Ľudí v núdzi pribúda. Chudobu už pociťujú aj rodiny, kde jeden z rodičov pracuje (rozhovor)

Reportáž z Televíznych novín sa automaticky prehrá po reklame

Rekordné zdražovanie už cítia aj ľudia na Slovensku. Rastú ceny energií a potravín a pre niektoré rodiny sú už aj bežné výdavky problém. Rozprávali sme sa s riaditeľkou územného spolku Slovenského červeného kríža v Dolnom Kubíne Zuzanou Krškovou o tom, ako ľuďom pomáhajú a kto ich najviac vyhľadáva.

Hovorí, že sociálna situácia na Slovensku sa bude zhoršovať. Dávno podľa nej neplatí, že na charitu sú odkázané rodiny na okraji spoločnosti, kde dospelí nepracujú. Vláda by sa pri príprave pomoci ľuďom mala podľa Krškovej opierať aj o skúsenosti dobrovoľníkov, ktorí pracujú v teréne.

Ako vyberáte rodiny, ktorým pomáhate?

Komunikujeme so starostami obcí a s ich sociálnymi komisiami. Pracujeme tiež s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny a s oddeleniami hmotnej núdze. Ďalším zdrojom informácií, komu treba pomôcť, sú naši predsedovia miestnych spolkov Slovenského červeného kríža. Sú v jednotlivých obciach a poznajú situáciu a občanov. Vedia nám dať tipy na rodiny alebo jednotlivcov, ktorí potrebujú pomoc. Vďaka tejto spolupráci vznikajú zoznamy rodín tak, aby sa tie rodiny neopakovali a aby tam neboli rodiny, ktoré už dostávajú pomoc z iných zdrojov. Snažíme sa pomáhať najmä tým, ktorí pre nastavené kritériá vypadávajú zo systému štátnej pomoci. Pomáhame aj seniorom, ktorí majú nízke príjmy, berú veľa liekov a ostáva im málo peňazí na živobytie.

Do potravinovej zbierky sa zapájajú bežní ľudia, ktorí nakúpia potraviny a vy ich distribuujete do rodín?

Áno. Zverejníme, že je táto kampaň, v deň zbierky pri vstupe do obchodu naši dobrovoľníci rozdajú ľuďom zoznam potravín a tovarov, ktoré sú najpotrebnejšie. Ľudia tovar nakúpia a môžu ho odložiť do zberných košíkov. Odtiaľ si to my vezmeme, naši dobrovoľníci to triedia, naplníme škatule a odnesieme do jednotlivých rodín.

Vidíme rekordné zdražovanie a pomoc zo strany štátu zatiaľ nie je systematická ani zameraná na najchudobnejších. Je možné, že sa sociálna situácia ľudí na Slovensku bude zhoršovať aj s viditeľnými vplyvmi?

Vzhľadom na situáciu, ktorú sledujeme, smeruje to k zhoršeniu. Ja som síce optimistka, ale treba byť nohami pevne na zemi. Bude to ešte „veselé“.

Zo štatistík vychádza, že chudobou sú najviac ohrozené viacdetné rodiny. Potvrdzuje to aj vaša skúsenosť z praxe?

Áno. Väčšina našej pomoci ide do viacpočetných rodín. Nielen čo sa týka potravinovej pomoci, ale akejkoľvek inej. Tí, ktorí majú napríklad malé deti, potrebujú plienky alebo hygienické potreby. Ceny sú vysoké a aj tieto základné potreby sú pre nich zaťažujúce. Po viacdetných rodinách nasledujú zdravotne postihnutí a seniori. Tí, ktorým pomáhame, väčšinou žijú sami bez pomoci rodiny a musia si zaobstarať potraviny a platiť si všetky náklady. Keď je človek sám a musí si platiť vodu a energie, tak je to naozaj ťažké.

Viete definovať rodiny, ktoré sú najviac odkázané na pomoc? Sú to rodiny, kde jeden zvyčajne pracuje a jeden je na rodičovskej dovolenke, alebo sú tam obaja nepracujúci rodičia?

Pomaly sa dostávame do situácie, že keď je v rodine mama na materskej a má viac detí a otec to finančne ťahá, tak už to pociťujú. Nie sú to len rodiny, kde sú obaja nezamestnaní. Chudobu začínajú pociťovať už aj rodiny, kde jeden pracuje. Keď je mama odkázaná na štátne dávky, už sa hlásia o pomoc. Orava je známa tým, že sú tu viacdetné rodiny a čoraz viac pribúda rodín, ktoré sú v núdzi.

Takže neplatí stereotyp, že charitatívne organizácie pomáhajú len rodinám žijúcim na okraji spoločnosti, kde je generačná chudoba a dlhodobá nezamestnanosť.

Nie. Určite to už neplatí.

Je možné, že v dôsledku vysokej inflácie budete musieť organizovať viac potravinových zbierok ako raz ročne?

Možno prídeme na to, že pomáhať sa dá aj inou formou. Reťazec Kaufland reagoval veľmi promptne a ľuďom z Ukrajiny daroval potravinové karty v hodnote 50 eur, ktoré sme im distribuovali. Takže nemusí ísť len o potravinové zbierky, ale vymyslíme spôsoby, ako pomáhať inak a my sme pripravení. Potravinové karty boli pre nás veľmi praktické.

Mal by sa vytvoriť okrúhly stôl, kde by vláda počúvala organizácie

Zástupcovia Slovenského červeného kríža boli za okrúhlym stolom v prezidentskom paláci, kde si ich pozvala Zuzana Čaputová a pýtala sa ich na názor, ako pomáhať ľuďom v tejto ťažkej finančnej situácii. Mali by sa ministerstvá, ktoré vymýšľajú pomoc ľuďom, opierať o názory odborníkov a ľudí z terénu?

Určite by si tým štát uľahčil svoju prácu. Mnoho dobrých podnetov vychádza od ľudí a organizácií, ktoré pracujú v teréne. Určite by ministerstvám vedeli dať dobré nápady ako a komu pomáhať. Vidím v praxi, že ľudia pomoc potrebujú. Sú organizácie, ktoré im pomáhajú a určite by vedeli zodpovedať otázky, ktoré sa týkajú štátnej pomoci. Mal by sa vytvoriť okrúhly stôl, kde by sa tieto organizácie počúvali.

​​Akým ďalším aktivitám sa venuje Slovenský červený kríž?

Na Orave pracujeme v troch okresoch: Tvrdošín, Námestovo a Dolný Kubín. Nosnou činnosťou je darovanie krvi. Je to našou základnou aktivitou už desiatky rokov. Venujú sa mu aj naše miestne spolky v obciach, na stredných školách a v organizáciách, v ktorých odbery krvi robia mobilné odberné jednotky. Okrem toho máme nemocnice v Trstenej a v Dolnom Kubíne a máme tu aj hematologicko-transfúzne oddelenia, kde ľudia môžu darovať krv. Robíme aj kampane ako Valentínska kvapka krvi a Študentská kvapka krvi. Na Orave máme Oravskú kvapku krvi a iné originálne podujatia. V rámci týchto aktivít môže prísť široká verejnosť darovať krv.

Potom robíme vzdelávacie aktivity v oblasti prvej pomoci. Máme dobrú spoluprácu s učiteľmi už od materských škôl, kde robíme projekty. Spolupracujeme tiež s učiteľmi na základných školách, kde školíme družstvá prvej pomoci mladých a tiež na stredných školách. Máme aj hliadky prvej pomoci dospelých. Okrem školení organizujeme aktivity a súťaže, aby široká verejnosť bola zorientovaná v prvej pomoci a pri záchrane ľudského života. Robíme aj kurzy prvej pomoci napríklad pre ľudí, ktorí si robia vodičské preukazy. Pokiaľ máme kapacity, poskytujeme aj zdravotné asistenčné služby ako napríklad predlekársku prvú pomoc na hromadných podujatiach.

Poskytujete aj sociálne služby?

Áno a aktuálne v rámci situácie na Ukrajine poskytujeme sociálne služby aj krízový manažment. Od februára to bola naša ťažisková oblasť. Utečencom sme tiež poskytovali pomoc pri ubytovaní, materiálnu pomoc a poradenstvo. Poskytovali sme aj zdravotné služby v zariadeniach, kde boli Ukrajinci ubytovaní. Táto pomoc trvá doteraz, aj keď počty utečencov aj u nás na Orave sa znižujú. V rámci skvalitnenia poskytovania sociálnych služieb pripravujeme v našich kurzoch aj opatrovateľky detí a opatrovateľov pre dospelých. Sociálna oblasť bola teda posledné mesiace vyťažená.

Do popredia sa teraz dostala aj pátracia služba, ktorá je tiež jednou časťou našich úloh. Stávalo sa, že ukrajinské rodiny boli rozdelené a Slovenský červený kríž je aj zo zákona kompetentný poskytovať pátraciu službu. Každú stredu môžu k nám prísť s prosbou o nájdenie kontaktov na príbuzných a sme im plne k dispozícii. Sme tu k dispozícii aj v prípade prírodných katastrof alebo počas rôznych krízových situácií, keď spolupracujeme so štátnou a verejnou správou.

Poskytujete sociálnu pomoc aj mimo utečeneckej krízy?

Áno. Čo sa týka materiálnej pomoci, vieme na požiadanie zorganizovať zbierku napríklad oblečenia, hračiek, školských alebo hygienických pomôcok. Naši dobrovoľníci reagujú veľmi pružne, takže sme vždy pripravení pomôcť. V spolupráci s Kauflandom robíme aj každý rok už spomínanú potravinovú zbierku. Pomáhame rodinám v núdzi, ktoré majú zlú finančnú situáciu.

Solidarita s utečencami ma neprekvapila

Posledné týždne vidíme, že záujem ľudí o pomoc utečencom upadá. Je niečo, čím by ľudia mohli stále pomôcť?

Môžem hovoriť z našej praxe. V poslednej dobe je zo strany Ukrajincov záujem o stabilné a dlhodobé bývanie. Väčšina z nich žije v ubytovniach a to nie je dlhodobé riešenie. Ponúk na prenájom ubytovania je veľmi málo. Máme skúsenosť, že postupne dostávajú aj pracovné ponuky a zamestnávajú sa, ale stále je tam jazyková bariéra. Môžeme im pomôcť tým, že budeme tolerantní a podporíme ich v zdokonaľovaní v slovenčine. To môže každý z nás. Potrebujú aj prijímanie do komunít. Sú to ľudia, ktorí utiekli pred zlou situáciou a majú za sebou ťažké zážitky. Tu sa snažia nájsť to, čo stratili vrátane medziľudských vzťahov.

Prekvapila vás solidarita Slovákov s utečencami?

Tu na Orave ma neprekvapila. Dva roky s COVID-om mi ukázali, že solidarita na Orave je obrovská. COVID nás presvedčil, že prví, kto bol v teréne, boli dobrovoľníci a pracovníci Slovenského červeného kríža. Hoci sme vtedy ešte nevedeli nič o COVID-e a nevedeli sme, aké predstavuje riziko, chodili do terénu a šili rúška. Vtedy ma to prekvapilo, pretože predsa len sa aj dobrovoľníci vystavovali riziku. Po tom, čo sme toto zažili, som už očakávala podobnú reakciu aj v súvislosti s utečeneckou krízou. Myslím si však, že spoločnosť bola prekvapená, ako sme zareagovali.

Sú aktivity, do ktorých by sa mohli bežní ľudia zapojiť a pomôcť aj mimo utečeneckej krízy?

Možnosť spolupráce je otvorená. Sme postavení na dobrovoľníctve. Každý, kto chce pomôcť, má dvere otvorené. Či je to práca s mládežou, oblasť prvej pomoci, darcovstvo krvi alebo zbierky materiálnej pomoci, vieme sa dohodnúť. Myslím si, že to ľudia chápu. Na Orave máme veľa dobrovoľníkov a som im za to vďačná.

Prečítajte si tiež:

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Sociálne veci

Dôležité udalosti