Majú nadpriemerné IQ, ale nehovoria o tom. Vysoko inteligentní ľudia nemusia vyzerať ako Einstein

Video televízie Markíza sa automaticky prehrá po krátkej reklame.

Je vysoká inteligencia dar alebo prekliatie? Podľa výskumov ju má len malé percento populácie. Nadpriemerné IQ však úspech v živote nezaručuje a pre niektorých ľudí môže znamenať dokonca skôr hendikep. Vedci najnovšie zistili, že inteligencia sa dedí po matke. Študentka psychológie Dorota žije v rodine, kde vysoké IQ je bežná vec.

Ľudia s vysoko nadpriemernou inteligenciou o svojom potenciáli neradi rozprávajú. Výnimkou nie je ani študentka psychológie Dorota Anna Dojčanová a jej mama Hana. 

„Už odmalička som si uvedomovala, aké problémy sú vo svete. Toto, keď si človek uvedomuje, tak sa mu žije oveľa ťažšie ako niekomu, kto žije v slepom blahu,“ tvrdí Dorota.

Prečítajte si tiež:

Šikana

Dorota mala v detstve kamarátov, no prežila si aj šikanu. 

„Mnoho nadaných detí, ktoré preukazovali svoje schopnosti, tak sa stali predmetom šikany. Radšej prestali svoje nadanie ukazovať a radšej ho tajili,“ vysvetľuje psychológ Dušan Fábik.

O svojej inteligencii nehovorí ani Dorotkina mama Hana. „Je to len jedno číslo, ktoré nič neznamená. Najhoršie je, keď ste inteligentnejší ako váš šéf,“ smeje sa pani Hana. 

Prečítajte si tiež:

Mýty

Podľa pani Hany v spoločnosti dominuje klišé, že inteligentný človek musí vyzerať ako Einstein. 

Inteligentným ľuďom pritom vôbec nemusí ísť v škole matematika či fyzika. „Ja som mala trojky z matematiky už na základnej škole,“ priznáva Dorota, ktorá sa venovala hlavne záujmovým krúžkom. Chodila na klavír či na spev. 

„Nadané deti sú oveľa väčší perfekcionisti, môžu byť senzitívnejšie a tieto charakteristiky môžu vytvárať problémy vo vzťahu k prostrediu,“ ozrejmil Fábik.

Prečítajte si tiež:

Podpora prostredia 

Podľa psychológa dieťa nemusí mať šťastie na podporné prostredie, dobré rodinné zázemie alebo pedagógov. „Môže byť šikovné a bystré, ale pokiaľ nemá možnosť to rozvíjať vo svojom prostredí, nemá emočnú podporu, tak je možné, že to nadanie ľahko nerozvinie,“ hovorí Fábik. 

Pojem inteligenčný kvocient zaviedol v roku 1912 nemecký psychológ William Stern. A zrodil sa vzorec na výpočet IQ. Ide v podstate o pomer mentálneho veku k fyzickému. 

„Výška inteligencie je do veľkej miery daná geneticky. Každý z nás má nejaký potenciál, aby dosiahol nejakú inteligenciu,“ poznamenal Fábik.

Prečítajte si tiež:

Dobrá štartovacia čiara 

Pani Hana tvrdí, že vysoké IQ je dobrá základňa, ale je dôležité, čo na nej človek buduje.

Ľudí s vysokým IQ celosvetovo združuje organizácia Mensa. Jej členovia dosahujú na takzvanej Gaussovej krivke hodnotu 130. Väčšina bežných ľudí ma hodnoty pohybujúce sa okolo sto. 

U vplyvného človeka s mocou môže mať vysoká inteligencia deštruktívne následky. „Mnohí teroristi, diktátori alebo zlí ľudia vysoké IQ používajú na manipuláciu celých más,“ dodala pani Hana.

Viac sa dozviete v priloženej reportáži vyššie.

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

K téme Reflex

Dôležité udalosti

Sledujte kanál najsledovanejšieho televízneho spravodajstva na internete.