Smer začne rásť. Vykostenie hrozí inej strane ako KDH (+ preferencie strán do eurovolieb)

Na snímke predseda vlády SR Robert Fico
Na snímke predseda vlády SR Robert Fico Zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Prvý prieskum k eurovoľbám. PS výrazne vedie pred Smerom a Hlasom. Prekvapivo štvrtá je Republika, pričom až sedem strán sa bije aspoň o jeden mandát v európskom parlamente. Odborníci upozorňujú, že kampaň sa len rozbieha a preferencie sa budú určite meniť.

Slovensko po prezidentských voľbách čakajú tie európske. Už začiatkom júna si voliči vyberú svojich zástupcov na ďalších päť rokov do Európskeho parlamentu. Podľa prvého prieskumu od agentúry AKO pre JOJ 24 to momentálne vyzerá na jasného víťaza.

Progresívne Slovensko by totiž volilo viac ako 27 percent voličov, pričom vedia až s 12-percentným náskokom pred Smerom.

„Zdá sa, že Progresívne Slovensko, ktoré minulé volebné obdobie nebolo v Národnej rade, malo jednu z mála možností, ako komunikovať práve cez svojich europoslancov a pre to je ako keby v myšlienkach voličov späté viac s Európskym parlamentom. A tým pádom získava aj voličov svojich síce opozičných spojencov, ale zároveň aj konkurentov,“ uviedol šéf agentúry AKO Václav Hřích.

Prečítajte si tiež:

​Smer začne PS dobiehať

Druhým dychom však dodáva, že kampaň sa len začína a predpokladá, že spomínaný rozdiel sa bude postupom času stierať.

„Je to dosť možné. Nezabúdajme, že sme v bode nula a ľudia si len privykajú, že prichádzajú ďalšie voľby,“ dodal Hřích.

Ani politológ nepredpokladá až takéto výrazné víťazstvo progresívcov.  

„Rozbehnú sa volebné kampane, jednotliví kandidáti budú tiež viac aktívnejší. Donedávna sme žili prezidentskými voľbami, mnoho ľudí eurovoľby zatiaľ odložili na vedľajšiu koľaj. Ale rýchlo sa to zmení a Smer môže nabrať na sile,“ ozrejmil politológ Radoslav Štefančík.

Hlas môže prekvapiť. Negatívne aj pozitívne

Otázny je výsledok Hlasu. Prieskum mu síce nameral 14 percent, ale oproti ostatným stranám neponúka na kandidátke až také známe mená. Podľa Hřícha sa však zvezie na úspechu Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách, Štefančík to až tak ružovo nevidí.

„Pravdepodobne dobrým rozhodnutím bolo dať na kandidátku nitrianskeho župana Branislava Becíka. Z prieskumu totiž badať, že v Nitre má Hlas zaujímavé čísla. Takže síce majú možno na prvý pohľad menej výraznú kandidátku, ale na druhej strane im teraz pomohli prezidentské voľby. Dostali sa do povedomia a z toho budú teraz ťažiť,“ vysvetlil Hřích.

„Hlas svojou kandidátkou akoby odignoroval význam týchto volieb. Napríklad, v porovnaní so Smerom nominoval pomerne nevýrazných kandidátov a predpokladám, že novozvolený prezident sa do kampane veľmi púšťať nebude. Hlas preto môže dosiahnuť výrazne horší výsledok ako v parlamentných voľbách,“ myslí si pre zmenu Štefančík.

Prečítajte si tiež:

​O jedno kreslo bude bojovať mnoho strán

Štvrtá s viac ako 7 percentami nečakane skončila mimoparlamentná Republika. Odborníci síce nie sú z výsledku prekvapení, ale upozorňujú, že sa im v závere môže stať to isté, čo pred septembrovými parlamentnými voľbami.

„Napokon, okolo 7 - 8 percent mala aj pred parlamentnými voľbami. Ich voličov však nakoniec vysal Smer. V myšlienkových pochodoch Roberta Fica by sa dalo povedať, že Smer Republiku ‚vykostil‘. A možno ju vykostí znovu, bude však závisť od toho, ako pojme svoju kampaň,“ pripomenul Štefančík.

Okrem PS, Smeru a Hlasu ani jedna zo strán vrátane Republiky nemá Európsky parlament istý. Teda až sedem strán sa pohybuje v okolí zvoliteľnosti. Podľa Hřícha, aj keď sa ocitli teraz pod čiarou, má reálnu šancu SNS, koalícia Slovensko a Za ľudí, ale aj Demokrati s necelými tromi percentami.

„Otázne pre mňa osobne bude, ako dopadne SNS. Na kandidátke má zvučné mená, hoci existuje minimálny predpoklad, že niekto z tých zvučnejších mien do europarlamentu nakoniec aj zasadne. Tento predpoklad môže odradiť veľa voličov SNS a tí sa môžu nakoniec rozhodnúť pre Blahu či Uhríka s Mazurekom,“ doplnil Štefančík.

Veľkú premennú v konečnom dôsledku bude zohrávať účasť. Slováci už roky voľby ignorujú, tie posledné pritiahli k volebným urnám len 22 percent voličov. Tentoraz by mala byť podľa odhadov výrazne vyššia.

„Ja si myslím, že to bude viac ako 40 percent. To je môj momentálny odhad,“ uzavrel Hřích.

Slovenským europoslancom sa končia časy s kráľovskými platmi. Opýtali sme sa, čo sa im za volebné obdobie podarilo presadiť. Nakrúcal Tomáš Velecký. 

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti

Sledujte kanál najsledovanejšieho televízneho spravodajstva na internete.