Analytik Ďurana: Stoeurový príspevok minie rodina v núdzi za mesiac (rozhovor)

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka.

Kabinet Eduarda Hegera predstavil plán pomoci s vysokou infláciou. Stoeurové jednorazové príspevky dostanú rodiny s deťmi, seniori a ľudia v hmotnej núdzi. Súčasťou zmien je aj zvýšenie detských prídavkov a daňového bonusu na dieťa. Celkovo vyčlenila koalícia na pomoc 260 miliónov eur. Ďalšiu miliardu rozdajú budúci rok. 

Ekonóm z inštitútu INESS Radovan Ďurana v rozhovore hovorí, ako by mohla vyzerať pomoc, ktorá by bola adresnejšia a efektívnejšia. Hovorí, že neexistuje spôsob, ako zmierniť vplyvy inflácie v celej spoločnosti. Vláda sa však musí zamerať na najcitlivejšie skupiny a im pomáhať systémovo a dlhodobo. 

Vláda predstavila plán pomoci proti zdražovaniu, ktorého súčasťou sú stoeurové jednorazové pomoci pre rodiny a seniorov. Je to dostatočná pomoc?

Vláda nemá veľa možností, ako eliminovať nárast cien pre celú spoločnosť. Inflácia je, žiaľ, nežiaduci jav, ktorý postihne každého a zníži kúpyschopnú silu ľudí. Je to politické rozhodnutie, aká vysoká suma pomoci to bude. Vláda sa rozhodla pomáhať najmä rodinám. Najväčšia časť balíka pomoci pôjde rodinám bez ohľadu na ich príjmy. Tým si vláda znížila priestor pomôcť skutočne odkázaným skupinám, ktoré by potrebovali aj vyššie sumy pomoci.

Kto dnes najviac potrebuje pomoc?

Sú to domácnosti v hmotnej núdzi, domácnosti, ktoré sú blízko hmotnej núdzi, ale ešte do nej nespadli, jednorodičovské domácnosti a niektorí dôchodcovia.

Vláda si vyčlenila skupiny, ktorým dá jednorazové príspevky. Spadajú tam aj dobre zarábajúci ľudia. Nebolo by lepšie, keby pomoc bola adresnejšia, teda pre menej ľudí, ale s vyššími príspevkami?

Jedna vec je, aká je politická objednávka, teda po čom volá verejnosť. Ani ja ako ekonóm nemôžem ignorovať, že tlak verejnosti a opozície je obrovský. Aj v tomto prípade mohla vláda zvoliť stratégiu, aby väčšina sumy išla identifikovaným domácnostiam a menšia časť sumy mohla ísť plošne.

Takže je to čisto politické rozhodnutie.

Áno. Identifikácia domácností zaberie nejaký čas a chce to techniku a vôľu urobiť to. Treba prísť na to, ako k nim konkrétnu pomoc dostať. Je ľahké povedať, že domácnosti, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi, dáme extra dávku. Avšak práve tie domácnosti, ktoré nie sú poberateľmi dávok, je ťažké identifikovať, ale aj oni potrebujú podporu.

Inflácia dosahuje niekoľkoročné rekordy a podľa prognóz bude prudký rast cien pokračovať aj budúci rok. Sto eur minú domácnosti pomerne rýchlo. Dá sa teda hovoriť o pomoci, ktorá zlepší ľuďom situáciu?

Treba povedať, že my si tieto peniaze požičiavame na dlh, prípadne ich musíme niekomu inému vziať. Takže vôbec nie je ľahké zvýšiť sumu pomoci. Domácnosť, ktorá je v hmotnej núdzi a má tri-štyri eurá denne na jedlo, tých sto eur minie za mesiac. Keby bola pomoc efektívnejšie prerozdelená a viac peňazí by išlo tým odkázaným, tak by pomoc mohla byť opakovaná a vyššia ako sto eur. Treba zdôrazniť, že neexistuje spôsob, ako by vláda mohla eliminovať rast cien v celej spoločnosti.

Aj prezidentka Zuzana Čaputová vyzývala vládu, aby zaviedla mimoriadnu dávku pre chudobné domácnosti a žiadala, aby príspevok nebol len jednorazový. Bolo by teda lepšie vyčleniť peniaze na pravidelnú pomoc aspoň na obdobie vysokej inflácie?

Druhý zásadný problém tohto balíčka je, že životné minimum rástlo pomalšie, ako rástli mzdy. Potrebovali by sme druh príspevku podobný českému, kde majú príspevok na bývanie. Tam ľudia dokladujú, že ich príjmy nestačia na pokrytie ich výdavkov. Tento príspevok na Slovensku chýba. Ním by sa dali identifikovať domácnosti, ktoré nevládzu vykrývať výdavky. Túto domácu úlohu si vláda nesplnila. Namiesto toho minister Igor Matovič predstavil jeden krok daňovej reformy pred polrokom, ktorý tento problém nerieši a navyše je extrémne nákladný a vytvára nerovnováhy v dávkovej politike.

V rozhovore pre Denník N ste povedali, že rodinná politika je marketingový šport pre politikov. Ako by sa mala správne robiť rodinná politika?

Myslím si, že rodinná politika by mala mať merateľné ciele a to Slovensku chýba. Nevieme, prečo poskytujeme dávky, hráme sa len na to, kto zvýši dávky viac. Či už ide o vyššiu materskú, dlhšiu otcovskú alebo vyšší prídavok na deti. Nehovorí sa o tom, prečo sa tieto dávky zvyšujú a zavádzajú. Napríklad tehotenská dávka bola zavedená bez potrebných dát. Inšpirovať sa dá v Česku, kde prídavky na dieťa a príspevok pri narodení dieťaťa sú príjmovo testované. To znamená, že ich dostanú len rodiny, ktoré majú nižšie príjmy. Nedostávajú to všetky domácnosti. Týmto smerom by sa mala uberať rodinná politika na Slovensku. Peniaze nemajú až taký veľký vplyv na rozhodovanie o počte detí. Máme veľmi dlhú dobu poberania rodičovského príspevku, čo znižuje možnosti žien na pracovnom trhu. O týchto veciach by sme sa mali baviť, o tomto by mala byť debata. Namiesto toho inflácia a ruská invázia umožnili vláde presadiť štedré, plošné a neadresné dávky.

Podľa koaličných strán cieľom pomoci má byť aj to, aby sa ľudia na Slovensku nebáli zakladať si rodiny. Takže tieto dávky a vyššie prídavky ich motiváciu nezvýšia?

Rozhodnutie mať dieťa je súkromné a človek z toho rozhodnutia benefituje celý život. Pre mnohých ľudí je to naplnenie ich života. Je naivné si myslieť, že 20 alebo 30 eur navyše ovplyvnia toto rozhodnutie. Môžem uviesť jeden príklad. Ženy prichádzajú o 15 až 20 percent celoživotných príjmov pre päť- až šesťročnú materskú. A robia to dobrovoľne. To sú o veľa vyššie sumy, ako je zvýšenie prídavku na dieťa alebo daňový bonus.

Súčasťou zmien je aj zvyšovanie daňového bonusu na dieťa. Vláda sa teda cielene zamerala na pracujúcich rodičov. Bol to správny krok?

Toto je presne príklad toho, že súčasné vysoké ceny sú len zámienkou na presadenie Matovičovho zámeru, ktorý predstavil už pred polrokom. Aj daňový bonus naráža na problém, že nie každá rodina je v núdzi a potrebuje pomoc. Tvárime sa, že hneď ako sú v domácnosti deti, už je tam finančný problém, ale to nie je pravda. Opäť vidieť, že autori sa nezmýšľali nad cieľom, ktorý chcú týmto dosiahnuť. Navýšenie daňového bonusu je rozdelené podľa veku dieťaťa. Osemnásťročný hladný tínedžer dostane menej ako sedemročné dieťa. Takúto absurditu tam máme preto, že o zmenách nediskutujeme. Či to bola minulá alebo súčasná vláda, postavili nás pred hotovú vec. Politici o tom diskutujú na koaličnej rade, ale nie so širšou verejnosťou. Minister financií by mal mať zmeny v dávkach podložené dátami, aby spoločnosť presvedčil, že nám ponúka dobrú hodnotu za peniaze. Toto sa zatiaľ nestalo.

Prečítajte si tiež:

Matovič oznámil aj to, že chce dodatočne zdaniť sto bohatých firiem a od nich získať peniaze na pomoc rodinám. Je to správny krok?

Som z tohto kroku veľmi nešťastný. Spôsob komunikácie len posilňuje stereotyp o veľkých zlých firmách. Slovensko je príliš malá krajina, aby sme mohli hovoriť o sto veľkých firmách. U nás je už dvadsiata piata firma malá. Tieto firmy sú vždy v nejakej pozícii. Teraz môžu mať zisky, pretože urobili pred dvoma-troma rokmi veľké investície, alebo sa teraz chystajú na veľké investície. Mnohé musia investovať do lepšej prevádzky najmä v súčasnej dobe. Všetky priemyselné firmy čelia požiadavke znížiť produkciu emisií. Oberať tieto firmy o prostriedky je krátkozraké a strieľanie si do nohy. Selektívne zvyšovanie daní znamená, že Slovensko je krajina, ktorá nedokáže svoje problémy riešiť systémovo, ale len ad hoc zvyšovať dane podľa nepredvídateľného kľúča. Bude to odrádzať domácich aj zahraničných investorov. 

Prečítajte si tiež:

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Rast cien

Dôležité udalosti