Autá primŕzali k ceste, deti mali uhoľné prázdniny. Československo pred 45 rokmi zasiahlo rekordné ochladenie

Autá primŕzali k ceste, deti mali uhoľné prázdniny. Československo pred 45 rokmi zasiahlo rekordné ochladenie
Ilustračná snímka. Zdroj: Profimedia.sk

Po teplom Silvestri prišiel mrazivý Nový rok. Pred 45 rokmi, 1. januára 1979, zasiahlo aj vtedajšie Československo prudké ochladenie, ktoré spôsobilo energetickú krízu. Všetci, čo v tom čase chodili do školy, si určite spomenú na trojtýždňové uhoľné prázdniny, ktoré potom nasledovali.

Ľadový vietor od severu priniesol do Československa jav, ktorý sa odvtedy na našom území nezopakoval. Zlyhala celá elektrizačná sústava, z prevádzky vypadli mamutie zariadenia v povrchových hnedouhoľných baniach na severe Čiech. No nielen to. Vagóny s naloženým uhlím už boli také zmrznuté, že sa nedali vykladať.

Kalamite predchádzal neuveriteľný teplotný skok v noci zo Silvestra na Nový rok. Z teplôt, ktoré sa pohybovali okolo 10 až 15 stupňov nad nulou, sa na Silvestra začalo prudko ochladzovať. V priebehu necelých 24 hodín sa už na viacerých miestach republiky teploty približovali k 20 stupňom pod nulou.

Studený vzduch navyše zotrvával na väčšine vtedajšieho územia ČSSR niekoľko dní takmer bez pohybu.

Prečítajte si tiež:

Pohroma zastihla ľudí nepripravených

Napriek tomu, že meteorológovia varovali pred prílivom studeného, pôvodom arktického vzduchu niekoľko dní dopredu, ľudia boli k varovaniam skeptickí a mnohí neboli na také prudké ochladenie pripravení.

Zatiaľ čo územie dnešného Česka pocítilo náhly pokles teploty už počas silvestrovskej noci, viaceré oblasti súčasného Slovenska sa ocitli v zajatí arktického vzduchu až popoludní na Nový rok 1979.

Teplota vzduchu klesala tempom približne tri stupne za hodinu. Napríklad v českých kúpeľoch Poděbrady klesla teplota zo silvestrovských 12 stupňov na novoročných mínus 18 stupňov.

Taká istá náhla zmena sa udiala aj na Slovensku. V Hurbanove napríklad vystúpila teplota 30. decembra na 11,4 a 31. decembra dokonca na 11,7 stupňa Celzia. Už v priebehu 1. januára však klesla na mínus 13,2 stupňa Celzia, čo predstavuje ochladenie o takmer 25 stupňov. Nasledovali prudké snehové zrážky. A to na celom území republiky.

Kalamita ochromila krajinu

Nezamŕzala len voda, ale aj nafta v nákladných autách a autobusoch. Niektoré autá primrzli k ceste a nemohli sa pohnúť. „Nepripúšťali sme si, že by sa čosi podobného mohlo u nás stať, a to sa nám vypomstilo,“ hovorí dobový hlas moderátora.

Systém centrálneho vykurovania, na ktorý boli odkázaní mnohí ľudia, skolaboval. Zamrzlo niekoľko sto vlakov naložených uhlím a koksom určenými nielen na vykurovanie, ale aj ako palivo do tepelných elektrární.

Väčšina verejných budov sa prestala vykurovať, mohli ich len temperovať. Skolabovala doprava. Pamätníci tvrdia, že na zemi boli spadnuté zmrznuté vtáky. Praskali vodovodné potrubia i stromy.

Piateho januára vtedajší minister školstva vyhlásil prostredníctvom mimoriadneho rozhlasového vysielania „uhoľné prázdniny“. Zdôvodnil ich energetickou kalamitou. Na niektorých miestach už medzi ľuďmi začínala prepukať panika.

Prečítajte si tiež:

​Nasadením armády, vojenských pluhov a obrnených transportérov sa základné potraviny dostali až do najzapadnutej­ších dedín. Štát tiež siahol k obmedzeniu verejného osvetlenia či k posunu pracovnej doby od ôsmej hodiny ráno. Zatvorené boli galérie, televízia obmedzila vysielanie a začínala ho od 19. hodiny.

Napriek veľkému úsiliu sa podarilo dodávky energií stabilizovať až v polovici januára, po 20. januári výrazne pomohol aj mierny odmäk. Uhoľné prázdniny tak mohli byť odvolané k 29. januáru 1979 s tým, že pre zameškanú výučbu boli v tomto školskom roku zrušené jarné prázdniny a neboli povolené celodenné školské výlety.

Regulačné opatrenia predovšetkým v oblasti dodávok elektrickej energie sa v podobných prípadoch priebežne uplatňovali aj neskôr, napríklad na začiatku roka 1987 s mnohodennými mrazmi pod -25 °C. Stabilné dodávky elektrickej energie však zaistila až úplná dostavba jadrových elektrární Dukovany a Temelín.

Zahraničie

Extrémne mrazy na prelome rokov 1978/79 postihli mnoho štátov Európy. V Moskve bola nameraná teplota -45 °C, čím bol prekonaný rekord z roku 1900, rekordne nízka teplota -47 °C bola nameraná tiež v severnom Švédsku.

Dánsky rozhlas nabádal občanov, aby nevychádzali vôbec z domu. V Nemecku sú udalosti známe pod pomenovaním Die Schneekatastrophe in 1978, lavíny vo Švajčiarsku zabili osem ľudí. Sneh sa objavil aj na plážach Jadranského mora.

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

K téme Počasie

Dôležité udalosti

Sledujte kanál najsledovanejšieho televízneho spravodajstva na internete.