Európa má vlastné zásoby plynu na niekoľko desaťročí. Závislosti od Ruska sme sa mohli zbaviť už dávno

Európa má vlastné zásoby plynu na niekoľko desaťročí. Závislosti od Ruska sme sa mohli zbaviť už dávno
Zdroj: shutterstock/Sobrevolando Patagonia

Štáty Európskej únie ročne spotrebujú zhruba 400 miliárd metrov kubických zemného plynu. Viac než 80 percent z tohto objemu pokrývajú dovozom, pričom dve pätiny pochádzajú z Ruska. Európska únia pritom sama disponuje takými veľkými ložiskami plynu, že by z Ruskej federácie nemusela počas niekoľkých desaťročí doviezť ani jeden kubík, píše portál CNN Prima News.

Reč je o bridlicovom plyne, ktorý napríklad v USA spôsobil doslova energetickú revolúciu. Podľa štúdie z roku 2013, ktorú vypracoval nemecký Spolkový ústav pre geologické vedy a prírodné zdroje (BGR) sa na území Európy nachádza približne 14 biliónov kubíkov plynu. Ide o takmer trojnásobok dokázaných rezerv konvenčného zemného plynu, ktoré má Európa (keď nepočítame Rusko) k dispozícii.

V prípade, že by sa EÚ rozhodla vystačiť si výlučne iba s bridlicovým plynom, pokrylo by to jej spotrebu na ďalších 35 rokov. Štáty Európskej únie namiesto toho dali prednosť importu z Ruska, Nórska a ďalších krajín, prípadne čerpajú z vlastných zdrojov konvenčného plynu.

Niektorí odborníci túto stratégiu ale spochybňujú a za vzor dávajú Európe Spojené štáty, ktoré z bridlíc získavajú oveľa lacnejší plyn ako iné krajiny. Okrem toho sa im podarilo počas uplynulého desaťročia znížiť emisie skleníkových plynov najviac zo všetkých krajín sveta. Plynu dnes majú toľko, že mohli uhoľné elektrárne nahradiť plynovými.

Obrovské dokázané zásoby plynu z bridlíc majú Francúzsko, Poľsko a Rumunsko

Podľa dánskeho ekonóma Bjorna Lomberga má Európa dokonca väčšie zásoby bridlicového plynu ako USA. Najväčšie ložiská ležia v Poľsku, Francúzsku a Rumunsku. Určitý potenciál má napríklad aj východné Slovensko, Maďarsko, pobaltské krajiny či juhovýchodný výbežok Českej republiky.

Problémom sú však počiatočné náklady na prieskum a väčšia ekologická záťaž, ako je to v prípade konvenčnej ťažby zemného plynu.

​Bridlicový plyn sa totiž ťaží frakovaním (hydraulickým štiepením), ktoré vyžaduje obrovské množstvo vody. Tá sa, spolu s chemickými prísadami, pumpuje do bridlicových ložísk, ktoré pod veľkým tlakom naruší a do vody sa uvoľní plyn. Vodu následne odčerpajú, no po získaní plynu v nej stále zostávajú kyseliny. Jej následné vyčistenie je na celom procese ťažby najnákladnejšie.

Na jeden vrt sa pritom spotrebuje 10 až 20 miliónov litrov vody. Niektoré ložiská sa nachádzajú až v hĺbke 5 kilometrov pod zemským povrchom.

Hydraulické fraktúrovanie Zdroj: shutterstock/VectorMine

​Práve ekologické riziká sú hlavným dôvodom, prečo sa štátom EÚ do frakovania veľmi nechce. Podľa Bjorna Lomberga však teraz vojna na Ukrajine jasne ukázala, že odmietanie ťažby bridlicového plynu v Európe, bolo chybou.

„Aj vďaka konfliktu na Ukrajine by sme si mali uvedomiť, že energetická politika by sa nemala zameriavať iba na znižovanie emisií, ale tiež na zabezpečenie spoľahlivých dodávateľov energie, za ktorú by sme zároveň nemali platiť horibilné ceny. A Európa v súčasnosti nemá ani jedno,“ uviedol v rozhovore pre CNN Prima News Lomberg.

Dánsky vedec je presvedčený, že z dlhodobého pohľadu by sa Európa mala v prvom rade spoliehať na svoje vlastné energetické zdroje, ktoré môžu byť podstatne lacnejšie. „A tým pádom budeme môcť niekedy v budúcnosti získavať za výrazne nižšie ceny aj ruský plyn. Takže to bude win-win riešenie,“ dodal Lomberg.

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Energie

Dôležité udalosti