VIDEO: Dominik má doma dvetisíc pavúkov. Ukázal nám, ako ich kŕmi

Video televízie Markíza sa automaticky prehrá po krátkej reklame.

Ľudia majú rôzne koníčky a mnohé z nich široká verejnosť nechápe. Jednou z takýchto záľub je aj chovateľstvo rôznych exotických zvierat, ktorých sa väčšinou ostatní boja. Svoje o tom vie aj Dominik Brezík (25), ktorý má doma približne dvetisíc pavúkov.

Každý má rád iné tvory zo zvieracej ríše. Väčšina populácie preferuje psy a mačky, no niektorých zaujali aj rôzne plazy či iné exotické potvorky. Jedným z takýchto ľudí je aj Dominik, ktorému učarovali pavúky. Jeho zbierka je priam obrovská, no stále sa rozrastá.

„Skôr ako som si vybral tento koníček, zaujímala ma aj teraristika - hady či jaštery. V dvanástich som si začal plniť sen, keď som si kúpil leguánov zelených a zavítal som napríklad aj do akvaristiky. Jedného dňa som si však povedal, že si domov vezmem jedného pavúka. Pred dvomi rokmi to tak celé vypuklo, že momentálne mám doma približne dvetisíc kusov,“ povedal na úvod sympatický dlhovlasý chovateľ. 

Chovateľstvo

Pre Dominika, rovnako ako pre každého iného chovateľa, sú pavúky vášňou. Okrem toho, že sa o ne s láskou stará, si ich aj fotí, točí a všetko dáva na internet. Chodí aj na výstavy a s inými chovateľmi si pavúky vymieňa alebo im ich predáva. 

Podľa jeho slov je vrchol každého chovateľa, keď odchová jednotlivý druh. To v podstate znamená, že sa mu podarí ich úspešne rozmnožiť. K tomu sa však dostaneme neskôr.

Okrem toho sa ľudí snaží vzdelávať, že pavúky vôbec nie sú také zlé. Aj keď ani my by sme si ich nenechali loziť po tele, o tom, že má Dominik pravdu, sme sa presvedčili osobne. Pavúky jednoducho naozaj nie sú také strašiaky. 

„Skutočne sa netreba báť, pavúk nechce útočiť, on sa bojí a chce mať svoj pokoj. Ľudia si myslia, že ide o niečo, čo teraz chce na mňa skočiť, pohrýzť ma. Ale ono to tak vôbec nie je,“ vysvetlil Dominik.

Na pavúky všeobecne platí davová psychóza, čo sa mladému chovateľovi potvrdilo. Zažil, že na výstave prišli jeho pavúky obdivovať deti. Mnohonohé stvorenia sa im páčili, no len do momentu, kým neprišla aj mamička. Tá dala najavo svoje zhrozenie, ktoré sa okamžite chytilo aj na deti a z obdivu sa stalo zhnusenie a strach.

Prečítajte si tiež:

Jedovatosť

Keď sa povie chov pavúkov, každému ako prvé napadne, že je to nebezpečné, pretože sú jedovaté. 

„Každý pavúk je jedovatý, neexistuje pavúk, ktorý by nemal v sebe nejaký toxín, ktorý by neublížil. Ten pavúk potrebuje svoj toxín na to, aby dokázal usmrtiť svoju potravu a aby mu neušla a toxín funguje aj na trávenie,“ vysvetľuje Dominik s tým, že tento jed pavúk do svojej potravy cez zuby (chelicery) vstrekne, čím začína tzv. natrávovanie. 

Pavúky totižto majú trávenie mimo tela a ich jed spôsobuje, že dokážu obsah svojej potravy do seba doslova vcucnúť vo forme dužiny. Čo sa však týka samotnej toxicity pre človeka, líši sa od jednotlivého druhu. 

„Miera toxicity, hlavne teda u vtáčkarov, ktorým sa ja plne venujem, je veľmi členitá, hlavne u amerických druhov. Tam je tá toxicita taká minimálna, že by sa to dalo prirovnať asi k našej včele alebo ose. Pri tých afrických alebo ázijských druhoch je toxicita už vystupňovanejšia,“ povedal chovateľ. 

Zároveň nás však hneď ubezpečil, že nič z toho, čo sa nachádza u neho doma, nie je smrteľne jedovaté. Navyše, ak už pavúk skutočne ide útočiť, ide o posledný variant toho, čo môže urobiť. Väčšinou jednoducho ujde, útok spojený s pohryzením je obranný mechanizmus, nazvime to poslednej voľby. 

„Medzi tie najjedovatejšie, čo tu mám, tak keby ma nejaký pohrýzol, môže mi to spôsobiť horúčky, opuch, pálenie na tom mieste, kŕčovité výstrely do rôznych častí končatín. Ja osobne som nikdy nič takéto nezažil, ale čo som počul alebo si naštudoval, tak väčšinou to tí ľudia vyležia a sú v poriadku,“ dodal Dominik.

Prečítajte si tiež:

Kŕmenie

Pavúky niečo, samozrejme, potrebujú aj jesť. Asi nikoho neprekvapí, že sa kŕmia rôznym hmyzom. Dominik kŕmi viacerými druhmi švábov, ktoré na nás, mimochodom, pôsobili omnoho desivejšie než samotné pavúky. 

„Môžu to byť aj cvrčky, koníky, červy. Je to len na chovateľovi, čo si vyberie. Ja som zvolil šváby, lebo nie každému vyhovujú cvrčky, ktoré cvrlikajú celý deň i noc,“ povedal Dominik s tým, že šváby kupuje od riadne registrovaných chovov, ktoré sa nimi zaoberajú a sú aj na Slovensku. 

On sám dá do pavúčej stravy asi päťdesiat eur mesačne, no aby ste si vedeli spraviť lepší obraz, tak deci turkistanských švábov stojí asi dve až tri eurá. To by potom chovateľovi (v závislosti od počtu pavúkov) mohlo vydržať aj na niekoľko mesiacov.

My sami sme mali možnosť vidieť, ako sa pavúky kŕmia. Išlo skutočne o zaujímavý pohľad. Dominik pinzetou vybral zo škatule švába, ktorého dal k pavúkovi. Ten zareagoval prakticky okamžite, švába šikovne chytil a hneď ho aj pohrýzol. Išlo o pomerne rýchly proces, ktorý si môžete pozrieť vo videu vyššie.

Prečítajte si tiež:

Pavúčia mamička

Rozmnožovanie pavúkov je celá veda. K tejto téme je dôležité povedať, že chovatelia uprednostňujú chov samičiek nielen pre krajší a väčší vzhľad či dlhovekosť, ale aj jednoducho preto, že samček pri párení na päťdesiat percent uhynie. 

„Pavúky sú väčšinou samostatné živočíchy, ktoré chcú žiť samy. Sú nejaké druhy, ktoré sa dajú chovať v kope, ale treba tam zaručiť nejaké podmienky, ako je hlavne strava. Potrebujú veľký príjem stravy, aby po sebe neposkákali, aby tam nenastal kanibalizmus,“ hovorí Dominik. Funguje to aj pri párení - buď vyjde, alebo samček skončí ako večera.

Rozmnožujú sa teda vtedy, keď dospejú, no ani úspešné napárenie ešte nemusí vôbec znamenať výhru, že skutočne prídu na svet malé. Pavúky sa totižto zvliekajú a týmto vlastne aj rastú. Ak párenie vyšlo, stále, žiaľ, existuje možnosť, že sa samička zvlečie a tým stratí genetický materiál od samčeka.

Párenie potom podľa Dominika treba opakovať a nie je žiadnou výnimkou, že kým sa podarí, uhynie aj niekoľko samčekov. 

„Pavúky majú deti v tzv. kokóne. Ide o vonkajší obal pre vajíčka, kde sa nachádzajú nasledujúci potomkovia. Odoberám ich väčšinou skôr, ako ich mama pavúčica otvorí, aby som mal zabezpečenú vyššiu pravdepodobnosť odchovu viacerých jedincov. Problém býva v tom, že keď tam kokón s mamou zostane, tak sa môže stať, že silnejšie jedince potom zabijú tie slabšie. Ide o kanibalizmus a prirodzenú selekciu. Doslova silnejší vyhráva,“ vysvetlil nám Dominik.

Pavúky mávajú rôzny počet mladých, závisí to od druhu. Sú také, ktoré ich majú päťdesiat, no zaznamenané boli aj prípady, že mali až dvetisíc detí.

Prečítajte si tiež:

Chcem pavúka. Ako na to?

Ak vás pavúky zaujali a rozmýšľate nad tým, že by ste si nejakého zriadili, finančne ani časovo vás to rozhodne nezruinuje. Cena za tieto potvorky sa pohybuje od dvoch do niekoľkých stoviek eur. Záleží na tom, ako rozšírený je druh, ktorý vám učaroval. Spravidla sú drahšie samičky ako samčeky, práve preto, že ich chovatelia preferujú. 

„Čo sa týka terária, prispôsobujeme ho pavúkovi podľa toho, o aký druh ide. Samozrejme, stromový má to terárium vyššie, aby mal dostatočný pohyb. Čo sa týka pohybu, tak pavúk je v tomto nenáročný. Nepotrebuje extrémne veľké podmienky, na rozdiel od nejakých hadov, jašterov a podobne,“ hovorí Dominik s tým, že pavúk si aj tak väčšinou vykope jedno miesto, kde sa skryje. 

Prípadne si spraví akési údolie z pavučiny, no platí, že zostáva viac-menej na jednom mieste. Ak sa presúva, tak obvykle len k miske s vodou, alebo pre potravu. Práve to, že pavúk z nory vylezie, môže byť zároveň znamením, že je hladný.

Dominik má doma niekoľko sklenených terárií, no zároveň aj nespočetne veľa uzavretých plastových misiek, v ktorých sú menšie kúsky alebo ich deti. Pavúk sa tiež dá chovať vo veľkej plastovej nádobe s vrchnákom, kde musia byť pochopiteľne malé diery na dýchanie, no stále platí, že všetko závisí od konkrétneho druhu a jeho potrieb.

Všeobecne je to tak, že pavúk preferuje byť v tmavšom prostredí, čo znamená, že mu nebude vôbec prekážať, ak bude jeho terárium v skrini.

„Čo sa týka chovania odrastených kúskov, tak starostlivosť o dospelé samice je v porovnaní s inými tvormi úplne minimálna. Aby som to zhrnul, tak niektoré druhy sa kŕmia len raz za tri mesiace, mám tu však aj také, čo kŕmim len raz za polroka. Jediné, na čo si u nich musím dávať pozor, je voda,“ uzatvoril Dominik.

Dajte si však pozor. Nie všetky druhy totižto môžete chovať bez povolenia. Aby ste sa vyhli zbytočným problémom, je lepšie si to vopred zistiť. 

Pozrite si archívnu reportáž o pavúkoch.

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti

Sledujte kanál najsledovanejšieho televízneho spravodajstva na internete.