Exkluzívny prieskum: V Trnave vedie súčasný primátor Bročka, môže však prísť k veľkému zvratu

Video televízie Markíza sa automaticky prehrá po krátkej reklame.

Komunálne a župné voľby sa budú na Slovensku prvýkrát konať v jeden deň. Nových šéfov krajov a miest a obcí si budeme voliť v sobotu 29. októbra. V spolupráci s agentúrou FOCUS vám každý týždeň prinesieme exkluzívne prieskumy preferencií kandidátov na primátorov v krajských mestách. Pozrite sa, ako dopadli výsledky prieskumu v Trnave. Agentúra FOCUS realizovala prieskum v dňoch 19.09.2022 - 25.09.2022 na vzorke 604 respondentov.

Viac ako polovica občanov Trnavy sa chystá voliť v komunálnych voľbách. Pätina občanov v prieskume uviedla, že sa volieb nezúčastní.

Z občanov, ktorí sú rozhodnutí ísť voliť, chce 40,2 percenta dať svoj hlas úradujúcemu primátorovi Petrovi Bročkovi. Štvrtina opýtaných (25,1 percenta) by volila Branislava Baroša. Na treťom mieste by skončil Matej Lančarič (12,5 percenta) a za ním by sa umiestnila Zuzana Bošňáková s 10,2 percentami.

Z rozhodnutých opýtaných voličov by 8,4 percenta volilo Mariána Galbavého a 3,6 percenta Zdenka Rosinu.

Bročka je primátorom Trnavy od roku 2014. Kandiduje bez podpory politických strán. Jeho hlavný vyzývateľ je Branislav Baroš, ktorý kritizuje najmä stav dopravy v meste. Podľa Baroša mala v meste vzniknúť koalícia proti súčasnému primátorovi. Kandidáti sa nakoniec nespojili a kandiduje ich šesť.

TU si môžete pozrieť výsledky prieskumu v Trenčíne.

Sociológ a šéf agentúry FOCUS Martin Slosiarik hovorí, že v Trnave to vyzerá na otvorený súboj. „Záver kampane bude určite zaujímavý a to aj preto, že sa v Trnave očakáva, že minimálne jeden kandidát odstúpi, čo môže určitým spôsobom zamiešať aj preferenciami,“ myslí si Slosiarik.

Agentúra Focus zisťovala aj to, ako by volili voliči jednotlivých politických strán. Súčasný primátor Bročka má podporu medzi voličmi OĽaNO (volilo ho by 34,8 percenta), Progresívneho Slovenska (43,2 percenta), SaS (48,4 percenta).

Branislava Baroša by volili voliči Smeru (30,3 percenta), Sme rodina (24,2 percenta) a Republiky (34,2 percenta).

Hoci strana SaS postavila do boja o Trnavu vlastného kandidáta Mariána Galbavého, z dát vyplýva, že väčšina voličov SaS chce voliť Petra Bročku. Podľa sociológa Martina Slosiarika to potvrdzuje trend, že v komunálnych voľbách sa voliči nesprávajú stranícky.

„V dátach vidíme, že voliči SaS majú bližšie ku kandidátom, ktorí kandidujú ako nezávislí bez straníckej podpory. Zároveň pravdepodobne relevantná časť z nich vyjadruje svojou preferenciou spokojnosť s doterajšou prácou primátora,“ vysvetľuje Slosiarik. 

Naopak, voliči KDH sú stranícky „disciplinovanejší“. Viac ako tretina z nich by volila kandidátku KDH Zuzanu Bošňákovú.

„Otázka, ktorá mi pri tom napadá je, do akej miery sa tieto dve strany môžu odlišovať práve v budovaní lokálnych štruktúr, pretože je známe, že KDH ich stále aj na nižších úrovniach má. A to sa môže práve v takýchto chvíľach prejaviť,“ konštatuje Slosiarik.

Najväčší problém v meste je parkovanie

Medzi voličmi Trnavy sme zisťovali, aké problémy považujú za najväčšie v ich meste. Viac ako tretina označila za najväčší problém parkovanie. Dopravnú situáciu označilo za problém 16 percent. Stav ciest a chodníkov prekáža 13 percentám opýtaných.

Voliči tiež označili za problém zeleň a revitalizáciu mestských častí (7 percent), športoviská a ihriská (4 percentná), čistota a poriadok (4 percentá), infraštruktúra (3 percentá), veľa cyklochodníkov (3 percentá), bezdomovci (2 percentá), školy a škôlky (1 percento). Za problém Trnavy označilo jedno percento aj samotného primátora Petra Bročku.

Problémy mesta vidia voliči koalície a opozície podobne

Pozreli sme bližšie na to, čo považujú za najväčšie problémy voliči jednotlivých politických strán. Analyzovali sme voličov tých strán, ktoré by podľa prieskumu získali v parlamentných voľbách päť percent.
Veľké rozdiely však medzi voličmi nimi nie sú. Parkovanie ako najväčší problém mesta označili voliči Smeru, Hlasu, Progresívneho Slovenska, SaS, OĽaNO aj KHD.

Za druhý najväčší problém označila väčšina voličov dopravnú situáciu. Jedine voliči Smeru dali na druhé miesto stav ciest a chodníkov a na tretie miesto dopravnú situáciu v meste.

Voľby by vyhral Smer

Ak by sa konali parlamentné voľby, v Trnave by vyhrala strana Smer s 10,4 percentami. Na druhom mieste by skončil Hlas s 10,2 percentami. Nasledovalo by Progresívne Slovensko, ktoré by volilo 9,2 percenta opýtaných.

Stranu SaS by volilo 8,4 percenta, OĽaNO by zvolilo šesť percent respondentov. Do parlamentu by sa dostalo aj KDH s 5 percentami.

Viac ako 12 percent voličov sa nechystá voliť v parlamentných voľbách a 26,1 percenta nie je rozhodnutých.

Tu si môžete pozrieť, ako by dopadli voľby podľa rozhodnutých voličov:

Spojenie volieb pomôže tým župným

Volebná účasť v komunálnych a župných voľbách býva tradične nižšia ako v parlamentných. Podľa politológa Radova Štefančíka je to tým, že v komunálnej politike nie sú politici a občania tak polarizovaní ako v prípade „veľkej politiky“. 

„Keď nie je spoločnosť polarizovaná, nie je motivovaná ísť voliť. V tých obciach, kde sú veľké problémy, príde viac voličov. Sú aj obce, v ktorých kandiduje len jeden kandidát na starostu a tam je prakticky o všetkom rozhodnuté,“ vysvetľuje Štefančík.

V prípade župných volieb spôsobuje nízku účasť aj to, že ľudia majú slabé povedomie o tom, aké kompetencie majú župani a župní poslanci a že môžu rozhodovať o dôležitých veciach v ich kraji.

Je otázne, či spojenie dvoch volieb povedie aj k vyššej volebnej účasti. „Zákonodarci očakávajú vyššiu účasť. Je otázne, či to takto pochopí aj volič. Nevieme, do akej miery im bude jasné, ktorí kandidáti kandidujú za poslancov VÚC alebo do mestských zastupiteľstiev a obecných. Zatiaľ je to veľká hádanka,“ myslí si Štefančík. 

Je pravdepodobné, že účasť v komunálnych voľbách sa výrazne nezmení, ale môžu „potiahnuť“ tie župné. Súhlasí aj sociológ Slosiarik. 

Prečítajte si tiež:

„Vo všeobecnosti očakávam, že väčšina voličov, ktorí prídu do volebnej miestnosti, odvolí tak v miestnych ako aj v regionálnych voľbách. To aj preto, že sa to celé bude diať v jednej volebnej miestnosti, čiže voliči budú dostávať súčasne dve obálky. Z tohto hľadiska je myslím na mieste úvaha, že účasť v miestnych voľbách, ktorá sa pohybuje niečo pod úrovňou 50 percent potiahne aj účasť v regionálnych voľbách. Bol by som naozaj prekvapený, keby účasť v regionálnych voľbách bola v priemere pod 40 percent,“ dodáva Slosiarik.

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Politika

Dôležité udalosti