Hlasné, tiché, zadržané alebo viacnásobné. Kýchnutie má každý individuálne, my sme však zisťovali, od čoho to závisí

Hlasné, tiché, zadržané alebo viacnásobné. Kýchnutie má každý individuálne, my sme však zisťovali, od čoho to závisí
Zdroj: Shutterstock.com/Pixel-Shot

Kýchanie je úplne bežné. Počujete ho každý deň v obchode, v práci či autobuse. Aj samy kýchate každý deň. Tento jav nie je ničím neobvyklým, teda pokiaľ neindikuje určité ochorenie, alebo svojim kýchnutím nepútate extra pozornosť.

A práve to sa deje, ak sa vaše kýchanie nejako odlišuje od iných, prípadne je extrémne hlučné. Nie je totiž tajomstvo, že každý kýcha iným štýlom. Niekto nahlas, iný jemne a potichu, ďalší zakaždým niekoľkokrát za sebou a napokon sú aj takí, ktorí vždy len raz. Je to individuálne, ale predsa sa dajú tieto rozdiely vysvetliť.

Kedy a prečo kýchame

Kýchanie je reflex, ktorý príde v potrebnej chvíli sám od seba. Touto reakciou sa telo snaží dostať von dráždivý materiál. Zbavuje sa ho. Potvrdila nám to aj Katarína Šimovičová, praktická lekárka pre deti a dorast.

„Vtedy, keď je organizmus a najmä dýchacie cesty zaťažené niečím, čo ich podráždi, tak si kýchneme. Môže to byť alergénom, ale aj chladom. Človek pociťuje pri kýchaní šteklenie v nose,“ uviedla.

Nos je totiž prvá časť sliznice nášho dýchacieho systému, na ktorý pôsobia vonkajšie javy. Takže niekedy ten reflex príde sám od seba a je obranný. Ide o akoby samočistiacu funkciu tela.

Čo môže odhaliť kýchanie

Kýchanie môže byť dvojaké, a to indikujúce ochorenie alebo v ľahšom prípade je to len reakcia na chladnejší či teplejší vzduch, ktorého sa nadýchne človek, alebo alergén.

Aby ste vedeli identifikovať, o ktorý prípad ide, mali by ste sledovať hlien. „Keď je už hlien v nose, znamená to, že ten alergén (či už je to vírus, baktéria alebo bylinkový alergén - nejaké kvety) spôsobuje dráždenie sliznice. Telo má pre tento prípad pripravený imunoglobulín A, ktorý tvorí akoby jemný film na sliznici horných dýchacích ciest. A práve tam, cez nosohltan a hrdlo, sa začne tvoriť hlien ako obranný mechanizmus,“ vysvetľuje lekárka.

To znamená, že tak, ako je reflex kýchnutia obranný mechanizmus, tak aj tvorba hlienu je obranný mechanizmus. Hlien totiž vyplaví škodlivinu zo sliznice dýchacích ciest.

Prečítajte si tiež:

Aby sme to však priblížili, hlien sa tvorí v nose každý deň, je však bezfarebný. Ak začne meniť odtieň na zelenú či hnedú, ide o infekciu a musíte spozornieť. Zafarbenie spôsobujú biele krvinky a lymfocyty. Ale pozor, podľa odborníčky nie je nutné okamžite siahať po liekoch.

„My máme veľmi dokonalé organizmy, len ľudia si myslia, že stále musia užívať nejaké lieky. Nemusia. Ja som detská lekárka, a práve preto rodičom radím, aby hneď všetko neliečili lekárňou. Dieťa sa často aj samé dokáže dostať cez infekt,“ myslí si Šimovičová.   

„Ale treba sa chrániť a dať si aspoň rúško alebo dlaň pred ústa. Stále je to kvapôčková infekcia, ktoré sa kýchnutím šíri. Čiže ak sme v spoločnosti viacerých ľudí a ideme si kýchnuť, tak nech už je to z akéhokoľvek dôvodu, vždy si treba zakryť nos a ústa. Buď rúškom alebo rukou. Ochránime tým svoje okolie,“ dodáva.

Samozrejme, ak sa váš stav zhorší, kontaktujte lekára a poraďte sa s ním na ďalšom postupe liečby.

Hlasitosť kýchania

Kýchanie nie je charakteristické len samotným aktom, ale hlavne jeho zvukom. Je to totiž pomerne hlučný proces zbavovania sa škodlivín. Občas až trápny.

„Hlasitosť kýchnutia však v niektorých prípadoch závisí aj od sebaovládania. Ľudia nechávajú reflexu voľný priebeh a potom je to také kýchnutie, ako keby slon kýchol. Dá sa to obmedziť. Ak dráždenie nie je príliš silné, tak sa naozaj dá len tak decentne si kýchnuť,“ tvrdí pediatrička.

Hlasitosť kýchnutia však závisí aj od toho, ako má človek narastené dýchacie cesty a hlasivky. „Pretože hlasivky sú orgán, ktorý moderuje tú kadenciu hlasu. Je to tak pri rozprávaní a vplýva to aj pri tom kýchaní,“ vysvetľuje Šimovičová s tým, že svoj podiel má aj rýchlosť.

Tento hlasný „výdych“ totiž môže dosiahnuť rýchlosť aj viac ako 160 kilometrov za hodinu. Znie to priam neuveriteľne, ale práve to, ako rýchlo sa vzduch dostáva von, tiež vplýva na typický zvuk kýchnutia, ktorý počujeme.

Je v tom priama úmera, čím rýchlejšie vzduch vychádza von, tým hlasnejší zvuk počujeme.

Ak si chcete pripomenúť rôzne zvuky kýchnutia, môžete vo videu nižšie.

Frekvencia a dedičnosť kýchania

Veľmi zaujímavý nie je len samotný zvuk, ale aj frekvencia. Určite máte v okolí niekoho, kto zakaždým kýcha dvakrát a viac a možno ste mu to aj vytkli. Zo zdravotného hľadiska však za to nemôže.

„Áno, niekedy človek kýchne aj osemkrát za sebou. Je to preto, že to jedno šteklenie nosa vyvoláva tých kýchnutí oveľa viac - sedem, osem aj desaťkrát. Sú to také jemné dráždenia v nose,“ tvrdí pediatrička. A prečo je to tak?

Má to jednoduchú príčinu. Viacnásobné kýchnutie býva práve pri vdýchnutí alergénu či dráždivých čiastočiek, ako je korenie, peľ či ocot. Tieto segmenty sa jednoducho na prvýkrát nepodarilo nosu odstrániť, a tak v kýchaní pokračuje, pokiaľ ich všetky nevypudí von.

Napriek tomu sa nám naskytla otázka, či kýchanie nemôže byť aj dedičné. Len sa zamyslíte, možno aj vy poznáte napríklad otca s dcérou, ktorí kýchajú vždy dvakrát a potichu a mamu so synom, ktorí naopak vždy len raz a nahlas. Podľa lekárky, v tom istá dedičnosť je.

„Je to možné. Lepšie povedané, môžu mať dedičnú predispozíciu v zmysle anatómie dýchacích ciest,“ uviedla a dodala, že každý máme svoju vlastnú anatómiu tváre, rúk, nôh, a tak je to aj s dýchacími cestami.

„Takže môže mať niektoré dieťa podobnú stavbu dýchacích ciest, hlavne tých horných dýchacích ciest, ako niektorý z rodičov, a preto aj rovnaké symptómy dýchania a kýchania,“ dodala.

Prečítajte si tiež:

Mýty a fakty  

Tento príliš silný „výdych“ sa spája s mnohými mýtmi a výrokmi. Ako napríklad, že pri zadržovaní kýchnutia môže v mozgu prasknúť cievka či vypadnúť oči z jamiek.

„Teoreticky nie sú tieto vyjadrenia nesprávne. Pri kýchnutí sa zhlboka nadýchnete, dych zadržíte, čím sa vytvorí tlak na hrudník a následne si kýchnete. Je možné, že vznikne nepríjemná situácia, kedy to kýchnutie človek zadržiava a ten tlak, ktorý ide z vnútra, keď ho nemôže vypustiť von, tak tlačí na cievy a naozaj môže prasknúť nejaká cievka,“ vysvetľuje odborníčka, podľa ktorej je šanca takéhoto vedľajšieho defektu minimálna.

O niečo väčšia pravdepodobnosť je prasknutie bubienka. „Môže sa ale poškodiť sluch. Tlak v dutine ústnej sa prenáša do zvukovodov, ktoré sú v spojitosti s takzvanou estachovou trubicou a dýchacími cestami. Mnoho ľudí má preto so zápalom dýchacích ciest aj zápal uší. Tieto organizmy sú totiž prepojené,“ dodala Katarína Šimovičová.

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Zdravie

Dôležité udalosti