Prečo Matovič straší Ficom a spol.? Medzi nimi sú už len minimálne rozdiely, tvrdí politológ

Prečo Matovič straší Ficom a spol.? Medzi nimi sú už len minimálne rozdiely, tvrdí politológ
Zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Líder hnutia OĽANO Igor Matovič chcel výmenou za dohodu na termíne predčasných volieb získať garanciu, že prípadná zmena volebného systému bude podmienená ústavnou väčšinou. To sa mu aj podarilo, nakoľko premiér Eduard Heger v nedeľu informoval, že strany bývalej koalície sa v oboch prípadoch dohodli.

Prečítajte si tiež:

Na zmenu volebného systému má byť, podľa dohody, potrebných 90 hlasov. To by znamenalo, že zmena sa bude presadzovať náročnejšie.

Matovič hovorí o potrebe ochrany volebného systému, aby ho bolo ťažšie zmeniť. Tvrdí, že existuje v tejto súvislosti zo strany opozície „eminentná hrozba“. Hovorí o riziku maďarskej cesty.

Túto zmenu podporuje aj strana SaS:

O čo Matovičovi ide

Matovičovi súčasný systém, podľa ktorého je Slovensko rozdelené len na jeden volebný obvod, vyhovuje, komentuje politológ Radoslav Štefančík.

„Tento systém s jedným volebným obvodom vyhovuje centrálne riadeným politickým stranám, ktoré akosi zabudli na budovanie straníckych štruktúr v regiónoch a obciach, na komunálnej a regionálnej úrovni,“ hovorí.

Politológ vysvetľuje, že tento systém vyhovuje tým stranám, ktoré sa spoliehajú na silného a populárneho lídra. „Chcú, aby ho krúžkoval volič v Bratislave, aj v Snine, ako aj v Rimavskej Sobote,“ približuje Štefančík.

Kedysi sme mali rovnako pomerný volebný systém, ale so štyrmi volebnými obvodmi.

„Je úplne prirodzené, že v takomto volebnom systéme je počet kandidátov rozdelený, lebo počet mandátov, ktoré prináležia na jednotlivý volebný obvod je nižší. Už to nie je 150 ale delí sa to podľa počtu obyvateľov,“ vysvetľuje politológ.

Takýto systém, s viacerými volebnými obvodmi, vyhovuje naopak práve tým stranám, ktoré sú silné v regiónoch. „Takým, ktoré nie sú odkázané na popularitu svojho otca, zakladateľa, lídra ale majú viacerých lídrov na regionálnej úrovni, tak aj v mestách alebo obciach.“

„To, čo chce Igor Matovič urobiť, je dosiahnuť ten stav, aby zotrval tento systém, ktorý vyhovuje jemu, pretože OĽANO je Matovič a Matovič je OĽANO. Vyhovuje ale aj Sulíkovi, pretože SaS je Sulík a Sulík je SaS,“ komentuje Štefančík.

Prečítajte si tiež:

Aj regionálny politik má mať slovo 

Podľa politológa prišiel Matovič s touto podmienkou, pretože má strach.

„Vzhľadom na to, že OĽANO nie je ani veľkou stranou, ani zakorenenou stranou s tými regionálnymi a komunálnymi štruktúrami, tak by bol odkázaný na to, že by sa musel s niekým dohodnúť. V každom tom malom volebnom obvode by sa museli dohodnúť tri štyri malé politické strany, aby mohli poraziť práve toho veľkého kandidáta,“ približuje Štefančík.

Štefančík je zástancom toho, aby sme sa vrátili k starému modelu. „Aby mal v parlamente slovo aj regionálny politik a volič, aby sa riešili veci nielen z Bratislavy a blízkeho okolia ale skutočne z celého Slovenska.“

Prečítajte si tiež:

Hrozí naozaj maďarská cesta?

Matovič argumentuje rizikom maďarskej cesty. „Mohol by to tvrdiť hocikto iný, len nie Igor Matovič, pretože on nie je ten správny,“ komentuje politológ.

„On stále hovorí o nejakej mafii. Otázka je, či on naozaj nie je väčšou hrozbou pre Slovensko ako Peter Pellegrini. Podľa mňa sa Pellegrini vyjadruje oveľa štátnickejšie, slušnejšie, s väčšou úctou voči voličom, aj voči tým voličom, ktorí s ním nesúhlasia,“ tvrdí politológ.

Štefančík podotýka, že Matovič svoj jazyk z mesiaca na mesiac vulgarizuje. „Keď postavíte vedľa seba Fica a Matoviča, tak tam vidíte už len minimálny rozdiel,“ tvrdí.

Maďarskej cesty by sa politológ vôbec neobával. „Myslím si, že zmiešaný volebný systém nie je maďarská cesta. Je to naopak akási brzda proti ďalšiemu triešteniu a štiepeniu politického spektra na Slovensku,“ tvrdí.

Politologička Aneta Világi obave z maďarskej cesty rozumie. Či by sme sa ňou skutočne vydali, sa však predpovedá ťažko.

„V parlamentných voľbách by museli zvíťaziť strany, ktoré navyše získajú dostatočnú väčšinu na to, aby presadili zmeny, ktoré zmenia volebný systém a následne taktiež zmeny, ktoré sa môžu týkať úpravy postavenia médií, teda mediálneho zákona,“ tvrdí.

Na príklade Maďarska sme videli, že aj v rámci demokraticky fungujúcej spoločnosti je cez zmeny, ktoré tento demokratický systém umožňuje, možné koncentrovať moc a je možné zaviesť systémové nástroje, ktoré oslabujú princípy liberálnej demokracie.

„To, že tu takáto hrozba je, sme už videli, že je reálne. To, či to naozaj bude alebo nebude, to neviem odhadnúť," hovorí politologička.

Čo sa stalo v Maďarsku

Zmena v Maďarsku spočívala v tom, že sa pomerný volebný systém, ktorý máme na Slovensku, zmenili na zmiešaný. To znamená, že je časť poslaneckých mandátov volená prostredníctvom väčšinového systému a druhá časť stále zachováva ten pomerný.

„Parametre tohto volebného systému tak, ako je nastavený, umožňujú, že silná dominantná politická strana má zvýhodnené postavenie. Princíp väčšinového systému, ktorý hovorí o tom, že víťaz berie všetko, umožňuje strane, ktorá má dobré postavenie, zobrať v danom volebnom obvode všetky mandáty. Nemusí sa o ne deliť so žiadnou ďalšou stranou. Vytvára sa tak vlastne systém, kde aj v národnom parlamente tá strana mocensky dominuje,“ vysvetľuje odborníčka.

Prečítajte si tiež:

Zažili sme to už na Slovensku

„Vieme si prestaviť, ako to na Slovensku dopadlo, keď sa menil volebný systém. Aj keď ostal naďalej pomerný, tak, ako to bolo na začiatku 90. rokov, tak sa nám zmenilo to, že už nemáme štyri volebné obvody ale len jeden,“ hovorí Világi.

„Môže sa zdať, že ide o nesignifikantnú zmenu. Spôsobila ale, že aktuálne tie politické strany vyzerajú na Slovensku úplne inak. To, čo potrebujú, je mať silného centrálneho lídra, ktorý potiahne tú stranu vo voľbách celoslovensky. Nepotrebujú mať nejakých lokálnych silnejších lídrov, ktorí by v tom svojom volebnom obvode museli súťažiť o moc,“ vysvetľuje politologička.

Világi ako príklad uviedla hnutie práve OĽANO, ktoré dlhodobo nebolo politickou stranou a nemalo žiadnych členov. „V podstate bola celá organizácia tejto strany v rukách jedného človeka,“ hovorí politologička. Práve spomínaná zmena volebného systému podporila takéto zmeny v organizácii politických strán, tvrdí Világi.

Zmeny volebného systému vedia ovplyvniť samotných aktérov, teda politické strany a oni vedia ovplyvniť aj to, ako sa potom tá moc prerozdeľuje. Môže teda vzniknúť dominantná politická strana, ktorá potom môže ovládať tú politiku dlhodobo a veľmi efektívne blokovať opozíciu v snahe získať moc, uzatvára Aneta Világi.

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

K téme Politika

Dôležité udalosti

Sledujte kanál najsledovanejšieho televízneho spravodajstva na internete.