Ústava ani zákony nebránia zavedeniu povinného očkovania proti COVID-19, tvrdia právnici

Ilustračná snímka.
Zdroj: TASR

Upozorňujú však, že štát by mal myslieť aj na zodpovednosť za prípadnú ujmu.

Situácia s covidom na Slovensku je vážna a podľa počtu hospitalizovaných sa blížime k humanitárnej kríze. Tá podľa COVID automatu nastane pri počte 3 200 a podľa štatistík za pondelok (22. 11.) ich k tejto hranici chýba iba osemnásť.

Napriek tomu, že v poslednom týždni mierne stúpol záujem o očkovanie, v nemocničné lôžka plnia prevažne nezaočkovaní pacienti.

Očkovanie je u nás na báze dobrovoľnosti. Premiér Eduard Heger v súvislosti s tým naznačil, že by mohlo byť povinné pre jednu skupinu ľudí - seniorov. Aktuálne sa o tom diskutuje s právnikmi či ministerskou Máriou Kolíkovou. Riešia, či by bolo v súlade so základným zákonom štátu.

Mohlo by vás zaujímať: Nemocnice teraz plnia tí, ktorým zlyhávajú pľúca. Lekári majú pre nich iba jedinú radu

Ústavný právnik Peter Kresák je presvedčený, že našom v právnom poriadku sú v súlade s ústavnými požiadavkami vytvorené zákonné predpoklady pre zavedenie povinného očkovania aj proti ochoreniu COVID-19.

V stanovisku pre tvnoviny.sk naznačil, že by bolo potrebné doplniť vyhlášku z roku 2008. Tou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení.

„V tomto momente nedokážem jednoznačne odpovedať na otázku, v akom rozsahu a pre aké kategórie občanov či zamestnancov by bolo vhodné a potrebné zaviesť povinné očkovanie. Je to totiž otázka pre odborníkov z oblasti virológie, imunológie a medicíny, no najmä na aktuálny vývoj covidovej situácie na Slovensku,“ zdôraznil.

Zdroj: TASR/AP

Podporné právne stanovisko zverejnila aj výkonná riaditeľka Via Iuris Katarína Batková. Tvrdí, že ústava ani zákony nebránia zavedeniu povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19.

„Zákon a vyhlášku, ktoré ho upravujú, v minulosti preskúmal ústavný súd a ten potvrdil ich súlad s ústavou. V súčasnosti tak máme zavedené napríklad povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určitý vek alebo ľudí vystavených nebezpečenstvu ochorenia vo svojom zamestnaní,“ konštatovala.

Ak sa podľa jej slov Slovensko rozhodne pre povinné očkovanie proti covidu, tak bude dôležité, ako zdôvodní výber konkrétnej cieľovej skupiny obyvateľstva. „Ak bude opodstatnený, nemyslíme si, že by to neprešlo testom ústavnosti,“ tvrdí Batková.

Odškodnenie po nežiaducich účinkoch

Právnici sa v názore na túto tému dotkli aj druhej strany a tou je odškodnenie po prípadných nežiadúcich účinkoch po očkovaní.

Kresák tvrdí, že zavedenie povinného očkovania musí byť v súlade so zákonom a zreteľom na ochranu verejného zdravia. Stať sa tak má až po tom, keď sa preukáže, že iné kroky neviedli k dosiahnutiu želaného cieľa. Pri ukladaní povinnosti očkovať by sa zohľadňovali prípadné známe zdravotné kontraindikácie ľudí.

„Chcem však poukázať aj na potrebu legislatívneho riešenia zodpovednosti štátu za prípadnú ujmu spôsobenú následkom povinného očkovania. A to akosi doposiaľ v našom právnom poriadku chýba,“ doplnil.

Rovnaký názor má aj Batková. Tiež tvrdí, že štát by mal zvážiť zriadenie mechanizmu, ktorým odškodní ľudí s nežiaducimi účinkami po očkovaní. „Potenciálna náhrada škody by tak aspoň čiastočne mohla zmierniť obavy ľudí z očkovania,“ dodala.


BRATISLAVA/zg

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Peter Kresák

Dôležité udalosti