Na Slovensku dominuje „mama hotel“ fenomén. Mladí však zostávajú pri rodičoch z iného dôvodu, ako by sa mohlo zdať

Na Slovensku dominuje „mama hotel“ fenomén. Mladí však zostávajú pri rodičoch z iného dôvodu, ako by sa mohlo zdať
Ilustračná snímka Zdroj: TV Markíza

Mladí Slováci a Slovenky opúšťajú rodičovské hniezdo až po tridsiatke, ukazujú štatistiky. Mama hotel sa stáva čoraz rozšírenejším fenoménom. Čo na to mamy alebo sociologička? Sú mladí leniví a nesamostatní? Alebo je tento jav dôsledkom nedostatočného záujmu zo strany štátu?

Emília, Silvia a Anna. Tri ženy, ktoré majú niečo spoločné. Svoju domácnosť zdieľajú so svojimi dospelými deťmi.

Prvá z nich má dvoch synov vo veku 23 a 29 rokov. „Chlapci s nami bývajú hlavne pre finančné dôvody. Obaja majú stavebné sporenie. Mladší uvažuje o hypotéke, ale keďže je sám, nie je to jednoduché,“ vysvetľuje Emília.

Na chod domácnosti obidvaja poctivo prispievajú.

Podľa 52-ročnej Pezinčanky je pomoc pre mladých od štátu veľmi nízka. „Ak to porovnávam s našou generáciou, tak sa nič nezmenilo. V prípade, že je bývanie za prijateľnú cenu, tak je to mimo miest, kde mladí pracujú a spoločensky žijú. Rovnako aj doprava je komplikovaná,“ ozrejmila.

Podľa jej slov synovia nemajú doma taký servis, ako si mnohí pod výrazom mama hotel môžu myslieť. „Upratujú si sami. Sú radi, keď je navarené, ale nerobí im problém navariť si,“ podotkla.

V podstate je rada, že sú spolu, pretože lepšie zvládajú zdražovanie.

Prečítajte si tiež:

Pomoc rodičom

V inej situácii sa ocitol syn pani Anny. Štyridsaťosemročný Braňo, ktorý sa nikdy neoženil, s ňou býva celý život. 

Pred sedemnástimi rokmi si Anna s manželom postavili rodinný dom v obci na severe Slovenska. Z trojizbového mestského bytu sa s nimi do trojposchodovej stavby presťahoval aj Braňo. Keď o dva roky nato Annin manžel zomrel, v dome ostalo prázdno. 

So synom si zaobstarali hospodárske zvieratá, o ktoré sa spoločne starajú. Popri práci a robote na statku už neostal čas na osamostatnenie.

„Aspoň sa nenudím a nie je mi smutno,“ vraví 69-ročná vdova.

Rovnako ako Emília aj ona je svojím spôsobom rada, že jej dospelé dieťa s ňou býva.

Prečítajte si tiež:

Citové naviazanie

O niečo mladšieho syna má Silvia z dediny pri Piešťanoch. Je mamou 20-ročného Martina. Silvia s manželom pracujú v Rakúsku, ale so synom majú blízky vzťah. Ten sa momentálne pripravuje na prijímačky na vysokú školu.

Situáciu na Slovensku porovnáva aj s krajinou, kde pracuje. „V Rakúsku je sociálny systém postavený úplne inak. Tam deti opustia deti domov podstatne skôr, lenže sú zabezpečení a citový zväzok medzi rodičmi a deťmi je chladnejší,“ poznamenala 44-ročná žena.

Aj napriek tomu, že Martin je jedináčik, Silvia ho nepovažuje za nesamostatného či rozmaznaného, práve naopak. Keď idú s manželom na týždňovky, Martin sa o seba dokáže postarať.

„Ja ako mama som rada, že býva s nami a dúfam, že ešte dlho bude. Neberiem to ako mama hotel, ako sa niektorí k tomu vyjadrujú,“ tvrdí.

Silviin syn často rozmýšľa aj nad jeho budúcnosťou. „Niekoľkokrát mi povedal, že sa teší, keď si raz založí rodinu, ale keď ju nebude vedieť zabezpečiť, tak si ju nezaloží. V podstate už naša generácia žije v ťažkej dobe a naše deti ešte v ťažšej,“ dodala.

Prečítajte si tiež:

Dominujú muži

Na Slovensku podľa najnovšieho sčítania obyvateľstva z roku 2021 žije v spoločnej domácnosti spolu so svojimi rodičmi alebo jedným z rodičov viac ako pol milióna dospelých. Z vyše 564-tisíc ľudí práve muži tvoria takmer 70 percent. Vo vekovej kategórii od 30 do 49 rokov je to dokonca o tri percentá viac. 

Oproti predchádzajúcemu sčítaniu, ktoré sa uskutočnilo v roku 2011, ide o výraznú zmenu. Predtým totiž s rodičmi žili predovšetkým 30-ročné ženy.

To, že Slováci „preferujú“ mama hotel, potvrdzuje aj prieskum Eurostatu. Slovensko je v rámci štátov Európskej únie na chvoste rebríčka, predbehlo nás len Chorvátsko. 

Nasledujúci graf znázorňuje odhadovaný priemerný vek ľudí, ktorí opustili rodičovskú domácnosť v roku 2022 v jednotlivých krajinách.

Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied vysvetľuje, že termín mama hotel vznikol v Taliansku, ktoré vynikalo podielom mladých ľudí žijúcich s rodičmi. Po vstupe štátov zo strednej a východnej Európy do únie sa práve tieto krajiny dostali do popredia.  

„Aj napriek tomu, že nás Chorvátsko predbehlo, ten podiel je obrovský v porovnaní so Švédskom, kde s rodičmi žije len 12 percent dospelých do 35 rokov,“ vysvetľuje Kusá.

Prečítajte si tiež:

Mama hotel je zavádzajúce označenie

Situácia má podľa Kusej celkom jednoznačné vysvetlenie. 

„Daný pojem naznačuje, že mladým ľuďom je doma veľmi dobre, sú zvyknutí na komplexné služby, ktoré im poskytujú rodičia, špeciálne matky. A preto sa im nežiada opúšťať domov,“ objasňuje Kusá.

Nie je to však pravda. Mama hotel totiž sociologička považuje za pohodlné a moralizujúce kladenie zodpovednosti na mladých, prečo tak dlho bývajú s rodičmi. 

„Keď sa zodpovednosť pripisuje istej skupine ľudí, odvádza sa tým pozornosť od existenčných podmienok v spoločnosti a verejných politík, ktoré môžu za určitú situáciu,“ tvrdí sociologička. 

Svoje tvrdenia podkladá štatistikami o dostupnosti bytov, v ktorých sa porovnáva počet bytov na tisíc obyvateľov.

„V tomto porovnaní je Slovensko skutočne na poslednom mieste spomedzi krajín Európskej únie,“ upozornila.

Ako hovorí, bytová situácia sa postupne preniesla z pliec štátu na plecia jednotlivcov. 

„Aj keď existujú rôzne bytové programy, tak sú pomerne nedostatočné. Žiaden zákon na Slovensku neprikazuje obciam, aby riešili bytovú situáciu, tak ako je to v iných európskych krajinách,“ uviedla odborníčka. 

Horšie je, že už ani občania netlačia na štát, aby otázku bývania riešil. 

„Celková situácia s bývaním je na Slovensku veľmi zlá, keď je málo bytov, sú predražené. Stále je ťažšie mať zdroje na zakúpenie bytu, ale spoločnosť netlačí na to, aby bolo viac nájomného bývania, a aby obce stavali byty,“ pokračuje sociologička.

Prečítajte si tiež:

Zabezpečenie si vlastného bývania je náročné

Inak povedané, zabezpečenie si vlastného bývania predstavuje pre mladých obrovskú a nákladnú úlohu.

„Sú si vedomí, že na osamotnenie potrebujú nejaký finančný kapitál vopred, musia mať prácu, aby im banka dala pôžičku, pričom zamestnanie musí byť aj stabilné,“ vysvetľuje Kusá.

A toto všetko odďaľuje, kedy mladí napokon definitívne odídu z domu. 

„Bývať s rodičmi alebo aspoň mať trvalé bydlisko u rodičov a popritom si šetriť, sa stáva normou,“ doplnila sociologička. 

Najväčší prepad za posledné roky. Aj taký bol rok 2023 na realitnom trhu. Viac sa dozviete v nasledujúcej reportáži: 

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti

Sledujte kanál najsledovanejšieho televízneho spravodajstva na internete.