Vedci si lámu hlavu nad jedným príznakom koronavírusu, ktorý napáda celé telo

maxresdefault.jpg
Zdroj: TASR

Tejto hrozbe čelí prakticky každý človek s vážnym ochorením.

Zatiaľ čo sa COVID-19 označuje ako respiračné ochorenie, podľa výsledkov štúdie, o ktorých píše CNN, je zrejmé, že u niektorých pacientov ovplyvňuje doslova celé telo.

Častou komplikáciou ochorenia sú drobné aj väčšie krvné zrazeniny. Hrozbe ich vzniku čelí prakticky každý človek s vážnym ochorením, podľa odborníkov to však vyzerá, že pacienti s novým koronavírusom sú ešte viac zraniteľní.

Štúdia z Holandska a Francúzska naznačuje, že zrazeniny sa objavujú asi u 20 až 30 percent pacientov s týmto ochorením, ktorí sa dostali do kritického stavu.

Krvné zrazeniny sú zhluky bíelkovín a buniek, ktoré pomáhajú telu zastaviť krvácanie. Ide o užitočný mechanizmus, ktorý však môže organizmu aj uškodiť.

Niektorí považujú zrážanie krvi za jednu z kľúčových vlastností koronavírusu SARS-CoV-2. Má však prejavy, ktoré sú nezvyklé.

Medzi ne patrí relatívne malá účinnosť látok používaných na riedenie krvi, ale tiež úmrtie mladých ľudí na mozgové príhody.

Veľké množstvo pacientov s koronavírusom má tiež dramaticky zvýšené množstvo takzvaného D-dimeru, čo je vlastne pozostatok po rozpadajúcej sa zrazenine.

Niektoré štúdie naznačujú, že práve vysoká hladina D-dimeru veľmi dobre naznačuje, že nakazený zomrie.

Hematológovia pozorovali aj miniatúrne zrazeniny v najmenších kapiláriach. Tím okolo Jeffreyho Laurencea skúmal vzorky pľúc a kože od troch ľudí infikovaných vírusom, pričom zistil, že kapiláry všetkých upchali zrazeniny.

„To by ste u niekoho, kto má vážnu infekciu, nečakali," uviedol Laurence. Podľa neho by to mohlo pomôcť vysvetliť, prečo majú niektorí nakazení kriticky nízky obsah kyslíku v krvi a prečo im často nepomáha mechanická ventilácia.

Vedci hovoria o akomsi „dvojitom zásahu". Zápal pľúc totiž upcháva drobné vačky v pľúcach tekutinou alebo hnisom a drobné zrazeniny okrem toho obmedzujú okysličenej krvi pohyb cez ne. Píše ČT.

Prečo vôbec ku krvným zrazeninám dochádza, vedci nevedia. Jednou z možností je, že SARS-CoV-2 priamo útočí na takzvaný endotel - teda bunky, ktoré tvoria vnútorný povrch ciev. Tieto bunky totiž majú rovnaký ACE2 receptor, aký vírus používa pre vstup do pľúcnych buniek.

Iné štúdie zase naznačujú, že proces zrážanlivosti krvi môže ovplyvňovať aj účinok koronavírusu na samotný imunitný systém.

U niektorých totiž toto ochorenie v imunitnom systéme spúšťa reakciu, ktorá zvyšuje zápal - a ten je so zrážanlivosťou spojený hneď niekoľkými spôsobmi.

Vplyv by však mohli mať ďalšie faktory, ktoré nie sú zvláštne len pre COVID-19. Nakazení mávajú obvykle niekoľko rizikových faktorov, ktoré zrážanlivosť krvi zvyšujú, či už ide o vek, nadváhu alebo cukrovku.

Taktiež môžu mať genetickú predispozíciu k väčšej zrážanlivosti alebo môžu užívať lieky, ktoré riziko zvyšujú.

BRATISLAVA/rd

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme štúdia

Dôležité udalosti