Vizionári: Prežijú mladí ľudia v 21. storočí?

Video televízie Markíza sa automaticky prehrá po krátkej reklame.

Kyberšikana, stres, samota. Pocity, s ktorými sa čoraz častejšie stretávajú naši mladí. Pandémia covidu, vojna na Ukrajine, ekonomická kríza a neustále zmeny spôsobili, že deti čelia čoraz väčšiemu stresu.

Dokážu prežiť a fungovať v 21. storočí plnom umelej inteligencie, sociálnych sietí, dezinformácií a hoaxov? Týmto otázkam sa venovali odborníci v diskusii projektu Vizionári pod patronátom Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Rok 2022 totiž patrí mládeži. Vyhlásila ho zaň predsedníčka Európskej komisie, Ursula von der Leyen. 

Mladí sa cítia čoraz viac osamelí

Neustále zmeny, ktorým čelí spoločnosť vnímajú mladí ľudia citlivo. Výskumy ukazujú, že na reagujú pocitmi osamelosti, úzkosťou, či depresiou. „Napríklad osamelosť za štyri roky vzrástla štvornásobne, mentálne poruchy za posledných desať rokov na dvojnásobok. Trochu horšie sú na tom dievčatá ako chlapci. Je to situácia, ktorá je vážna,“ povedal v diskusii so Zlaticou Švajdovou Puškárovou Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Pre duševné problémy si  v Európe zoberú život traja mladí ľudia denne.  

Prečítajte si tiež:

„Boli sme v dlhom období pokoja a zlepšovania a naraz bola celá generácia konfrontovaná s fenoménom smrti. To sa stalo pri covide v izolovanom prostredí, kde jediným komunikačným nástrojom boli sociálne siete,“ doplnil zakladateľ siete súkromných škôl Daniel Bútora. Práve počas pandémie covidu narástla kyberšikana na úroveň 26 percent - každé štvrté dieťa alebo mladý človek s ňou má za ostatné dva roky skúsenosti. 

Hľadajú sa riešenia

Podľa Vladimíra Šuchu nás čaká tŕnistá cesta a potrebujeme nový typ vzdelávania vedúci k väčšej psychologickej odolnosti jednotlivca. Kľúčová je v tomto smere aj komunikácia, doma i v škole.

„Treba si uvedomiť, že osamelosť nepríde z večera do rána ale je to proces. Ak chceme robiť systémové zmeny potrebujeme komunikáciu, ak chceme robiť dobrú vzťahovú výchovu potrebujeme na to komunikáciu. Je to základ všetkého čo potrebujeme deti naučiť,“ uviedla riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Janette Motlová.

Pripomína tie deti preberajú vzorce správania aj riešení od svojich rodičov, neskôr od učiteľov a kamarátov.

Riaditeľka súkromnej základnej školy v Trnave Eva Polláková zas priblížila projekt Triedy budúcnosti, ktorý v škole zaviedli a deti podporuje v komunikácii, diskusii aj práci s modernými technológiami. Od skorých ročníkov napríklad pracujú s tabletmi. „Dávame im úžasný nástroj a musíme ich vzdelávať v tom, ako ho používať, musíme im dať bezpečnosť a naučiť ich, ako s modernými technológiami pracovať.“

Moderné technológie, internet a sociálne siete prispeli k rozširovaniu hoaxov a dezinformácií, o ktorých v diskusii tiež bola reč. Europoslankyňa Miriam Lexman napríklad upozornila na problematické algoritmy, ktoré ľudí dostávajú do uzatvorených názorových bublín a ponúkajú im len taký obsah, na ktorý „klikajú.“

Prečítajte si tiež:

„Zatláčajú nás do bubliny, kde nepoznáme názor iných ľudí, názor spolužiaka a práve tu je kľúčové, aby sme vytvorili legislatívny rámec, ktorý by chránil slobodu slova konkrétnej osoby ale nie virtuálneho účtu,“ doplnila. 

Pondelkovej diskusie sa zúčastnilo aj vyše sto študentov stredných a vysokých škôl. Pozvanie Zlatice Puškárovej prijali: Miriam Lexmann (poslankyňa Európskeho parlamentu), Vladimír Šucha (vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku), Daniel Bútora (zakladateľ siete súkromných škôl),  Miroslava Hapalová (odborníčka na školstvo), Venus Jahanpour (zakladateľka a riaditeľka súkromnej základnej školy Brilliant Stars), Janette Motlová (riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie), Eva Polláková (riaditeľka Súkromnej základnej školy BESST v Trnave) aj Ivan Šiller (hudobník a pedagóg).

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Vizionári

Dôležité udalosti