Triky kriminalistiky: Na vlastnej koži sme si vyskúšali detektor lži. Pozrite sa, čo všetko špecialisti sledujú

Reportáž z Televíznych novín sa automaticky prehrá po reklame

Psychofyziológovia dokážu urobiť takýchto vyšetrení za rok približne sto.

Vyšetrujú ním policajtov, niekedy i obvinených či podozrivých. Skúsenosti s detektorom lži má aj bývalá šéfka špeciálneho tímu z inšpekcie Diana Santusová. Jej nadriadení ju tam poslali po tom, ako chcela zadržať kľúčových svedkov vo veľkých kauzách, ktoré rozkrývala NAKA. Mali totiž pochybnosti o jej objektivite a nestrannosti.

Podľa špecialistov z Kriminalistického a expertízneho ústavu je pri vyšetrení najdôležitejšie dobre položiť otázku. Preto u nich nemôže robiť hocikto. Detektor lži si na vlastnej koži vyskúšala aj autorka seriálu Triky kriminalistiky.

Kalibračný test

Najskôr si s vami odborníci prejdú všetky základné otázky. Napríklad, ako sa voláte, či sedíte na stoličke, alebo či ste pred vyšetrením užili nejaké lieky alebo drogy. Potom vám nasadia na hruď a pás trubice, ďalšie zariadenie na prsty, manžetu na ruku - ako pri meraní tlaku, no a pod nohy vsunú podložku.

Tie isté otázky s vami prechádzajú „naostro“. Nesmiete sa hýbať a pozerať musíte pred seba, najlepšie na jeden bod. Po chvíli je to skutočne vyčerpávajúce. No tento test je nesmierne dôležitý. Potrebujú si totiž nastaviť prístroj presne na vás. Vidia tam vaše reakcie.

Čudná krivka

Na grafe, ktorý spravil prístroj sú tri krivky. Jedna ukazuje dýchanie, ďalšia potivosť kože a posledná činnosť srdca. Pri vyšetrení reportérky zaznamenal detektor zaváhanie po vypočítaní jednoduchého matematického príkladu.

„Tam vidno, že nejaký pohyb nastal. Pohli ste rukou. Možno to vnútorné zľaknutie, či ste to vypočítali správne,“ konštatuje psychofyziologička Zuzana Michalicová z Kriminalistického a expertízneho ústavu.

Ďalší test a spoľahlivosť

Po tomto teste špecialisti dávajú vyšetrovaným ďalší test, ktorý je zameraný už priamo na to, čo chce zadávateľ zistiť. Otázky si ale odborníci koncipujú sami. Preto napríklad potrebujú pri skúmaní obvinených či podozrivých vedieť o prípade čo najviac.

„Výsledky psychofyziologického overovania pravdovravnosti sa nedajú použiť ako primárny dôkaz na súde. Úplne stopercentné nie sú. Tak, ako stopercentné nie je nič, ale tá spoľahlivosť je veľmi vysoká,“ dodala Michalicová.

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Triky kriminalistiky

Dôležité udalosti