Stovky filmov a seriálov, obľúbené programy TV Markíza skôr ako v televízii, atraktívne športové prenosy, a to všetko bez reklám a bez viazanosti.
Vyskúšať na 7 dní zadarmo
Stovky filmov a seriálov, obľúbené programy TV Markíza skôr ako v televízii, atraktívne športové prenosy, a to všetko bez reklám a bez viazanosti.
Vyskúšať na 7 dní zadarmo
Koaličný spor medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom sa točí okolo zvyšovania daní, s ktorým prišiel minister financií. Pomoc rodinám chce financovať z peňazí, ktoré vezme niekoľkým firmám. Matovič síce presný zoznam nezverejnil, ale uviedol, že by išlo o firmy z regulovaných odvetví. To sa týka energetiky, poisťovníctva, verejného zdravotného poistenia, elektronických komunikácií, farmácie, poštových služieb či dopravy na dráhe.
Spoločnosti, ktoré podnikajú v týchto sférach platia okrem daní štátu aj odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. V súčasnosti je tento odvod na úrovni zhruba 4,2 percenta. Šéf výboru Marian Viskupič v relácii RTVS O 5 minút 12 povedal, že Matovič plánuje odvod zvýšiť na 12 percent. Minister financií, s ktorým bol Viskupič v relácii, túto informáciu nepoprel. Finančný analytik Roman Ďurana vysvetľuje, že odvod zaviedol ešte ako minister financií Peter Kažimír.
„Ako to už s daňami býva, aj po výraznom zlepšení hospodárenia štátu, odvod pretrváva, pretože politici už stihli vymyslieť ďalšie výdavky, ktoré z neho financujú. Opäť sa potvrdilo, že žiadne dočasné dane neexistujú, preto je vždy nebezpečné zavádzanie nových selektívnych daní so zdanlivo šľachetným úmyslom. Takéto selektívne dane presúvajú vzácne zdroje od firiem k štátu, ktorý bezstarostne zvyšuje dávky bez toho, aby predložil analýzy, či zdôvodnil ich potrebu. Tieto prostriedky chýbajú firmám na investície a čo je horšie, selektívne dane odrádzajú nových investorov. Tí vedia, že ak sa im bude dočasne dariť, môžu za to zaplatiť vyššími daňami. Nie je náhoda, že Slovensko má najnižší prílev zahraničných investícií v regióne,“ kritizuje návrh Ďurana.
Analytik zároveň varuje, že ak sa odvod takto výrazne zvýši, premietne sa to do ich správania. Budú sa snažiť zvyšovať ceny, alebo poskytovať menej inovatívne služby či tovary a firmy, ktoré sú vlastné zahraničnými firmami, sa budú podľa snažiť presúvať zisk do zahraničia.
Minister financií Matovič argumentuje, že bohaté firmy by sa mali v ťažkých časoch podeliť o svoje zisky s ľuďmi. Z ich ziskov chce financovať vyššie detské prídavky a daňový bonus.
„Tento jánošikovský prístup vytvára klamlivý pocit, že úspešné firmy majú financovať sociálnu politiku. Úlohou firiem je poskytovať služby, ktoré potrebujú zákazníci. My naopak chceme, aby firmy mohli generovať veľké zisky, lebo to dokážu len inováciami, zlepšovaním služieb. Štát aj tak profituje na ziskových firmách prostredníctvom dane z príjmov právnických osôb,“ hovorí Ďurana.
O návrhu má rokovať vláda. Ministri nepotvrdili, či bude tento bod zaradený na rokovaní.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
„Ak dodržia oni svoje sľuby, náš parlament tiež dodrží ten svoj,“ uviedol prezident Recep Tayyip Erdogan. Podľa neho spája vláda amerického prezidenta Joea Bidena schválenie švédskej žiadosti o vstup do NATO práve s predajom stíhačiek F-16. Erdogan tiež uviedol, že turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan minulý týždeň v New Yorku rokoval o vstupe Švédska do NATO s americkým rezortným kolegom Antonym Blinkenom.
Z toho štyri boli deti. Juhoafrické mesto zasiahli prudké lejaky, ktoré spôsobili záplavy. „Operačné stredisko pre živelné pohromy má, žiaľ, potvrdených osem úmrtí spôsobených zásahom elektrickým prúdom,“ uvádza sa v oznámení. Obete podľa neho bývali v chatrčiach v okrajovej časti juhoafrickej metropoly.
Azerbajdžan minulý týždeň vykonal bleskovú vojenskú operáciu proti karabašským Arménom, v rámci ktorej sa mu prakticky podarilo získať kontrolu nad Náhorným Karabachom. Európska komisia sa obáva, že to vyvolá masový exodus obyvateľov z tohto sporného regiónu.
Spoločnosti prevážajúce ukrajinské obilie pre obavy z ruských útokov už niekoľko týždňov ukrývajú v noci svoje lode na rumunskom brehu rieky Dunaj. Diplomati z Európskej únie a USA rokovali o tomto ochrannom opatrení s rumunskými a ukrajinskými predstaviteľmi v auguste. Väčšina vyvážaného ukrajinského obilia v súčasnosti prechádza cez rumunský prístav Konstanca z dôvodu pokračujúcich ruských útokov na ukrajinské čiernomorské prístavy. (TASR)
