Opitých vodičov na cestách pribúda. Ak sa dostatočne nepotrestajú, majú tendenciu jazdu v opitosti opakovať

Ilustračný záber.
Ilustračný záber. Zdroj: Shutterstock/George Rudy

Keď sa povie dopravná nehoda, väčšine z nás prebehne po chrbte mráz. Niektorí však akoby nemali pud sebazáchovy, a tak riskujú úplne zbytočne, napríklad pitím pred jazdou. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako funguje mozog takéhoto šoféra a či sa zvykne po nehode v opitosti poučiť?

Denne nás zaplavujú mnohé správy o dopravných nehodách. Pri niektorých sa posádke nič nestane, iné sa, žiaľ, končia tragicky. Podiel viny má na nehodách často aj alkohol. 

Niektorí vodiči akoby nedokázali pochopiť, že v opitosti sa výrazne predlžuje ich reakčný čas, a tak je takáto jazda mimoriadne nebezpečná. Navyše tu platí smutný paradox, že dopravná nehoda, v ktorej hral svoju rolu alkohol, obvykle pripraví o život toho triezveho, ktorý za nič nemohol.

Poučí sa?

Porozprávali sme sa preto so psychológom Petrom Pustým o tom, ako funguje mozog človeka, ktorý pije a prihodí sa mu nejaká nehoda. Poučí sa?

„Je to veľmi zaujímavá téma. Ja vám poviem pravdu z mojej skúsenosti, že sa človek nepoučí. Len veľmi málokto sa v takomto prípade poučí, skôr je to potom o tom, že si takýto človek dáva väčší pozor,“ vysvetlil psychológ. 

Podľa jeho slov je bežné, že ak sa človeku podobná vec „prepečie“, tak sa potom cíti v bezpečí a neohrozene. Najmä v prípade, že má určitým spôsobom moc a cíti, že si vie vybaviť, aby nemal problém. 

„To robia aj bežní alkoholici, že potom nachvíľu sekajú dobrotu, aby ukázali, že to nie je pravda a že je všetko v poriadku. A potom je to zase o tom, že hneď ako začne znovu piť, tak sa prestane sústrediť a dávať si pozor a funguje opäť po starom,“ dodáva Pustý s tým, že takéto vzorce správania sa opakujú.

Prečítajte si tiež:

Stúpajúci pocit beztrestnosti

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že v človeku, ktorý niečo vyvedie, no problém z toho nemá, stúpa pocit beztrestnosti. To nemusí byť práve najlepšie aj z toho ohľadu, že takýto človek potom môže mať tendenciu stupňovať aj trestnú činnosť. 

„Ja nie som síce forenzný psychológ, no čo mám skúsenosti, tak môžem povedať, že sa to rozvíja. To znamená, že sa ten človek nezastaví, pokračuje a pokračuje a postupne môže naozaj urobiť aj niečo vážnejšie,“ konštatuje psychológ. 

Prečítajte si tiež:

Inšpirácia?

Zaujímala nás aj otázka, či sa môžu ostatní ľudia nesprávne inšpirovať tým, že vidia, ako sa niekomu inému trestná činnosť prepeká, a tak si povedia, prečo by to nemohli robiť aj oni. 

„Ono je to otázka morálnych a etických hodnôt daného človeka. A, samozrejme, že určitá skupina ľudí to má trošku poposúvané,“ hovorí Pustý. 

Ako dodáva, niektorí ľudia sa rozhodne môžu niečím takýmto inšpirovať, alebo ich to môže povzbudiť.

„Ale závisí to vždy od konkrétneho človeka. Jeden z niekoľkých sa vždy nájde,“ uzatvára psychológ. 

Pozrite si archívnu reportáž o nehode Andreja Danka.

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti

Sledujte kanál najsledovanejšieho televízneho spravodajstva na internete.