Čo robí kardiológ pre svoje srdce?

Čo robí kardiológ pre svoje srdce?
MUDr. Peter Kalist, kardiológ NÚSCH Zdroj: Peter Kalist

Rozhovor s MUDr. Petrom Kalistom, odborníkom z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb

Kardiovaskulárne ochorenia spôsobujú až 50 percent všetkých úmrtí. Majú na svedomí viac životov ako rakovina, úrazy a infekčné choroby dohromady. Slováci prevenciu stále podceňujú, pritom sme tretí najhorší v rebríčku úmrtí z krajín EÚ, za nami je už len Litva a Rusko.

Smutný je aj fakt, že na infarkt zomiera stále viac ľudí v produktívnom veku. Ako by sme sa mali o seba starať, aby sme si neprivodili infarkt, nám v rozhovore prezradil Peter Kalista, odborník z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.

Kardiovaskulárne ochorenia sú strašiakom číslo jedna. Na Slovensku najviac ľudí zomiera na ischemickú chorobu srdca (každé štvrté úmrtie) a mozgovo-cievne príhody. Prečo je to tak?

Faktorov je veľa, jeden je dokonca pozitívny. Vybojovali sme vojnu s infekčnými ochoreniami, vďaka tomu ľudia žijú oveľa dlhšie, kvalitnejšie, ale zažívajú aj väčší stres. Napriek smutným štatistikám sa väčšine krajín podarilo srdcovo-cievne ochorenia v priebehu desaťročí dramaticky znížiť práve prevenciou. Na Slovensku však zaostávame. Podľa štatistík OECD za rok 2021 sme medzi poslednými piatimi krajinami, doslova na chvoste. (Slovensko, Maďarsko, Litva, Rusko a Mexiko). Príčin je niekoľko – zdravotná politika, nedostatok kvalifikovaného zdravotníckeho personálu, technického vybavenia,  ale určite aj postoj ľudí k svojmu zdraviu. K lekárovi ideme často  až vtedy, keď cítime, že už je zle. Klasická prevencia nie je naša priorita...

Nikto v medicíne vám nevydá záručný list, ani my, kardiológovia, ale keď chodíte pravidelne na EKG a iné vyšetrenia, tak šanca, že z ničoho nič dostanete infarkt, je veľmi nízka.

Čo je v našich rukách a čo v rukách lekárov?

Lekár by mal byť až na konci. Predtým máme veľkú škálu možností, čo by sme mali a mohli urobiť. Poviem to tak - 80% je v rukách každého z nás a 20% v rukách lekárov.

Všetci hovoríme o zmene životného štýlu, ktorá zahŕňa zdravú životosprávu, správny hydratačný režim a spánkovú hygienu, vyhýbanie sa stresu. Ľahko sa o tom hovorí, ťažšie žije. V dnešnej spoločnosti sa kladie vysoký dôraz na výkon, na psychohygienu si nevieme nájsť čas.  Veľa pre seba môžeme urobiť správnym výberom stravy a športovaním. Nemusíme sa stať vrcholovým športovcom, stačí sa hýbať. Do práce a z práce chodiť po schodoch. Mnohých kolegov, zdravých štyridsiatnikov vidím ráno, ako idú na tretie poschodie výťahom. To je prvý krok, ktorý by som zmenil.

Viete, ťažko môžeme očakávať od 55-ročného človeka, ktorý nikdy nešportoval, aby trénoval na maratón. Nielenže ho to nebude baviť, nebude mať na to dostatok času, ale takáto náhla zmena môže byť pre neho aj nebezpečná.  Keď sú na nás kladené príliš vysoké nároky, môže sa stať, že to vzdáme hneď na začiatku. Preto by som začal jednoduchšími krokmi, ktoré vieme hneď zrealizovať.

Potrebujete ísť na nákup? Zaparkujte pred obchodným domom na najvzdialenejšom mieste parkoviska a prejdite sa pešo.  Namiesto štyroch hodín tam strávte len polovicu a dve hodiny si ušetrite na prechádzku v lese.

Stres srdcu neprospieva, preto je dôležitý relax. Pre mňa je to čítanie sci-fi kníh.
Stres srdcu neprospieva, preto je dôležitý relax. Pre mňa je to čítanie sci-fi kníh. Zdroj: MUDr. Peter Kalist

Dôležitým krokom k zdravému srdcu je vyvážená strava. Ktoré vitamíny a minerály by sme mali dopĺňať?  

Strava by mala byť naozaj pestrá a zdravá. Každý z nás trochu inklinuje k jednostrannému jedálničku. Keď niekomu chutí černohorský rezeň, tak si ho dá častejšie.  Navyše žijeme v uponáhľanej dobe a častokrát si nevieme nájsť dostatočný čas na obed, takí Francúzi by nám mohli byť príkladom. V honbe za výkonnosťou si radšej zoberieme do ruky jedlo z fastfoodu, čo sa raz na našom zdraví odrazí. Najzdravšie srdce majú Japonci, všetci vieme, že jedia veľa rýb, ktoré sú bohaté na omega 3 mastné kyseliny. Neplatí však, že keď budeme jesť len ryby, vyhneme sa kardiovaskulárnym ochoreniam. Pre našich starých rodičov boli morské ryby nedostupné a predsa nezomierali na infarkt v štyridsiatke.

Nemusíme jesť ani exotické a drahé potraviny, veľkú službu urobia aj naše slovenské  produkty, ako napríklad šošovica, pohánka, špenát a marhule. Jedálniček by mal byť bohatý nielen na vitamíny, ale aj na minerály ako sodík, draslíka, zinok, horčík a vápnik. Z tejto základnej zostavy je najproblémovejší práve horčík (magnézium), pretože ho máme nedostatok. Na Slovensku je veľké percento ľudí, ktorí majú doslova hraničné hodnoty magnézia. Vidím to aj u mojich pacientov v ambulancii. Pritom je to nesmierne dôležitý minerál pre srdce. Keď má pacient ľahšie príznaky kardiovaskulárneho ochorenia,  doplnenie magnézia urobí doslova zázraky.

Ako by sme mali magnézium správne dopĺňať a v akom množstve?

Nie je to také jednoduché, ako by sa zdalo. Telo tento minerál nedokáže naplno vstrebať, práve naopak, po istej hladine sa začne brániť.  Aby ho naše telo vedelo lepšie využiť, mali by sme ho prijímať v kombinácii s kalciom. Potrebná denná dávka magnézia je 350 mg a kalcia trikrát viac - 800 až 1200 mg.

Naše telo sa bráni najmä anorganickému horčíku v tabletkách, lepší je v prirodzenej podobe. Najviac minerálov a teda aj magnézia je v minerálnych vodách. Slovenskí kardiológovia jednoznačne odporúčajú magnéziovo – kalciovú vodu Gemerka. Jej pravidelné pitie vhodne dopĺňa dennú potrebu magnézia a kalcia v optimálnom pomere 1:3.

Spomínali ste, že žijeme rýchlu dobu s dôrazom na výkonnosť. Ako stres a zlá životospráva vplýva na srdce?

Stres srdcu vyslovene neprospieva. Úplne sa ho však nevieme zbaviť – musíme chodiť do práce, starať sa o rodinu, splácať hypotéky, dlhy –  to všetko nás zaťažuje. A trvalá záťaž je nežiadúcim javom pre kardiovaskulárny systém. Môžeme však urobiť kroky, ktoré nám pomôžu stres aspoň čiastočne odbúrať.  Okrem spomínaného športu by sme mali nájsť čas na relax, myslieť aj na psychohygienu, dostatok spánku. A hlavne v takej miere, aby nás to nestresovalo, že nemáme na fitko alebo prechádzku v lese s rodinou čas. ?

Ako je možné, že v minulosti sa nedostatok magnézia nevyskytoval v takej miere, ako dnes?

Opäť spomeniem stres – dnes je ho podstatne viac a pri strese náš organizmus spotrebuje až dvadsaťnásobne viac magnézia.

Jeden z dôvodov môže byť ten, že naši predkovia konzumovali vodu zo studne, ktorá bola mineralizovaná. Dnes to samozrejme nie je možné, preto musíme horčík dopĺňať inak. Ale môže to byť pre nás pekným príkladom, prečo by sa minerálna voda mala stať súčasťou denného pitného režimu.

Existuje štúdia z Fínska. Tam vo vidieckych oblastiach urobili rozbor vody v studniach a potom sledovali, čo sa deje s obyvateľmi. Výsledok stojí za všetko - Zvýšenie horčíka vo vode len o 1 mg na liter znamenalo 2% pokles infarktu myokardu. A napríklad taká Gemerka obsahuje 123 mg/l.   

Pre srdce je veľmi nebezpečný vysoký krvný tlak, nie náhodou sa mu hovorí tichý zabijak... Môže ho magnézium stabilizovať? 

Áno, krvný tlak je najčastejším rizikovým faktorom rozvoja srdcovo-cievnych ochorení. Pre srdce je aj veľmi nebezpečný, keďže sa srdce viac vyčerpáva, až môže dochádzať k jeho zlyhávaniu

Vekom sa krvný tlak zvyšuje, ale vieme tomu predísť. Správna prevencia, ako si ho udržať na nižších hodnotách je pravidelné a telu prirodzené dopĺňanie magnézia.

Dobrou prevenciou na kardiovaskulárne ochorenia je dostatočný prísun omega 3 mastných kyselín v rybách a magnézia s kalciom v minerálnej vode.
Dobrou prevenciou na kardiovaskulárne ochorenia je dostatočný prísun omega 3 mastných kyselín v rybách a magnézia s kalciom v minerálnej vode. Zdroj: MUDr. Peter Kalist

Každý z nás sa narodí s určitými genetickými predispozíciami  a v povahe Slovákov je vyhovárať sa.  Poznáte to z ambulancie? Nedá sa nič robiť, lebo aj môj dedo a bratranec zomreli na kardiovaskulárne choroby, tak aj mňa asi čaká podobný osud. Je to pravda alebo jednoduchá výhovorka?

Áno, genetika nepustí, ale my vieme urobiť veľa potrebných krokov, aby sa spustila o desať až dvadsať rokov neskôr. Práve pre takýchto ľudí je dôležitá prevencia a nie mávnutie rukou a zmierenie sa s osudom. Je veľký rozdiel, či prekonám infarkt ako 40-ročný alebo po 60-tke.

Čoho sa musí vzdať človek, ktorý prekonal infarkt?

Nemusí sa vzdať ničoho. Rizikových faktorov a vecí, ktoré robíme nesprávne (fajčenie, alkohol, nadváha), by sme sa mali vzdať ešte pred tým, ako dostaneme infarkt. Nemusí sa zmeniť ani kvalita jeho života. Pacient nie je zdravý, ale ošetrený a užíva lieky. Keď všetko stihneme včas, dostane druhú šancu na zdravý život.

Ako sa o svoje srdce stará kardiológ?

  • Pravidelne si kontrolujem cholesterol a krvný tlak, doma mám dva tlakomery
  • Veľa športujem. Čím som starší, tým viac. Je to pre mňa najlepší relax. Nie som žiadny extrémista, nepotrebujem posúvať limity, mám rád svoje tempo, pri ktorom nezaťažujem srdce.
  • Snažím sa zdravo stravovať, nejem jednoduché cukry. Mám rád ryby, ktoré obsahujú omega 3 mastné kyseliny a magnézium, zeleninu, ale doprajem si aj steak. Dodržiavam pitný režim, vyberám si minerálnu vodu, ktorá obsahuje správne množstvo magnézia a kalcia. 
  • Po práci sa snažím tráviť čas v rodinnom kruhu a problémy nechať za dverami bytu. Mám desaťmesačnú dcérku a prechádzky s ňou sú pre mňa veľký relax.

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme PR článok

Dôležité udalosti