Mnohých ľudí ničia lieky proti bolesti. Vytvárajú rovnakú závislosť ako heroín

Ilustračný záber.
Ilustračný záber. Zdroj: Shutterstock/KieferPix

Poznáme to všetci. Niečo nás rozbolí a okamžite siahame po zázračnej tabletke, pri ktorej sme zvyknutí, že úľavu prinesie do pár minút. Riešenie vidí väčšina z nás v paracetamole či ibuprofene, niektorým však tieto základné liečivá, žiaľ, nestačia. Lekár im preto na silné bolesti predpíše silnejšie lieky, ktoré majú neporovnateľne väčšie riziká a hlavne, sú návykové. Zbaviť sa ich nie je žiadna sranda a často musí zasiahnuť až adiktológ.

Lieky proti bolesti by mali byť absolútnym základom každej domácej lekárničky. Je to plne pochopiteľné, keďže bolesť nás trápi v rôznych podobách a ide o prejav rôznych problémov či ťažkostí, ktorému sa úplne nevyhneme nikdy. Ani to však neznamená, že ich máme jesť za hrste. 

Obvyklé ťažkosti vieme riešiť aj pomerne ľahko bežným paracetamolom či ibuprofenom. To sú však liečivá, ktoré vám zaberú na menej závažné problémy, ako je bežná bolesť hlavy, zubov či celého tela pri chorobe. Problém je, že rôzne chronické či závažnejšie ťažkosti obvykle nevyriešia. 

Lekár potom pacientom predpisuje silnejšie lieky, ktoré sú na predpis. Keď nefungujú ani tie, nie je žiadnou výnimkou, že doktor zvolí možnosť liečby opioidnými analgetikami. A to môže spôsobiť doposiaľ nevídaný problém v podobe poriadnej závislosti. Zbaviť sa jej je veľmi náročné a bolestivé.

Prečítajte si tiež:

Liečba bolesti

K tejto téme je dôležité si najskôr povedať, ako funguje liečba bolesti, kedy, aké a aké silné lieky lekári volia. S otázkami sme sa obrátili na Miroslava Ferenčíka, lekára algeziológa a krajského odborníka pre algeziológiu v trenčianskom samosprávnom kraji. Bolesť totižto ako špecializovaný odborník priamo rieši. 

„Jediným kľúčovým faktorom pri predpise silných analgetík je intenzita bolesti. Keď pacient aj napriek liečbe deklaruje silnú intenzitu bolesti, tak potom sa okrem iných nefarmakologických možností zamýšľame nad tým, ako mu dokážeme farmakologicky pomôcť. Využívame princíp analgetického rebríčka, ktorý má tri stupne. A podľa toho, akú intenzitu bolesti pacient má - čiže buď nízku, stredne silnú alebo silnú, sa potom volia analgetiká,“ povedal na úvod Ferenčík. 

Všeobecne je to teda tak, že pri prvom stupni (mierna bolesť) dostanete neopioidné analgetikum, teda už spomínaný paracetamol, ibuprofen a ďalšie, často voľnopredajné lieky. Ak vás trápi stredne silná bolesť, existuje tu už možnosť, že dostanete slabší (no stále návykový) opioid, napríklad tramadol. Ak trpíte silnou bolesťou, tak sa nasadzujú aj silné opioidy ako morfín, oxykodón či dokonca fentanyl.

„Pri chronickej nenádorovej bolesti sa vždy snažíme ustáť to na tom prvom a druhom stupni. Vždy kombinujeme s analgetikami aj tzv. koanalgetiká. Kombinujeme aj s nefarmakologickými metódami, čo sú metódy teplom, chladom, elektroterapia a podobne. Do tretice kombinujeme do liečby tzv. intervenčné výkony,“ dodal lekár. 

Podľa neho je však rozdiel medzi tým, či pacienta rieši priamo algeziológ, teda špecialista na bolesť, alebo len iní odborníci (ortopéd, neurológ, reumatológ...). Ostatní lekári totižto nemajú na liečbu bolesti toľko času, aby skúmali a kontrolovali intenzitu pacientovho utrpenia. Práve algeziológ si pacienta lepšie ustráži a pri nasadení návykových liekov je obozretný a opatrný.

„Musíme však nájsť tú rovnováhu, aby sme predišli zbytočnému strachu z opioidov. Zo strany nás, ako zdravotníkov, je dôležité povedať, že keď treba, nemôžeme sa im vyhýbať. Pacient potom trpí a má nízku kvalitu života,“ skonštatoval algeziológ. 

Prečítajte si tiež:

Dobrý sluha, no zlý pán

Aj doktor Ferenčík súhlasí s tým, že adikcia, teda lieková závislosť, je veľký problém. Preto by liečba opioidmi mala byť vždy v rukách skúseného odborníka. Niektoré slabšie opioidy, ako napríklad tramadol, totižto môžu predpisovať aj všeobecní lekári či iní špecialisti. 

„Keď sú tieto lieky použité z rúk zdravotníka, ktorý ich vie používať, tak sú z nich výhody a sú efektívne. Zlepšia kvalitu života pacienta. Preto ten algeziológ existuje, že si dokáže toho pacienta ustrážiť. Keď liečba nefunguje, nebodaj, keď máme podozrenie, že sú tam nejaké známky, že by tam hrozila adikcia, nebodaj až, že by tam hrozili nejaké predaje, tak toto sú všetko veci, s ktorými sa my stretávame viac ako ortopéd či neurológ a vieme si toho pacienta zavolať hocikedy na kontrolu,“ povedal lekár s tým, že tu platí pravidlo - dobrý sluha a zlý pán.

Podľa jeho slov je zároveň riziko vzniku adikcie nízke, ak pacienta poctivo odborník sleduje. To však neznamená, že sa s ňou nestretávajú. Najčastejšie vraj ide o závislosť od tramadolových kvapiek, ktoré majú silný potenciál závislosti. 

Prečítajte si tiež:

Informovaný súhlas

Najčastejšie predpisovaným slabým opioidom je na Slovensku už vyššie spomenutý tramadol. Aby vás však neplietol názov slabý, na tramadol si pri bezhlavom užívaní, prípadne zneužívaní, vypestujete závislosť veľmi podobnú tej ako napríklad od heroínu. 

„Je dôležité, aby sa pacienti zaujímali o to, čo užívajú. Stretávame sa s tým, že idú k ortopédovi, on napíše čisté tramadolové kvapky či tabletky. V dobrom úmysle. Potom idú k neurológovi, on im napíše kombinovaný preparát tramadol - paracetamol a tam je to nebezpečenstvo, že sa môže takto nechcene tá závislosť vytvoriť. Lebo užívajú kombinované lieky, ale nemajú ani tušenia, že tam je ten slabý opioid tramadol,“ skonštatoval Ferenčík. 

Zaujímalo nás aj to, ako je to s informovaním pacienta o možnej závislosti, ktorú takéto lieky spomínajú. Algeziológ povedal, že ich pacienti podpisujú informovaný súhlas, pretože užívanie týchto liekov súvisí aj s problematikou obsluhovania strojov či šoférovania.

„Algeziológ toto robí určite, ale iní špecialisti to asi nerobia. Nás to prax naučila, že pri silných opioidoch to podpisujeme, pri tramadole (a iných slabších) sú informovaní verbálne,“ dodal lekár.

Prečítajte si tiež:

Závislosť

Závislosťou od opioidných liekov proti bolesti si prešiel aj dvadsaťpäťročný Tomáš z Bratislavy. Všetko sa začalo ešte v roku 2021, keď ho začal intenzívne bolieť chrbát pod lopatkami. Pociťoval neustály diskomfort, a tak išiel za neurológom. Najskôr mu predpísali neopioidný liek meloxicam, ktorý mu mal pomôcť. 

„Lieky aj ich nežiaduce účinky so mnou boli úplne minimálne komunikované. To, že ten liek je agresívny na žalúdok, mi napríklad nepovedali a to bol problém, bolo mi z nich stále zle. Neustále som mal nutkanie na vracanie a tie lieky hlavne absolútne nepomohli,“ povedal na úvod s tým, že bolesť sa, naopak, zhoršovala a začali mu aj tŕpnuť ruky, neskôr mu tŕpol už aj chrbát. 

Predpísali mu teda iný liek, ktorý sa nazýva pregabalín. Nejde o opioid, no používa sa okrem iného aj na psychické problémy a Tomášovi z nich opäť nebolo najlepšie. Tentoraz psychicky.

„Tieto lieky utlmovali a mali zvláštne účinky na vnímanie či myseľ. Ja mám doteraz pocit, že odvtedy sa neviem poriadne vyjadrovať a vtedy mi to už vôbec nešlo. Vypadávali mi slová a vyzeral som ako hlupák,“ poznamenal.

Pregabalín mu síce od bolesti asi po týždni pomohol, no stále to nebolo ono. Navyše sa mu nepáčilo, že bol veľmi utlmený a mal tiež pocit, že lenivie. Úľava však neprišla na dlho. 

„V apríli roku 2022 sa to začalo znovu zhoršovať. Žil som už v permanentnej bolesti. Nevedel som, čo je spánok dlhší ako tri hodiny. Ja som nevedel, čo mám robiť, ako mám existovať, pracovať, nič,“ zaspomínal si na ťažké chvíle. 

Na scénu prišiel tramadol 

Lekárovi sa so svojím trápením zdôveril a ten mu predpísal opioidný liek proti bolesti tramadol. Nikto mu nepovedal, čo to je a ani riziká, ktoré s užívaním prichádzajú. Tramadol užíval spoločne s pregabalínom a podľa jeho slov to bolo „otupujúce kombo“.

„Človek je potom doslova hlúpy a nefunkčný, hoci si to sám neuvedomuje. Má to negatívny vplyv na celý život. Po tramadole prišla úľava okamžite a výrazne sa mi zlepšila aj nálada. Lepšie som aj spal, no bol som stále veľmi lenivý. Svaly boli zrelaxované a niečo robiť v takom stave bolo nemožné,“ dodal Tomáš. 

To, že s jeho liekmi nebude všetko úplne v poriadku, si vraj uvedomoval od začiatku, naplno to však pochopil, keď lieky nemal. 

„Začalo mi byť dosť zle a nepríjemne. Bolo mi na vracanie, mal som úzkosť, depresiu, všetky negatívne pocity dokopy. Začali ma bolieť kĺby, svaly, bolo mi hrozne. To nie je niečo, čo chcete, ak čakáte úľavu a pomoc,“ povedal.

Lieky mu potom samotný lekár skúsil vymeniť za iné. To, čo prišlo, však Tomáš rozhodne nečakal. Začalo mu totižto opäť byť priam šialene zle. 

„Nechápal som prečo. Tak som pátral po príčine a zistil som, že tramadol spôsobuje závislosť. Tie lieky sa stali v podstate neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Potreboval som ich, aby som fungoval. Toto uvedomenie bolo strašné. Uvedomil som si, že ja mám normálny drogový absťák. Že ja som vlastne regulérny feťák,“ povedal Tomáš smutne. 

Tramadol teda užívať neprestal, no po roku užívania sa rozhodol, že s tým musí niečo spraviť. 

Prečítajte si tiež:

Vysádzajúci harmonogram

Tomášovi sa fakt, že je závislý, vôbec nepáčil. Zostal na všetko prakticky sám a sám si tiež musel poradiť. Išiel k inému lekárovi a povedal si, že keby začal viac cvičiť, tak by sa to všetko mohlo zlepšiť a že by potom lieky mohol skúsiť sám vysadiť.

Sám si preto začal študovať, ako sa také vysádzanie robí. Nechcel, aby to malo príliš veľký vplyv na jeho život. 

„Keď som tie lieky nemal, nevedel som fungovať, pracovať, existovať. A to sa nemohlo stať. Nechcel som prísť o prácu kvôli tomu, že som vysádzal lieky. Všetky informácie som si hľadal len na internete a pracoval som štýlom pokus-omyl. Spravil som si vysádzajúci harmonogram,“ vysvetlil nám.

Fungovalo to tak, že každé dva týždne si sám znížil dávku o štvrť tabletky. Bál sa, že nebude môcť opäť spávať, pretože potom sa cítil tak, akoby sa jeho myseľ doslova rozpadala. 

„Vysádzanie bolo dlhý proces. Najskôr som sa zbavoval pregabalínu, potom tramadolu. Pregabalín som vysádzal rovnakým spôsobom. Znižoval som dávku o osminu za dva týždne. Začal som mať otrasné úzkosti. Mal som chvíle, kedy som sa bál vlastného tieňa. Mal som šialené nočné mory. Bolo to strašné. Ale stále nie také zlé ako z tramadolu,“ spomína si.

Podľa jeho slov potom pri tramadole trvalo vysádzanie kratšie. Niektoré dni však bol úplne nefunkčný a všetko ho bolelo.

„Ležal som na gauči s myšlienkou, že sa chcem zabiť a že sa celý rozpadám. Tramadol je polosyntetický opioid, čiže pri vysádzaní si človek prechádza vlastne dvoma absťákmi. Fyzickým i psychickým. Mal som šialenú depresiu,“ dodal Tomáš s tým, že všetko trvalo pomerne dlhú dobu. 

Dnes opioidné lieky neužíva, no bolesť chrbta mu i naďalej bráni v normálnom fungovaní. 

Prečítajte si tiež:

Lekári majú povinnosť informovať

Tomášov prípad nemusí byť ojedinelý. Zisťovali sme teda, či lekári skutočne majú povinnosť pacienta informovať, resp. ho pred účinkami liekov varovať, alebo ho s nimi aspoň oboznámiť. 

„V zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať pacienta o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na navrhovanú medikamentóznu liečbu,“ uviedla Nancy Závodská, hovorkyňa Slovenskej lekárskej komory.

Ak sa vám teda stalo niečo podobné ako Tomášovi, že vás nikto o možnej závislosti spôsobenej liekmi proti bolesti neinformoval, lekár pravdepodobne porušil zákon.

Prečítajte si tiež:

Ako je na tom Slovensko

Šokujúce je aj to, koľko sa takýchto liekov na Slovensku vydá. Alena Krčová, hovorkyňa Národného centra zdravotníckych informácií nám, poslala tabuľku spotreby za rok 2022. Novšie informácie ešte nemajú k dispozícii. Ide o počet pacientov, za ktorých poisťovňa uhradila liek s obsahom liečiva tramadol.

Tramadol v kombinácii s paracetamolom malo 203 046 pacientov, tramadol a dexketoprofén 29 362 pacientov a samotný tramadol 56 290 pacientov.

Dokopy ide o 261 188 pacientov, ktorým bolo v roku 2022 predpísané liečivo s obsahom tramadolu. To znamená, že približne 21 % Slovákov má skúsenosť s týmito liekmi. 

Do úvahy však treba zobrať aj to, že tramadol nie je ani zďaleka jediný opioidný liek, ide len o najčastejší. Skutočný počet ľudí, ktorí takéto lieky užívajú, alebo aspoň raz užili, bude teda omnoho väčší.

„K látke tramadol uvádzam z pohľadu právnika, že ide o liek resp. liečivo obsiahnuté v lieku z kategórie opiátov, ktoré nespadá medzi omamné a psychotropné látky v zmysle prílohy č. 1 k zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov,“ vysvetlil Tomáš Zábrenszki, doktorand na Katedre trestného práva, kriminológie, kriminalistiky a forenzných disciplín, ktorý sa venuje drogovej trestnej činnosti.

Ako dodal, v zmysle Trestného zákona je možné považovať túto látku za návykovú látku so zaradením medzi tzv. ostatné látky, ktoré sú spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie či rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie.

„Vo všeobecnosti sa opiáty radia medzi omamné látky a charakteristikou omamných látok, najmä opiátov, je vysoká návykovosť. V Slovenskej republike nie je až také výrazné zneužívanie opiátov ako napr. v USA, kde môžeme hovoriť o epidémii opiodov, ktorá bola spôsobená najmä nadmerným predpisovaním liekov a keď už jednoducho pacienti tieto lieky nedostali alebo dostávali nedostatočné množstvá, tak z dôvodu svojej závislosti vyhľadávali opiáty na čiernom trhu,“ dodal Zábrenszki.

Pozrite si archívnu reportáž o liekoch v supermarketoch.

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti

Sledujte kanál najsledovanejšieho televízneho spravodajstva na internete.