Štát musí súdu dokázať, že nediskriminuje rómskych žiakov. Minister vraví, že je to len účet za minulosť

Video televízie Markíza sa automaticky prehrá po krátkej reklame.

Ako neoddeľovať rómske deti od ostatných rovesníkov? Na štát sa valia žaloby za segregáciu a prichádzajú rozsudky, ktoré menia pohľad na vec. Najvyšší súd zrušil všetky rozhodnutia v prípade školy v Terni, kde sú dve tretiny žiakov z rómskej komunity. Štát bude musieť na novom pojednávaní dokázať, že žiakov nediskriminoval.

 Až 70 percent žiakov je z rómskej komunity, niektoré triedy sú čisto rómske. Škola v Terni je spádovou aj pre neďaleký Malý Slivník. Keď triedy nestačili, obec obvod pre Slivníčanov zrušila. Štát však rozhodol, že zostane.

„Štát prikázal rómskym deťom školský obvod v našej škole, hoci inde sú voľné kapacity,“ hovorí starosta obce Terňa.

Prečítajte si tiež:

Jedno rozhodnutie o segregácii už padlo

„Práve spôsob, akým je nastavený školský obvod, tak škola je spádovou aj pre susednú obec Malý Slivník. Tým pádom počet rómskych detí na škole rastie, čo spôsobuje odliv nerómskych detí a škola si s tým nevie poradiť,“ vysvetľuje Vanda Durbáková z Poradne pre občianske a ľudské práva.

Preto zažalovali rezort školstva aj vtedajší okresný úrad v Prešove. Súdy žalobu zamietli, Najvyšší súd teraz rozsudky zrušil a vrátil proces na začiatok.  

Dôkazné bremeno sa presunulo na obžalovaného, aby dokázal, že k diskriminácii nedošlo.

V prípade Starej Ľubovne už existuje rozsudok Najvyššieho súdu o segregácii rómskych žiakov, súdna bitka sa však neskončila.

Pojednávanie pokračovalo v Bratislave a tu sa hrá o to, aby ministerstvo školstva a mesto vypracovali plán, ako rómske deti neoddeľovať.

„Môže byť iné nastavenie školských obvodov, zabezpečenie bezpečnej prepravy pre deti do inej školy, môže byť aj samotné zrušenie čisto rómskej školy,“ radí Durbáková.

Rozdeliť deti do okolitých škôl nevedia. Zápis prvákov podľa primátora znova ukázal, že rómske deti sa hlásia aj inde.

Do školy v Podsadku sa nezapísalo ani jedno nerómske. Rodičia si vyberajú iné školy.

„Tie riešenia nie sú jednoduché, ale len preto, že nie sú jednoduché, nemôžeme na ne rezignovať,“ hovorí Durbáková.

Prečítajte si tiež:

Podľa Horeckého sa posúvame vpred, odborníčka nesúhlasí

Minister školstva Ján Horecký hovorí, že je tu snaha vytiahnuť deti z osady a zo začarovaného kruhu a posúvame sa.

„Už cielime na ďalšiu métu, nielen vytiahnuť deti z rómskych osád, ale ich pomiešať s majoritným obyvateľstvom,“ dodáva Horecký.

Začleňovaniu majú podľa ministra pomáhať asistenti, doučovanie aj jazykové kurzy pre rómske deti, ak to schváli parlament. Exminister Branislav Gröhling tiež tvrdí, že urobili kus práce - manuál desegregácie,  povinné škôlky pre 5-ročné deti či letné školy. Napriek tomu prišla žaloba aj z Európskej komisie.

„Je to taká irónia osudu, že teraz keď sme urobili najvýraznejší krok ku desegregácii, tak práve teraz, keď sa robí historicky najviac, tak prišiel tento účet za minulosť,“ skonštatoval Horecký.

Durbáková oponuje a vraví, že v niektorých lokalitách sa situácia len zhoršuje a riešenia sú z roka na rok náročnejšie a drahšie.

Viac sa dozviete v priloženej reportáži vyššie.

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

K téme Školstvo

Dôležité udalosti

Sledujte kanál najsledovanejšieho televízneho spravodajstva na internete.