Prieskum, podľa ktorého si väčšina Slovákov želá víťazstvo Ruska, spôsobil rozruch. Toto sú najväčšie výčitky

Prieskum, podľa ktorého si väčšina Slovákov želá víťazstvo Ruska, spôsobil rozruch. Toto sú najväčšie výčitky
Ilustračná snímka. Zdroj: Profimedia.sk

Prieskum o postojoch Slovákov k vojne na Ukrajine, ktorý vznikol v rámci projektu Ako sa máte, Slovensko?, vyvolal na sociálnych sieťach živú diskusiu. Okrem samotných výsledkov sa najviac rozoberala 10-bodová škála s odpoveďami. Aj niektorí odborníci namietajú, že bola príliš detailná.

Slovensko patrí popri Bulharsku dlhodobo k najviac proruským krajinám v EÚ. Keď vypukol konflikt na Ukrajine, objavili sa však prieskumy, ktoré ukazovali posun slovenskej spoločnosti smerom k prozápadnej orientácii.

Výsledky prieskumu o postojoch k vojne na Ukrajine, ktorý v júli tohto roku realizovali výskumníci z MNFORCE, Seesame a SAV, však ukázali, že slovenská spoločnosť je v týchto otázkach oveľa viac rozdelená.

Respondenti odpovedali na otázku, ako by chceli, aby sa skončila vojna na Ukrajine. Na prekvapenie mnohých mierne prevažovalo želanie víťazstva Ruska a prieskum tak vyvolal živú diskusiu. Okrem samotných výsledkov sa však rozoberala aj ich interpretácia a použitá metodika.

Prečítajte si tiež:

​Základná výhrada sa týkala spôsobu, akým autori získali odpovede. Nešlo totiž o klasický prieskum robený osobným alebo telefonickým dopytovaním. Respondenti odpovedali prostredníctvom online panela. Ľudia, ktorí nepoužívajú internet, tak boli z prieskumu automaticky vylúčení. Logicky sa tak vynorila otázka, či výsledky prieskumu reprezentujú názory všetkých Slovákov.

Či to mohlo mať vplyv na výsledky, sme sa pýtali podpredsedu Slovenskej asociácie výskumných agentúr Václava Hřícha (agentúra AKO).

„Keďže nie úplne všetci Slováci používajú internet, a teraz mám na mysli najmä najstaršiu časť populácie, nemôžeme to [výsledky prieskumu] úplne zovšeobecňovať ako názor Slovákov. Ide o názor Slovákov používajúcich internet,“ vysvetlil Hřích pre TVNOVINY.sk.

Riaditeľ Sociologického ústavu SAV Miloslav Bahna, ktorý je zodpovedný za výber metodiky, na základe svojich skúseností tvrdí, že výsledky by sa pri inom spôsobe zberu dát veľmi nelíšili.

„S týmito dátami pracujem už viac ako dva roky a pri viacerých príležitostiach som mal možnosť porovnať odpovede online panelu s odpoveďami respondentov v klasických – telefonických alebo osobných opytovaniach. Výsledky boli vo väčšine prípadov veľmi podobné. Na základe tejto skúsenosti sa v tomto prípade domnievam, že výsledok nie je odrazom použitej metodiky a bol by veľmi podobný aj vtedy, ak by sme sa v danom čase rovnakú otázku opýtali respondentov klasicky za pomoci anketárov,“ povedal Bahna.

Detailná škála mohla byť pre respondentov mätúca

Okrem samotného spôsobu realizácie prieskumu sa najviac v diskusiách na sociálnych sieťach rozoberala 10-bodová škála, kde 1 znamenalo prianie jasného víťazstva Ruska (20,6 % opýtaných) a 10 znamenalo jasné víťazstvo Ukrajiny (19,9 % opýtaných).

Veľa ľudí (16,3 %) označilo číslo 5, ktoré síce opticky pôsobí ako neutrálny názor prípadne remízu, no matematicky patrí na stranu Ruska. Na stupnici od 1 do 10 totiž neexistuje presný stred, a keď ju rozdelíme na dve presné polovice, prvých päť bodov vyjadruje podporu ruskému víťazstvu a zvyšných päť (od 6 do 10) pripadá na ukrajinskú stranu.

Treba povedať, že okrem škály 1 až 10 tam bola ešte jedenásta možnosť – neviem posúdiť. Tú si vybralo necelých 18 percent ľudí.

​„Jedna z možností je, že naozaj mali pocit, že to je niekde v strede a úplne presne matematicky to neriešili. Možno je z toho poučenie do budúcnosti, že treba tie škály robiť pri takomto druhu prieskumov jednoduchšie. Respondenti to potom nebudú musieť tak dopodrobna rozrábať. My [agentúra AKO] zvykneme dať dve možnosti na strane súhlasu a dve na strane nesúhlasu. Vždy sa zamýšľame nad tým, kde môže mať respondent problém s pochopením otázky. Snažíme sa vžiť do jeho kože a spraviť tú škálu tak, aby bola čo najjednoduchšie pochopiteľná,“ myslí si Hřích.

Prečítajte si tiež:

To, že detailná škála mohla byť pre respondentov mätúca, si myslí aj analytička Dominika Hajdu z mimovládnej organizácie Globsec.

„Ak dáme ľuďom škálu 1 - 10, tak tí, ktorí si odpoveďou nie sú istí, alebo jednoducho nemajú dosť informácií, si vyberú odpoveď 5 - 6. Aj napriek tomu, že majú k dispozícii odpoveď ‚neviem posúdiť‘, ako to bolo aj v prípade tohto prieskumu. V našich dátach sa totiž ukazuje, že na Slovensku si ľudia radšej vyberú z ponúkaných možností, ako by mali priznať, že nevedia. Ak sa na dáta pozrieme touto optikou, vyplynie nám z nich, že približne tretina ľudí si želá víťazstvo Ruska,“ vysvetlila pre TVNOVINY.sk analytička.

Víťazstvo Ruska si želá necelá tretina Slovákov

Tvorcovia prieskumu si však za použitou metodikou stoja. Sociológ Bahna, ktorý je jedným z autorov, takto zdôvodnil výber detailnej škály: 

„Čo sa týka škály, ide o jednu zo štandardných možností používaných bežne vo výskumoch. V našom prípade bola škála zvolená s konkrétnym výskumným zámerom a samotná otázka bola položená ako druhá z dvojice otázok o tom, ako sa vojna podľa respondentov skončí, a ako by chceli, aby sa skončila. Pri interpretovaní odpovedí na takejto podrobnej škále má význam pracovať ideálne len so skupinou troch krajných odpovedí na každej strane,“ vysvetlil Bahna.

Prečítajte si tiež:

​Výsledky by sociológ interpretoval tak, že by spočítal respondentov, ktorí odpovedali odpoveďami jeden, dva, tri na jednej strane, s tými, čo odpovedali možnosťami osem, deväť, desať. Odpovede 5 alebo 6 podľa Bahnu nie je možné interpretovať ako príklon ku niektorej strane sporu, ale najmä ako vyjadrenie stredovej pozície preferujúcej remízu.

„Respondent videl škálu od 1 do 10 pred sebou na obrazovke a pri takomto zobrazení sa odpovede 5 a 6 jednoznačne javia ako stred škály. Moja interpretácia našich zistení je preto taká, že necelá tretina respondentov si podľa nášho výskumu želá víťazstvo Ruskej federácie. Zároveň platí, že respondentov, ktorí si želajú ruské víťazstvo, je viac ako tých, ktorí si želajú víťazstvo Ukrajiny,“ dodal Bahna.

Minimálne štvrtina Slovákov je dlhodobo na strane Ruska

Globsec v polovici apríla zverejnil prieskum, ktorý ukázal, že popularita Vladimira Putina na Slovensku po útoku na Ukrajinu výrazne klesla. Ruského prezidenta však stále podporuje takmer tretina ľudí. Zrejme nie je náhoda, že ide o takmer rovnaké číslo ako v prípade tých, ktorí si želajú víťazstvo Ruska nad Ukrajinou.

„Toto číslo ma vôbec neprekvapuje. V prieskume, ktorý sme realizovali krátko po začiatku invázie, keď bola ešte drvivá väčšina populácie v šoku, nám vyšlo, že približne štvrtina ľudí na SR stále vnímala Putina pozitívne. Tých 25 až 30 % ľudí je u nás, zdá sa, rusofilných bez ohľadu na to, čo sa deje,“ povedala analytička Hajdu.

Prečítajte si tiež:

​Ďalším zaujímavým a nečakaný poznatkom z prieskumu je, že zo všetkých vekových skupín najviac podporujú výhru Ruska tridsiatnici.

„To je zaujímavý výsledok, keďže nám dlhodobo z prieskumov vyplýva, že veková skupina s najvyššími sympatiami voči Rusku sú starší ľudia v dôchodkovom veku. Je možné, že tridsiatnici sú vo veľkej ekonomickej neistote z ekonomickej a energetickej krízy a pod tlakom rôznych dezinformačných zdrojov si výhru Ruska spájajú so skorším koncom vojny, ktorý by mohol niektoré tieto neistoty pomôcť vyriešiť,“ myslí si analytička.

Situácia sa zmenila, prieskum bol aktuálny na začiatku leta

Správna metodika je jedna vec, no veľmi dôležité je aj načasovanie prieskumu. Bojová situácia na Ukrajine sa od začiatku ruskej invázie dynamicky menila. Istá časť populácie má pritom tendenciu prikloniť sa na stranu silnejšieho alebo toho, kto má aktuálne navrch.

„Spochybniť výsledky prieskumu nemôžeme, lebo nemáme porovnávaciu bázu, no ja tam paradoxne vidím oveľa väčší problém ako použitie škály, či ide o názor všetkých Slovákov. Veľmi dôležitý je fakt, že prieskum bol robený na začiatku júla. Bolo to v období, keď sa Ukrajine na bojisku až tak nedarilo a tá iniciatíva z jej strany sa iba začínala. Väčšia časť populácie vtedy ešte nedúfala, že Ukrajina môže vyhrať. Konflikt bol vtedy ešte zastabilizovaný,“ zdôraznil Hřích.

Situácia sa však dramaticky zmenila a aktuálny postoj Slovákov podľa Hřícha ukážu až novšie prieskumy: „Treba si uvedomiť, že výsledky prieskumu môžu byť presné, ale bolo to tak na začiatku leta a nie teraz, ako to prezentujú na ruských kanáloch. Táto téma by si určite žiadala ďalšie skúmanie v aktuálnych náladách a situácii“.

O potrebe ďalšieho výskumu hovorí aj sociológ Bahna: „Samotný výskum je vždy odrazom nálad verejnosti v čase jeho realizácie a tie sa mohli medzitým zmeniť. Ak odpovede porovnávame s odpoveďami z jari, čerstvo po napadnutí Ukrajiny, vieme však aj na základe odpovedí na iné otázky povedať, že postoje verejnosti boli v lete viac proruské ako čerstvo po začatí konfliktu. Až ďalší výskum ukáže, či a ako sa odvtedy postoje zmenili.“

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Vojna na Ukrajine

Dôležité udalosti