Energiami šetrite s rozumom, varujú hygienici. Opísali, čo všetko môže byť nebezpečné (+ rady a tipy)

Energiami šetrite s rozumom, varujú hygienici. Opísali, čo všetko môže byť nebezpečné (+ rady a tipy)
Ilustračná snímka radiátoru.

Kúriť a ohrievať vodu tak, aby ste neohrozili vaše zdravie a v domácnosti ste mali vhodné mikroklimatické podmienky. Pri šetrení energiami to môže byť niekedy náročné. Hygienici z Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) na čele s jeho šéfom Jánom Mikasom preto dali dokopy niekoľko rád a tipov ako na to.

1. Pozor na príliš nízke teploty

Vnímanie teploty je veľmi subjektívne, závisí od veku ľudí, zdravotného stavu či vykonávanej činnosti. Vo všeobecnosti je pre chladné obdobie roka, ak sa hýbete málo, pre vaše zdravie ešte prípustnou teplotou v interiéri 18 stupňov Celzia a optimálnou 20 stupňov Celzia.

Avšak napríklad pri odpočinku, čítaní knihy, aktivitách za písacím stolom či sledovaní televízie je optimálna teplota 22 stupňov, uvádzajú hygienici. V spálňach je odporúčaná nižšia teplota, a to 18 až 20 stupňov, ktorá umožňuje pokojný spánok. Pri novorodencoch by v spálňach malo byť 20 stupňov, pri menších deťoch 18 až 20 stupňov.

Odporúčané teploty pre kúpeľne sú 22 až 24 stupňov, vstupné haly 18 až 20.

„Pri teplotách nižších, ako je prípustná hodnota, sú v riziku najmä starší ľudia, deti (zväčša batoľatá) a ľudia s oslabeným imunitným systémom. Zdravotné riziká pri pobyte v priestore s teplotou nižšou, než je teplota odporúčaná pre vnútorné prostredie budov, sú napríklad: zvýšené riziko vzniku akútneho respiračného ochorenia, riziko zhoršenia chronických respiračných ochorení, zvýšené riziko infekcie močových ciest, zhoršenie reumatických ochorení, svalová triaška, teplotný diskomfort, hypotermia (podchladenie) a iné,“ varuje ÚVZ.

Vnímavosť na teplotu prostredia u ľudí so zdravotnými problémami je individuálna, a preto by takéto osoby mali svoj tepelný komfort konzultovať so svojím lekárom.

Prečítajte si tiež:

2. Vysoká vlhkosť aj plesne

Ak chcete v miestnosti vytvoriť optimálnu klímu, je potrebné sledovať aj vlhkosť vzduchu – a to tak, aby nebol počas chladného obdobia rozdiel teplôt vo vnútorných priestoroch cez deň a v noci príliš veľký. Malo by to byť maximálne 5 stupňov. Týmto sa zabráni kondenzácii pary na vychladených miestach. Optimálna miera vlhkosti vzduchu v miestnosti je medzi 40 až 60  percent.

Rizikovejšie časti domácnosti sú kúpeľňa a kuchyňa, pretože je tam vyššia vlhkosť. Ak sa vlhký vzduch nevymení za čerstvý, suchší, stúpa riziko, že sa vytvorí pleseň. Kondenzácia pary a vlhkosť na povrchoch sú oveľa významnejšie pre rozvoj plesní ako relatívna vlhkosť vzduchu.

Podľa hygienikov musíte mať na pamäti, že varenie, sušenie bielizne, sprchovanie či intenzívne cvičenie zvyšujú vlhkosť vzduchu, čomu treba prispôsobiť aj režim vetrania.

Plesne sú mikroskopické organizmy, ktoré sú súčasťou nášho životného prostredia. Bežne nie sú okom viditeľné, zbadáme ich až pri premnožení. Prejavujú sa povlakmi pripomínajúcimi zamat alebo vatu. Na postihnutých miestach sa vytvoria zliate škvrny tmavého, sivého až čierneho, prípadne zelenkastého, niekedy hnedastého sfarbenia.

Plesne v byte sú závažný problém pre zdravie ľudí, pretože môžu byť zdrojom toxických látok (mykotoxínov). Existencia plesní ako takých nepredstavuje pre človeka priame ohrozenie zdravia, za negatívne účinky na zdravie sú zodpovedné emisie z plesní. Spóry plesní podporujú vznik a zhoršujú priebeh astmy a alergických ochorení. Niektoré druhy okrem alergizujúceho pôsobenia vyvolávajú aj zápalové procesy, najmä časté zápaly dýchacích ciest.

Prečítajte si tiež:

Pri svojom raste plesne produkujú prchavé organické látky (plesňový zápach), ktoré poškodzujú sliznice dýchacích ciest, spôsobujú dráždenie očí, nosa, dráždia v krku. Priamym kontaktom s plesňami môže dôjsť k ochoreniam kože (ekzémy, plesne). Dlhodobá prítomnosť plesní v priestoroch bytu môže spôsobiť chronickú precitlivenosť organizmu.

Vždy je lepšie predchádzať vzniku plesní – a to najmä krátkym a intenzívnym vetraním – ako ich likvidovať. Keďže plesne sa objavujú v súvislosti s vlhkým bytom, musí sa v prvom rade odstrániť táto príčina. Potrebné je, aby sme okno otvorili pri všetkých činnostiach, pri ktorých sa tvorí vlhký vzduch.

3. Vetrať primerane

Frekvencia vetrania závisí od intenzity využívania miestnosti. V základe platí, že miestnosti treba vetrať podľa využívania trikrát až štyrikrát denne. Ak ste cez deň doma len málo, postačí poriadne vyvetrať ráno a večer. Počas vetrania by sa mali termostaty na vykurovacích telesách odstaviť, aby sa zbytočne nespotrebovávala energia na vykurovanie.

Dĺžka vetrania závisí od vonkajšej teploty. Keďže výmena vzduchu prebieha rýchlejšie počas chladného obdobia, od decembra do februára postačí na nárazové vetranie 5 až 10 minút.

K udržaniu dobrej kvality vnútorného prostredia vo vašom byte môžete (nielen v čase úsporných opatrení a bez ohľadu na ročné obdobie) prispieť aj svojím osobným správaním sa tým, že nebudete v priestoroch bytu fajčiť.

4. Vodu z kohútika udržiavajte nad 50 stupňami

Snaha šetriť zvádza aj na znižovanie teploty ohrievanej vody. Často sa ako jedna z rád v rámci šetrenia nákladov a energetických úspor uvádza zníženie teploty vody v bojleri alebo vo výmenníkovej stanici v bytovom dome. Nie je to vhodné riešenie.

„Pokiaľ je teplota teplej vody udržiavaná pod 45 stupňov, vo vode významne narastá riziko množenia legionel, teda zdraviu škodlivých baktérií, ktoré môžu spôsobiť závažný zápal pľúc,“ uvádzajú odborníci.

Preto by sa teplota vody v akomkoľvek type zásobníka mala ideálne pohybovať v rozsahu 50 až 60 stupňov Celzia s možnosťou prehriatia nad 70 stupňov Celzia. Pri tejto teplote baktérie hynú. Z uvedeného dôvodu sa neodporúča teplotu vody v bojleri príliš znižovať, zvlášť pokiaľ nie je jasné, v akom stave sú rozvody – dôležitá je totiž i mikrobiologická čistota potrubia.

Ideálnou podmienkou na prežitie a rozmnožovanie baktérií rodu Legionella je stojaté vodné prostredie (so slabým alebo žiadnym prietokom vody) pri teplote 25 až 45 stupňov. Okrem toho, rast týchto baktérií podporujú aj slizy (biofilmy) a nečistoty na vnútorných povrchoch potrubí, tesnenia a spoje z gumy a z prírodných vlákien, ohrievače a zásobníky teplej vody, nádrže alebo cisterny na teplú či studenú vodu a podobne.

Vdýchnutím mikroskopických kvapôčok vody (aerosólov) sa tieto baktérie dostanú do tela. Aerosóly obsahujúce baktérie sa môžu vytvárať napríklad po otvorení kohútika alebo spustení sprchy, vo vírivkach, fontánach, dokonca aj v niektorých klimatizačných systémoch. Preto treba zabezpečiť aby teplá voda dosahovala 50 až 60 stupňov (príliš horúca, aby ste v nej udržali ruky dlhšie ako niekoľko sekúnd) v celom vodovodnom systéme a aby stále cirkulovala.

Prečítajte si tiež:

Dôležité je aj zabrániť stagnácii vody a zabezpečiť jej prietok a odpúšťanie otvorením aspoň raz týždenne všetkých kohútikov a spustením spŕch, ktoré dlhší čas neboli používané a nechať tak vodu niekoľko minút tiecť, kým sa nedosiahne správna teplota vody.

Sprchové hlavice a vodovodné kohútiky treba udržiavať čisté a bez slizov, povlakov a usadenín (biofilmov). Rozvody s teplou vodou by mali byť dostatočne izolované, aby nedochádzalo k ohrievaniu pitnej vody (hovorovo studená voda), ktorej odporúčaná teplota by mala byť v rozmedzí 8 až 12 stupňov.

5. Správne jesť, piť i športovať

Dbajte na zdravú a vyváženú stravu prispôsobenú vášmu zdravotnému stavu s dostatočným príjmom tekutín. Je dôležité, aby súčasťou vášho stravovania boli aj teplé jedlá a nápoje. Preferujte teplé nápoje a jedlá s vysokým obsahom vitamínov a minerálnych látok.

Na podporu obranyschopnosti je vhodný zvýšený príjem vitamínov A, C, E a väčšiny vitamínov zo skupiny B, vitamínu D - primárne prostredníctvom výživnej stravy. Odborníci radia konzumovať dostatočné množstvo čerstvej zeleniny, ovocia a celozrnných obilnín.

Najvhodnejšie je vyberať si druhy bohaté najmä na vitamín C – papriku, chren, citrusové ovocie, kivi, zelené vňate, kel, kapustu.

Snaha o úsporu energie nesmie ísť na úkor zásad bezpečnosti potravín. Napríklad na umývanie kuchynských pomôcok, riadov, pracovných plôch, zariadení, ale aj na umývanie rúk je dôležité použiť teplú tečúcu vodu. Je potrebné byť naďalej dôkladný pri varení a ohrievaní pokrmov.

Dbajte aj na každodenný pobyt na čerstvom vzduchu, pomôže tiež dostatok spánku, aktívny životný štýl a otužovanie.

6. Pomáhajte si navzájom

Zaujímajte sa o svoje okolie. Poskytnite pomoc osamelým starším a chorým ľuďom, ak ju potrebujú.

Pozrite si aj nedávnu reportáž o šetrení pri nákupoch na úkor zdravia:

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Energie

Dôležité udalosti