Domáce

Od učiteľa s podpriemerným platom nečakajme zázraky

Učiteľ
Zdroj: Shutterstock.com

Exministri volajú po zavedení kritérií kvality v školstve.

Od učiteľov nemôžeme očakávať zázraky, ak budú mať naďalej podpriemerné platy napriek tomu, že sú to vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Bývalý minister školstva Martin Fronc (KDH) to vyhlásil dnes v diskusnej relácii Sobotné dialógy Rozhlasu a televízie Slovenska - Slovenského rozhlasu.

Zdroj: Shutterstock.com

"Minister školstva sa stal za posledné roky hromozvodom - to nie je jeho vec, to je vec vlády a celej spoločnosti. Vzdelanie a učiteľský stav sme strašne degradovali," povedal Fronc, ktorého trápi, že vzdelanie, teda vedomosti, už nie sú hodnotou. Hodnotou je maximálne diplom a vysvedčenie.

Minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) argumentoval, že v pripravenej správe o stave školstva je už garancia v súvislosti s učiteľskými platmi. Pedagogickí a odborní zamestnanci majú mať v roku 2016 plat na úrovni 1,2 násobok priemerného platu v hospodárstve.

Vzdelanie sme degradovali

"Platy učiteľov a odborných zamestnancov sú tak nízke, že som musel prijať najprv prvé opatrenie. Naliať postupne do tarifných platov do roku 2016," povedal minister. Tým reagoval aj na otázku, prečo sa teraz päťpercentné zvýšenie platov pedagógov vypláca plošne a neprihliada sa na kvalitu jednotlivých škôl a učiteľov. 

"Bude ďalšia etapa, ktorá pôjde smerom hore a budú jasne nadstavené aj indikátory," povedal Čaplovič. Podľa jeho slov bude zavedenie merateľných indikátorov, resp. kritérií výsledkov učiteľov medzi opatreniami, ktoré plánuje predložiť školskému výboru v parlamente. Ten ho zaviazal, aby do konca februára navrhol riešenia, ako zlepšiť v budúcnosti úspešnosť slovenských žiakov v meraní PISA.

Slovenskí žiaci si pri poslednom vyhodnotení medzinárodnej štúdie PISA pohoršili vo všetkých troch sledovaných oblastiach - v matematickej, čitateľskej aj prírodovednej gramotnosti. Prvýkrát od roku 2003, odkedy sa Slovensko do medzinárodného testovania zapája, sú výsledky slovenských žiakov vo všetkých troch oblastiach výrazne nižšie, ako je priemer krajín OECD.

Fronc si myslí, že treba hľadať cesty k financovaniu kvality. Do parlamentu opakovane predložil novelu zákona o financovaní škôl a školských zariadení. Navrhujem bonifikovať školy, ktoré dosahujú dobré výsledky v celoštátnych meraniach, ako sú maturita a testovanie 9, kde je istá objektivita zaručená. "To ich bude motivovať k tomu, aby sa snažili o kvalitu," povedal exminister a poslanec Fronc. 

Horšie a lepšie školy

Zhoršenie výsledkov slovenských detí v hodnotení PISA je podľa bývalého ministra školstva Eugena Jurzycu (SDKÚ-DS) vážnym varovaním. Existujú totiž štúdie, ktoré potvrdzujú súvislosť medzi výsledkami žiakov v PISA a dlhodobým hospodárskym rastom.

"To znamená, že nás nečakajú svetlé zajtrajšky - aj ten hospodársky rast sa v budúcnosti spomalí, ak so školstvom niečo neurobíme. To nehovorím o ďalších efektoch, ktoré vzdelaní majú, to znamená, že vzdelaní ľudia sú viac zdraví, žijú dlhšie, majú nižšie sklony porušovať zákony, atď.," upozornil exminister.

Školskému systému u nás podľa Jurzycu chýba kvalitatívny parameter. "Prispôsobiť peniaze a riadenie rezortu výsledkom, ktoré sú školy schopné poskytnúť," dodal s tým, že treba brať do úvahy, ktoré školy vzdelávajú lepšie a ktoré horšie. S odmeňovaním na princípe kvality by súhlasil v prípade vysokých škôl.

Na základných a stredných školách by mali všetky deti dostať rovnaké šance. "Čiže zistiť, ktoré školy sú kvalitnejšie a ktoré menej kvalitné a napríklad z tých kvalitnejších škôl posielať povedzme cez eurofondy na polročné alebo ročné pobyty do tých slabších škôl," vysvetlil Jurzyca. Tak by sa dobré praktiky šírili aj do ďalších škôl.

BRATISLAVA/ SITA

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

Dôležité udalosti