť by mohla Slovákov, ktorí volili niektoré strany súčasnej koalície alebo sú s jej fungovaním nespokojní.

„Dá sa predpokladať, že by to ohrozovalo skôr strany na stredo-pravej alebo pravej časti spektra. Určite by mali spozornieť v SaS či KDH. Otázne je, k čomu by sa priklonil volič OĽaNO. Teoreticky by nová strana mohla osloviť aj voličov Progresívneho Slovenska. Predsa len, nejakú časť jeho elektorátu tvoria voliči súčasnej vládnej koalície, ktorí sa k PS-ku priklonili po nespokojnosti so súčasnou vládou,“ približuje odborník.

Špekuluje sa aj o tom, že líder SaS Richard Sulík sa ponáhľa s vládnou krízou, aby predišiel tomu, že by mu táto strana brala potenciál. „Takto vážne by som to nebral. Má iné dôvody, ktoré opakovane menuje,“ myslí si Hřích.

Oslovili by sklamaného voliča

Podľa šéfa agentúry AKO je otázne, či by mala Dzurindova a Miklošova strana šancu brať alebo nebrať voličov iným stranám už v ďalších voľbách. „Ak by aj teraz boli vyhlásené predčasné voľby, najskôr by sa uskutočnili o šesť mesiacov. To je dostatočný čas na vytvorenie akejkoľvek strany, avšak druhá vec je, či je to dostatočný čas na jej dokomunikovanie,“  hovorí.

Hřích vysvetľuje, že kto na Slovensku chce voliť, ten si niekoho vyberie. Veľa nových voličov by preto táto strana pravdepodobne k urnám nepriviedla. Účasť vo voľbách je v krajine dlhodobo podobná. Existuje ale istá skupina, ktorú by si Mikuláš Dzurinda vedel získať. „Možno by som skôr hovoril o cielení na sklamaného voliča, ktorý voliť chodí, ale momentálne si nevie vybrať,“ povedal.

Šéf agentúry Focus Martin Slosiarik taktiež poukazuje na voličov, primárne OĽaNO, ktorí sú nerozhodnutí a z vlády sklamaní. „Otázkou je, do akej miery osloví takéhoto voliča profilácia viac k liberálnejšej politike, otvorenému trhu a povedzme reformný ‚drive‘, na aký sme boli zvyknutí z rokov 1998 až 2006. Špeciálne v dnešnej situácii zvyšujúcich sa cien,“ hovorí.

Predpovedať, koľko percent by mohla takáto strana v prípadných voľbách napokon získať, je v súčasnosti náročné. „Veľa projektov dokázali pri svojom vzniku prilákať voličov, no keď sa začal ostrý boj, čísla sa skresali. Do parlamentu by sa možno dostali, otázne je, či by sa to stalo znova. Videli sme to pri strane Za ľudí alebo Sieti,“ uvádza šéf AKO.

Hřích pripomína, že voliči na Slovensku sympatizujú so stranami primárne kvôli ich lídrom a ide hlavne o ich vyjadrenia a slogany.

Ak by nová strana na čele s expremiérom prebrala známe tváre z iných strán, efekt by to nemalo. „A možno by sme boli svedkami toho, čo sme videli pred minulými voľbami - snahy o spojenie sa. Práve to, že na čelo spojeného celku mal ambície postaviť sa niekto, kto nebol hráč medzi politickými stranami, narušilo komfortnosť. Dá sa predpokladať, že niečo podobné by sa stalo aj teraz,“ dodal.

Súvisiaci obsah

Politológ: Nevidím to ružovo

Šance strany Mikuláša Dzurindu podobne vníma aj politológ Radoslav Štefančík. „Ak sa Mikloš s Dzurindom postavia na čelo takejto strany, nevidím ich budúcnosť ružovo. Obaja majú totiž za sebou nielen politické úspechy, ale aj dôležité zlyhania. O nich sa už prirodzene nehovorí, pretože ich prekryli iné kauzy. Ak by obaja ťahali nitky iba z úzadia a z existujúcej elity by si povyťahovali hrozienka, mohla by sa táto strana dostať do parlamentu. Hovoriť o percentách je však predčasné,“ komentuje.

Osloviť by mohli najmä mestského voliča, ktorý nemusí mať na všetko liberálny pohľad. „A určite toho s kratšou pamäťou, aby zabudol na kauzy Dzurindových vlád ako Gorila, vláčiky, či skupinka,“ spomína politológ.

Ohroziť by podľa jeho slov mohla najmä spomínané strany SaS, Progresívne Slovensko či Za ľudí. Štefančík si myslí, že s politickým dieťaťom Andreja Kisku však už po budúcich voľbách poriadne nikto nepočíta a PS je tak či tak mimo parlamentu. „A možno tam aj ostane, takže je možné diskutovať, či pre nich je ďalšia strana vlastne nejaká hrozba,“ uviedol.

Na Slovensku podľa politológa existuje vždy dopyt po nových stranách. V každom volebnom období vznikne minimálne jedna, ktorá sa následne dostane do parlamentu, pretože minimálne jedna vždy po voľbách z parlamentu vypadne.

„Je to neustály kolotoč a súčasť našej politickej kultúry. V každom prípade však platí, že Dzurinda s Miklošom sa nedajú nahovoriť na aktivity, ktoré by neviedli k úspechu. Jej úspech však bude záležať od viacerých faktorov. Tým prvým bude odpoveď na otázku, kto bude stranu viesť. A ten druhý, ešte dôležitejší, kedy budú ďalšie voľby. Predčasné voľby by im totiž mohli prekaziť prípadné plány na návrat do politiky. Vedia to oni, ale vedia to dobre aj ich konkurenti. V prvom rade Richard Sulík,“ uzavrel politológ Štefančík.

Viac si pozrite v priloženom videu vyššie.

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Politika

Dôležité udalosti