Nemôžete sa dovolať lekárovi? Nie ste jediní. Zisťovali sme, čo v takom prípade robiť

Nemôžete sa dovolať lekárovi? Nie ste jediní. Zisťovali sme, čo v takom prípade robiť
Zdroj: TASR - Miroslava Mlynárová

Na komunikáciu cez telefón si počas pandémie zvykli pacienti aj lekári. V praxi to tak zostalo aj potom, ako pandémia ustúpila. Čoraz častejšie sa však stáva, že pacienti sa do ambulancií dovolať nemôžu. Otázkou je, čo bude s vyzváňajúcimi telefónmi a neošetrenými pacientmi.

Pani Terézia z Prešova má 86 rokov. Počas pandémie sa nemocniciam a preplneným čakárňam snažila vyhýbať, aby ochránila svoje nalomené zdravie. Na odporúčanie lekárov si tak zvykla lieky objednávať telefonicky. Dnes sú to dva roky, čo nebola osobne u internistu. Jej zdravotný stav si to však pýta.

„Lieky na zrážanlivosť krvi mi prestali zaberať, začali mi praskať cievy. Tak som išla do čakárne, ako som bola zvyknutá celý život. Sestrička mi na dverách povedala, že sa musím objednať, a to sa dá len cez telefón alebo tým mailom, či ako sa to volá,“ opísala neveriacky.

Vrátila sa teda domov a vytočila číslo do ambulancie. Márne. „Odvtedy sa tam neviem dovolať. Je to to isté číslo, na ktorom som si objednávala lieky. Je správne. Nerozumiem. S internetom robiť neviem, veď som z inej doby,“ dodala pani Terézia.

V podobnej situácii sa ocitla aj pani Lenka. Po operácii chrbtice sa len ťažko dokáže sama dostať k lekárovi. Medzičasom zmenila kardiológa, ktorý si hneď pri prvej návšteve vypýtal jej číslo. Odvtedy sa do ambulancie nedovolala.

„Volala som tam každý deň, pretože som potrebovala poradiť s novými liekmi, ktoré mi nasadil. Nerobia mi dobre. Dokonca až tak, že som si minule v noci musela volať záchranku,“ vysvetlila zúfalo s tým, že aj keď jej v ambulancii nikto nedvihol, dcére zodvihli na prvýkrát a vybavila všetko, čo bolo treba.

Pozostatky pandémie

Na komunikáciu cez telefón sme si počas pandémie zvykli. Je to pohodlnejšie a často to šetrí čas. Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Jaroslava Orosová pre TVNOVINY.sk objasnila, že to má výhodu aj zo zdravotného hľadiska.

„Robí sa to najmä preto, aby sa zamedzilo šíreniu infekčných ochorení, a tým nemyslím len COVID-19, ale napríklad aj chrípku a podobne. Hovoríme tomu triáž pacientov. Myslím si, že je benefitom, že sme sa toto počas pandémie naučili, pretože už sa málokedy dostávame do situácie, že v čakárni sedí 30 pacientov, ktorí si medzi sebou prenášajú nákazu,“ vysvetlila Orosová.

Podotkla však, že takéto triedenie pacientov vyžaduje, aby na ambulancii mal kto telefón dvihnúť a pacientovi adekvátne poradiť.

Prečítajte si tiež:

Pediatri nie sú výnimka

Inak na tom nie sú ani rodičia s deťmi. Na vlastnej koži si to vyskúšal aj Robo, ktorému ochorela dvojročná dcérka.

„Od piatka sa jej ťažko dýchalo, kašľala a mala aj teplotu. Cez víkend sa to ešte zhoršilo, tak sme sa rozhodli, že pôjdeme k lekárke. Samozrejme, že sme najskôr volali, ale nevedeli sme sa dovolať,“ opísal stav svojej dcéry.

Keď bolo už veľmi zle, s manželkou sa rozhodli ísť k pediatrovi osobne. „Žena čakala hodinu v čakárni, pretože nebola objednaná. Keď sa dostala na rad, povedali jej, že ju nevezmú, lebo sa neobjednala e-mailom. Malú odmietli hoci len popočúvať, aby sme vedeli, či to nie je niečo vážne. Doma sme poslali e-mail a v utorok sme dostali termín. Ale malá už stratila ďalších 24 hodín liečby,“ dodal Robo.

Prečo to nefunguje?

Dôvod, prečo sa do ambulancie zväčša nedovoláme je podľa zdravotníkov úplne jednoduchý. Nestíhajú.

„Zdravotné sestry na ambulanciách sú totiž naozaj maximálne vyťažené prácou zdravotníka, a preto už nezvládajú prácu zdravotníckeho asistenta. Čo je absolútne pochopiteľné, pretože sestra má iba dve ruky. Aj nám povedia občas pacienti, že „ja som sa k vám dva, tri dni nemohol dovolať“. No áno, nemohol, lebo my máme 40 ľudí denne. Je to naozaj ťažké,“ vysvetlila Jaroslava Orosová.

Hlavná odborníčka na pediatriu na ministerstve zdravotníctva Elena Prokopová tvrdí, že pediatri ošetria ešte väčší počet pacientov.

„Pediater so sestričkou nemá šancu ošetriť 75 detí, popri tom odpovedať na maily a popritom dvíhať telefón. Lekár sa musí postarať o všetky deti a priorita je ošetriť tie, ktoré to najviac potrebujú. Preto by mali ľudia napísať mail, aby doktor podľa príznakov vyhodnotil, ktoré dieťa ho potrebuje najskôr,“ podotkla Prokopová.

Prečítajte si tiež:

Pacient v slepej uličke

Vyčkávanie v čakárni ani telefón už teda nie sú zárukou toho, že sa k lekárovi dostaneme. Vyvstáva tak otázka – čo má teda pacient v takomto prípade urobiť?

„Pokiaľ sa pacient nevie spojiť s ambulanciou a je naozaj v akútnom stave, mal by sa buď dostaviť k lekárovi alebo na pohotovosť, ak teda ide o život ohrozujúci stav,“ odporučila Jaroslava Orosová zo Zväzu ambulantných poskytovateľov.

Podľa lekárov je tu však stále cesta, ktorou sa pacient k termínu zaručene dostane. Je ňou e-mail, v ktorom opíše, ako sa cíti, aké má príznaky a všetky okolnosti – presne tak, ako keď príde do ambulancie. Lekár potom vyhodnotí, ako veľmi akútny je jeho stav a podľa toho mu určí termín.

Podľa pediatričky Eleny Prokopovej to však môže trvať aj pár dní. „Doteraz boli ľudia naučení ísť k doktorovi kedy chceli a so všetkým. Mali by si začať zvykať na to, že to už nebude možné. Nebudeme to schopní zabezpečiť, lebo nás je málo,“ podotkla.

Tvrdí, že v zahraničí je to bežné. „V Nemecku alebo v Anglicku sa nedostanete k doktorovi päť dní. K nám lietajú ľudia z Anglicka, aby prišli sem k doktorovi, pretože sa k nemu dostanú skôr ako v Anglicku,“ priblížila Prokopová.

Prečítajte si tiež:

Svetlo na konci tunela

Keďže lekári a sestry vybavovať telefonáty nestíhajú, potrebujú pomoc. Jaroslava Orosová zo ZAP vidí riešenie v zdravotníckych asistentoch. „Štát bude musieť nájsť spôsob, ako ambulancie dofinancovať tak, aby si boli schopné zaplatiť ďalšiu pracovnú silu, ktorá bude dvíhať telefóny a nejakým spôsobom triediť či objednávať pacientov,“ vysvetlila.

Len peniaze podľa pediatričky Eleny Prokopovej nestačia. „Problém je aj vo financovaní, ale hlavne v personáli. Aj keby som tu chcela mať ďalšieho zdravotníka, ja si ho nedokreslím. Ani keby som mala tie peniaze,“ podotkla Prokopová.

Ministerstvo zdravotníctva informovalo, že do roku 2026 budeme mať z Plánu obnovy k dispozícii desať miliónov eur, ktoré pôjdu na podporu zvyšovania kapacity a príchod nových lekárov.

„Dá sa preto predpokladať, že práve vďaka návrhu zákona a finančnej podpore sa mladí lekári po ukončení štúdia budú môcť vrátiť do svojho rodiska alebo do iných nedostatkových či rizikových regiónov a rýchlejšie sa osamostatniť,“ uviedlo v stanovisku ministerstvo.

Prečítajte si tiež:

Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) zasa našla riešenie bez potreby ďalších zdravotníkov. Navrhuje zaviesť jednotný objednávací systém prostredníctvom internetu.

„Začali sme tento problém riešiť s NCZI. Treba to ale aj legislatívne upraviť. Objednávací systém by bolo potrebné nastaviť tak, aby bol prínosom aj pre pacientov aj pre lekárov,“ povedala prezidentka AOPP Mária Lévyová s tým, že by išlo o štátny systém, platený zo štátneho rozpočtu, ktorý by zastrešovalo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI).

Ako to bude fungovať?

NCZI už na systéme pracuje. „Máme ambíciu zabezpečiť, aby sa človek mohol na jednom mieste, jednotným spôsobom objednať na vyšetrenie k lekárovi – doslova aby nemusel obtelefonovávať všetky možné ambulancie. Snažíme sa odbremeniť pacienta od dlhého čakania v čakárni pred ambulanciou a znížiť preplnenosť čakární,“ povedala pre TVNOVINY hovorkyňa NCZI Veronika Daničová, podľa ktorej nový systém odbremení aj lekárov.

Systém však nemôže byť spustený bez toho, aby bol zakotvený v zákone. Ten už ministerstvo zdravotníctva predložilo a aktuálne je po medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ak ho parlament schváli, prvotnú verziu systému by mohli ľudia začať využívať 1. januára 2024.

Primárnym scenárom je, že cez nový systém bude pacienta objednávať všeobecný lekár, a to priamo k špecialistovi, ku ktorému ho posiela. Sekundárny scenár počíta s tým, že pacient sa bude objednávať sám prostredníctvom Národného portálu zdravia. NCZI informovalo, že celý systém bude bezplatný.

Prečítajte si tiež:

Linka pre seniorov

Jednotný objednávací systém však nevyrieši problém seniorov, ktorí nie sú zbehlí v ovládaní technológií. AOPP však myslela aj na nich. „Chceme, samozrejme, aby boli zvýhodnené tie staršie vekové skupiny, ktoré nevedia pracovať s internetom. Aby im niekto pomohol. Aby pre nich boli zriadené samostatné linky,“ vysvetlila prezidentka asociácie Mária Lévyová.

Predstava je podľa nej taká, že linku by obsluhoval administratívny pracovník. Ten by si vypočul telefonujúceho a cez internet ho objednal k lekárovi na konkrétny deň a čas. „Naozaj to nemusí byť sestra, ktorá dvíha telefón a zatiaľ musí nechať pacientovi ihlu v žile. To naozaj nie je potrebné. Objednať pacienta zvládne aj administratívny pracovník,“ opísala Lévyová.

O takejto telefonickej asistencii už NCZI rokuje. „Plánujeme, že pacient bude mať niekoľko možností využiť tento systém. Našou snahou je mať aj telefonickú asistenciu. Práve tu vidíme priestor aj pre zapojenie napríklad zdravotných poisťovní,“ uviedla hovorkyňa NCZI Veronika Daničová.

Kým ale takáto linka k dispozícii nie je, zdravotníci by podľa šéfky ZAP Jaroslavy Orosovej mali byť ľudskejší. Myslí si, že otáčanie pacientov na prahu ambulancie, bez možnosti objednať sa, nie je na mieste.

„Ťažko sa mi hodnotia takéto prípady. Môže ísť o zlyhanie jednotlivca, čo by sa určite nemalo stávať pravidelne. Ak sa pacient nevie dovolať, tak by sa určite mal dostaviť osobne,“ dodala Orosová s tým, že zdravotník tak aspoň bude môcť zhodnotiť, či pacient môže byť ošetrený neskôr, alebo potrebuje akútne ošetrenie.

Pozrite si aj archívnu reportáž o tom, prečo žiadajú podporu od štátu ambulancie:

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

K téme Zdravotníctvo

Dôležité udalosti

Sledujte kanál najsledovanejšieho televízneho spravodajstva na internete.