Vstup do EÚ bol jasným prínosom pre krajiny strednej a východnej Európy, hovorí expert

Vstup do EÚ bol jasným prínosom pre krajiny strednej a východnej Európy, hovorí expert
Zdroj: shutterstock.com

Vstup do  bol jasným prínosom pre krajiny strednej a východnej Európy. V rozhovore pre TASR to povedal zástupca riaditeľa Inštitútu pre európsku politiku Europeum a vedúci bruselskej kancelárie inštitútu Žiga Faktor.

Tvrdí, že vstup do Únie krajinám strednej a východnej Európy vrátane Slovenskej republiky v máji 2004 pomohol v oblasti ekonomického rastu a politickej stabilizácie.

Prečítajte si tiež:

Rozdelenie stále cítiť

Možno to vnímať podľa neho ako ukončenie procesu demokratizácie, ktorý začal v roku 1989 a pokračoval v deväťdesiatych rokoch.

"Bol to finálny aspekt prechodu na demokraciu a návratu na Západ. Ten proces nebol perfektný, ale môžeme tvrdiť, že členstvo všetkým krajinám "veľkého rozšírenia", veľmi pomohlo na ekonomickej aj na politickej úrovni," vysvetlil.

Dlhé roky po vstupe krajín do  sa v Bruseli hovorilo o "starých" a "nových" členoch. Podľa Faktora to do určitej miery, aj keď menšej ako pred 20 rokmi, pretrváva. Vidieť to podľa neho pri zastúpení ľudí z týchto krajín v inštitúciách , cítiť to aj na politických či odborných diskusiách.

"Občas sa toto rozdeľovanie objaví, ale keď ide o politickú úroveň tak skôr hovoríme o regionálnych rozdeleniach, ktoré nemusia  súvisieť s dátumom vstupu do .

Napríklad baltské štáty spolu so škandinávskymi. Stredná a východná Európa je vnímaná ako určitý celok, nový prvok v Únii a môžeme hovoriť aj o regionálnom zoskupení v rámci strednej Európy ako je Vyšehradská štvorka," povedal.

Tohto delenia sa podľa neho krajiny strednej Európy zbavia až keď sa Únia rozrastie o ďalšie krajiny, napríklad zo západného Balkánu.

Prečítajte si tiež:

Jedna kríza strieda druhú

Faktor pripustil, že sa množia názory, že  je iná ako keď do nej krajiny vrátane Slovenska v roku 2004 vstupovali, čo pomáha euroskepticizmu.

Upozornil, že to treba vnímať v kontexte politických zmien, ktorým od začiatku nového tisícročia čelila nielen Európa, ale celý svet. Únia prešla inštitucionálnymi zmenami prijatými vďaka Lisabonskej zmluve, ktoré ju zmenili v porovnaní s podobou z 90. rokov.

Bola tu finančná kríza, aspekty migračnej krízy, pandémia a v neposlednom rade aj vojna na Ukrajine. "Únia reaguje na všetky tieto krízy.

Posilňuje svoju úlohu možno na úkor roly členských krajín, ale je to prirodzený vývoj," vysvetlil. Zároveň poukázal na to, že po 20 rokoch ani ekonomika Slovenska alebo Česka nie je taká istá ako pred vstupom do , opiera sa o iné piliere ako predtým.

Tento vývoj v časti spoločnosti vyvoláva podľa odborníka nespokojnosť, že pôvodné predstavy sa rozchádzajú s realitou a vedie to aj k hlasom, ktoré žiadajú vystúpenie z .

Prečítajte si tiež:

Kľúčové je byť prítomný

Upozornil, že je potrebné si dobre uvedomiť dôsledky takéhoto činu. Brexit podľa analytika poukázal na mnohé tienisté stránky vystúpenia Británie z , čo by malo byť dôvodom na sebareflexiu a uvedomenie si izolácie, do akej by sa krajina dostala.

Či už v podobe ekonomických dopadov na proexportné ekonomiky po opustení jednotného trhu alebo ocitnutia sa mimo politických diskusií o Európe.

"Sedieť s ostatnými krajinami za tým istým stolom je dôležité, aj keď nemusíme s nimi vždy súhlasiť. Ale kľúčové je mať možnosť sa vysloviť a byť prítomní," opísal výhody členstva v 

Pozrite sa, ako vyzerali bujaré oslavy nášho vstupu do Európskej únie v roku 2004:

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

K téme Európska únia

Dôležité udalosti

Sledujte kanál najsledovanejšieho televízneho spravodajstva na internete.