Lásky sa už nebojím

Lasky sa nebojim.jpg

Mina má plán, ale muž, z ktorého si plánovala urobiť záchrancu, je britský špión.

Bystrá a pôvabná Mina Mastersová má všetko. Je mladá, krásna, nechýba jej šarm i množstvo ctiteľov. Jediné, čo jej chýba, je nezávislosť a sloboda. Keď sa v meste zjaví tajomný a nebezpečne krásny Phin Granville, rozhodne sa ho využiť, aby sa zbavila neodbytného nápadníka a odvrátila hrozbu vynúteného manželstva. Ale nie vždy ide všetko podľa našich plánov...

Novinka Lásky sa už nebojím od Meredith Duranovej je fascinujúca historická romanca nabitá emóciami a zmyselnými erotickými scénami. „Vrelo odporúčame všetkým, čo radi čítajú ľúbostné romány, aj tým, čo historické romance nevyhľadávajú. Po prečítaní tohto príbehu sa zaručene stanú milovníkmi tohto žánru," presviedča Romantic Times.

Ale späť k príbehu Lásky sa už nebojím. Mina má teda plán, ale muž, z ktorého si plánovala urobiť záchrancu, je v skutočnosti britský špión. Phin hrá svoju vlastnú hru a o citové ani nijaké iné záväzky vonkoncom nestojí. Až dovtedy, kým mu Mina nezachráni život, riskujúc pri tom svoj vlastný.

Príbeh sa začína v Hongkongu roku 1880, kde sa Phin zúčastňuje na dôležitej misii: treba zvrhnúť Geralda Collinsa, bohatého írsko-amerického podnikateľa...

Ale nepredbiehajme, prečítajte si úryvok z knihy Lásky sa už nebojím:

Hongkong, 1880

O polnoci prišla pohroma. Vtackala sa do sály na neistých nohách, zavesená do dvoch mladíkov, ktorí ju očividne nudili. A očividne vypila priveľa šampanského. Zastala pod šnúrou lampiónov z červeného papiera natiahnutou vo dverách a jej nezvyčajne svetlé, takmer biele vlasy zalialo krvavé svetlo. Phina, ktorý sa s pohárom brandy v ruke opieral o stenu, okamžite rozbolela hlava. Sledoval ju, ako naťahuje krk a pohľadom prečesáva dav v sále. Keď ho zbadala, usmiala sa. 

No spánombohom, preletelo mu hlavou. Akoby nemal dosť problémov aj bez nej.
Podal nedopitý pohár slúžke prechádzajúcej okolo. Bola to Číňanka s tvárou okrúhlou ako mesiac. S podnosom podopretým len končekmi prstov jednej ruky šikovne kľučkovala medzi hosťami a Phin so závisťou sledoval ponad hlavy hostí, ako sa podnos nezadržateľne blíži k východu a opúšťa miestnosť. Kiežby aj on mohol vypadnúť. Z tejto sály aj z Hongkongu. Na večierku sa zišli všetci, čo v meste niečo znamenali. Všetci okrem guvernéra a amerického konzula. Ich neprítomnosť mohla znamenať len jediné: k zatknutiu príde čo nevidieť. Úlohu už splnil, nemal dôvod zostávať v meste, ale Ridland mu zakázal nasadnúť na loď skôr ako zajtra večer. Ten chlap si stále potrebuje dokazovať svoju moc. Výsledky, Granville! To je to, čo sa ráta. Máte talent od samého Pána Boha, buďte na svoju prácu trocha hrdý. 

Hrdý…? Je pes hrdý na to, že na pánov povel pribehne k nohe? Reťaz, ktorú mal okolo krku, bola taká tesná, že si ju nemohol obľúbiť. Ridland ju priťahoval a povoľoval, ako sa mu zachcelo, a Phin naozaj netúžil lízať tomu chlapovi ruku. Ak Ridland tvrdí, že najdôležitejšie sú výsledky, prečo ho ešte drží v meste? Dávno mohol byť preč. O zvyšok by sa mali postarať miestni agenti, ktorých identitu Phin nepoznal, tak ako oni nepoznali jeho. Už tam nemal čo robiť, nebolo jeho úlohou starať sa, ako sa záležitosť vyvinie ďalej.

Zdvihol hlavu a preletel pohľadom po sále. Slečna Mastersová neohrozene vkročila medzi páriky, ktoré sa v rytme hudby krútili na parkete poslušne ako bábky, a nasmerovala si to rovno k nemu. Keď pochopil, že ich krátky flirt bol osudná chyba, začal pred ňou bočiť a teraz by najradšej zutekal. Len žiadne komplikácie, to bola jeho najdôležitejšia zásada, no v tomto prípade to vypálilo presne naopak. V slečne Mastersovej, nezvyknutej dostávať košom od bývalých nápadníkov, nová skúsenosť prebudila záujem. 

Díval sa, ako sa k nemu blíži. Už bola sama, jej spoločníci sa jeden po druhom dostali do kolízie s tancujúcimi a neudržali s ňou tempo. Ale nezdalo sa, že by to postrehla. V jej prípade bol nedostatok všímavosti užitočná vlastnosť. Pri takom otčimovi ako Gerard Collins bolo naozaj lepšie nič nevidieť, bystrý postreh by jej mohol iba uškodiť. Keby sa o svojom nevlastnom otcovi dozvedela to, čo o ňom vedel on, určite by nemohla spávať. 

No čaká ju kruté precitnutie. Len čo sa Collins ocitne za mrežami, zástupy obdivovateľov sa rozutekajú ako potkany od ohlodanej kostry. Jej matka sa pravdepodobne pokúsi vyskočiť z okna. Obe ženy veľmi rýchlo zistia, že sa ocitli v slepej uličke. Čo si počnú? Nevidel pre ne prijateľné východisko, s matkou rodina prerušila všetky kontakty a ani ona, ani jej dcéra nevedeli robiť nič, čo by ich uživilo. Jediné, čo majú, je krása, no stačí zopár drsných zážitkov, a bude aj po tej, pomyslel si. 

Nálada mu klesla pod bod mrazu. Vôl zapriahnutý v jarme si robí starosti o dve jahniatka, ktoré vedú na popravu… naozaj zlý vtip. Nedokáže odvrátiť nešťastie, ktoré sa na tie dve valí. Škoda sa tým zaoberať, nepomohol by ani sebe, ani im. A navyše, čo ho je do nich, nie?
Vo vstupnej hale bolo živo, ozýval sa smiech a vzrušené hlasy. Prerazil si cestu cez tlačenicu, odstrkujúc lakte a plecia mužov oblečených vo frakoch, a zamieril do slabo osvetlenej chodby. Okná boli otvorené, lampy matne blikali vo vlhkom vánku. Hongkong bol nádherný a zelený, po večernej búrke sa v povetrí vznášala sladká vôňa kvetín. To prekliate mesto vonia ako debutantka. 

„Pán Monroe?" 

Preboha, ona ho sleduje? Prudko sa otočil. Stála pod oblúkom obloženým červeno-čiernymi kachličkami ani nie dva metre od neho. Nechápal, ako ho mohla dobehnúť v takých obtiahnutých šatách. Boli úzke, s hlbokým výstrihom na chrbte. Nebesky modrý hodváb, asi si myslela, že jej bude ladiť k očiam, ale podľa Phina to nebola šťastná voľba. Jej oči mali taký zvláštny odtieň, že nepotrebovali zdôraznenie, a pri farbe šiat pôsobili až neprirodzene.
Už pochopil, prečo sa hongkonská spoločnosť nevie zhodnúť v otázke jej krásy. Kombinácia veľmi svetlých vlasov a žiarivo belasých očí pôsobila až zastrašujúco. 

„Pán Monroe," zopakovala a prikročila k nemu. V udýchanom hlase mala čosi triumfálne, akoby v jeho mene našla odpoveď na hádanku, s ktorou si dlho nevedela rady. Nedokázal odtrhnúť oči od kvapky potu, čo jej cikcakovito stekala po jemnej kľúčnej kosti. Nechápal, prečo je jeho telo slečnou Mastersovou také fascinované. Vyzerala veľmi krehko, rozhodne nie jeho typ. „Ako sa vám pozdáva dnešný večer?" spýtala sa. „Dúfam, že ešte neodchádzate?" 

Nasilu sa usmial. „Večierok je veľmi príjemný," vyhlásil. „A nie, neodchádzam, len som si chcel po niečo zbehnúť do svojho apartmánu." Odmlčal sa, aby jej dal príležitosť ospravedlniť sa za zdržiavanie, ale ani ju netrklo. „A čo vy, slečna Mastersová? Zdalo sa mi, že sa vynikajúco bavíte." 

„Ďakujem za opýtanie, bavím sa naozaj dobre. Práve som svojim anglickým priateľom vravela…" Obzrela sa cez plece, akoby si až teraz uvedomila, že za ňou zaostali, vtom stratila rovnováhu, zakopla a bezmála spadla. Rýchlo ju chytil za predlaktie a z jej dychu zacítil alkohol.

Lásky sa už nebojím: http://www.bux.sk/knihy/210652-lasky-sa-uz-nebojim.html

BRATISLAVA/BUX

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme My ženy

Dôležité udalosti