Veľká európska dohoda na minimálnej mzde: V Česku rázne porastie. Môžu sa tešiť aj Slováci?

Ilustračná snímka
Ilustračná snímka Zdroj: TASR/Lukáš Grinaj

Pravidlá rovnaké, výška rozdielna. Reč je o nových pravidlách pre minimálnu mzdu, ktoré ešte minulý týždeň schválil Európsky parlament. V Česku vďaka tejto zmene jej výška značne porastie, na Slovensku však žiadnu platovú revolúciu nespôsobí.

Dôstojné životné a pracovné podmienky. Toto sledujú v Bruseli novou smernicou ohľadom minimálnej mzdy. Aj keď jej výška zostane v právomoci členských štátov, tie však majú pri výpočte brať do úvahy viacero faktorov.

Buď sa zamerajú na skutočnú kúpnu silu, alebo ju stanovia na úrovni 50 percent priemernej hrubej mzdy, prípadne na 60 percentách mediánu hrubej mzdy. Štáty majú teraz dva roky na zapracovanie do národnej legislatívy. 

Prečítajte si tiež:

​Česi sa môžu tešiť, Slováci zvýšili minimálnu mzdu v predstihu

Napríklad v Česku by tieto nové pravidlá spôsobili jej značný nárast. A to zo 16 200 korún (662 eur) by vyskočila nad 20-tisíc (zhruba 816 eur). Na Slovensku však niečo podobné nehrozí.

„V Česku, kde minimálna mzda dlho stála, to teraz doháňajú a smernica im v tom pomôže. My sme ju však v posledných rokoch začali dvíhať rýchlejšie,“ uviedol predseda OZ Pracujúca chudoba Milan Kuruc, ktorý je zároveň aj podpredseda Energeticko-chemického odborového zväzu.

A ukazujú to aj prepočty. Podľa smernice by totiž mala byť v súčasnosti na Slovensku minimálna mzda na úrovni 626 eur, reálne je pritom už vo výške 646 eur.

Tu len dodávame, že únia nám neprikazuje minimálnu mzdu znižovať, len určuje hraničné pásmo.

Prečítajte si tiež:

​Férovejšie podmienky na trhu práce

Podľa Kuruca je však v tomto návrhu oveľa dôležitejšie opatrenie.

„Smernica pre štáty stanovuje kritérium pre pokrytie kolektívnymi zmluvami. Ak v danom štáte totiž nie je 80 % zamestnancov pokrytých kolektívnou zmluvou, štáty vypracujú akčný plán, ako podporiť kolektívne vyjednávanie. U nás je pokrytie cca 25 percent,“ ozrejmil Kuruc.

V slovenskej praxi podľa neho smernica znamená aj to, že sa zmaria všetky možné snahy o zrušenie minimálnej mzdy.

Aj samotné odbory toto opatrenie vítajú.

„Slovensko patrí medzi krajiny, ktorých pokrytie kolektívnymi zmluvami ani zďaleka nedosahuje požadovanú 80% hranicu, pričom kolektívne zmluvy sú základným nástrojom tvorby priaznivých pracovných podmienok a primeraných miezd a ich valorizácie,“ uviedla hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov Martina Nemethová.

Zároveň doplnila, že nová smernica by tak mala prispieť k férovejším podmienkam na trhu práce.

Prečítajte si tiež:

​Rýchly rast minimálnej mzdy nie je prospešný

Opačný názor má k tejto právnej úprave analytik Róbert Chovanculiak z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).  

„‚Adekvátna‘ minimálna mzda je stále mzda, a keď to s jej administratívnym zvyšovaním politici preženú, tak to bude viesť k negatívnym nezamýšľaným dôsledkom. A práve toho sme na Slovensku svedkami už niekoľko dlhých rokov, počas ktorých rástla minimálna mzda dvakrát rýchlejšie ako priemerná a štyrikrát rýchlejšie ako produktivita práce,“ uviedol Chovanculiak.

Podľa neho preto akékoľvek ďalšie tlaky na pokračujúci rýchly rast minimálnej mzdy nie je dobrý nápad.

„Samozrejme, vďaka tomu, že smernica EÚ má viaceré možnosti a podmienky, tak pravdepodobne nebudeme musieť zvyšovať minimálnu mzdu kvôli EÚ. Ale za nebezpečnú a naivnú považujem už len tú predstavu, že skupinka ľudí v jednom meste Európy dokáže vypočítať ‚adekvátnu minimálnu mzdu‘ pre 450 miliónov obyvateľov EÚ,“ uzavrel Chovanculiak.

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Financie

Dôležité udalosti