Koho zachránia a koho nechajú zomrieť? Pomôcť lekárom s ťažkou dilemou má manuál. Pozrite si ho

Ilustračná snímka.
Zdroj: Matthias Balk/dpa via AP

Najhoršie sú na tom ľudia po infarkte, s vysokým tlakom, cukrovkou či pľúcnymi chorobami.

Slovensko sa blíži k humanitárnej katastrofe. Počet hospitalizovaných pacientov s covidom dosiahol číslo 3 182. Konzílium odborníkov varuje, že ak prekročíme 3 200 pacientov, nemocnice zastavia „bielu medicínu“. Niektoré však už narazili na strop svojich kapacít a lekári sa musia rozhodnúť, ktorého pacienta hospitalizujú na oddelení intenzívnej starostlivosti.

Na kritickú situáciu ešte v polovici novembra poukázal aj premiér Eduard Heger. Potrebu lockdownu odôvodňoval práve plnými nemocnicami.

„Dostali sme sa do štádia, kedy musíme opäť spraviť ťažké a najmä zodpovedné rozhodnutia. Preto sme na vláde vypočuli odporúčanie konzília odborníkov a schválili nový covid automat. Ten bude len dočasný (verím, že max. 3 týždne) a podľa vývoja situácie opatrenia buď zmiernime alebo ešte sprísnime. Toto rozhodnutie sa vláde neschvaľovalo ľahko, ale pri len 45 % zaočkovanosti občanov musíme spomaliť nákazu. Je to doslova otázka života a smrti. Nemocnice sú pred kolapsom, pľúcne ventilácie majú obsadené na 100 %. Vyčerpaní zdravotníci nás prosia, aby sme zasiahli, lebo nechcú viac rozhodovať o tom, koho napoja na pľúcnu ventiláciu a koho vystavia riziku smrti. Už máme na stole aj požiadavku na chladiarenský box pre mŕtvych,“ napísal Heger.

Ministerstvo zdravotníctva ešte v marci počas druhej vlny vypracovalo metodické usmernenie pre lekárov, ako majú v kritickej situácii postupovať. Podpísal sa ho ešte bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí.

Vek nie je rozhodujúcim kritériom. Je ním celkový stav pacienta a prípadné pridružené choroby. Ak mal človek infarkt počas posledných troch rokov alebo ťažkú demenciu či chronické ochorenie pľúc, jeho šanca na lôžko je nižšia ako človeka bez ďalších diagnóz. Dôvod je ten, že chorý človek má horšiu prognózu vyliečenia sa z covidu.

Rezort zdravotníctva vypracoval tento dokument v spolupráci so špecialistami a s Etickou komisiou ministerstva.

„Dôvodom vydania tohto odborného usmernenia je hroziace riziko nepriaznivého vývoja pandémie ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky, ktorý by, napriek realizácii všetkých dostupných opatrení na jej odvrátenie, mohol viesť k situácii vyčerpania a následného dočasného obmedzenia kapacít JIS/OAIM na poskytovanie intenzívnej zdravotnej starostlivosti. Takáto situácia spravidla vedie k objektívne danej nutnosti rozhodovania o indikácii intenzívnej starostlivosti spojeného s výberom pacientov, ktorým sa takáto starostlivosť poskytne,“ píše ministerstvo v dokumente.

Pokyn nemocniciam pristúpiť k obmedzeniu zdravotnej starostlivosti pre to, že nemajú dostatok kapacít dáva minister zdravotníctva. Aby k tomu došlo, musí byť vyhlásený núdzový stav. Avšak jednotliví lekári sa podľa informácií tvnoviny.sk už týmto manuálom riadia. Od druhej vlny majú k dispozícii dokument, vďaka ktorému sa môžu objektívne rozhodovať, komu poskytnú lôžko na intenzívke. Celý proces sa nazýva triáž pacienta.

Primár Oddelenia anesteziológie a intenzívnej medicíny UNB Jakub Hložník vysvetľuje, že už teraz zdravotníci posudzujú celkový stav pacienta a jeho možnosti vyliečenia. Vek síce neberú do úvahy, ale pridružené choroby majú väčšinou starší ľudia. Už ani dnes nedávajú na umelú pľúcnu ventiláciu všetkých ľudí, ktorým nepomáha kyslíková liečba. Starší a chronicky chorý človek s ťažkou infekciou by sa pravdepodobne nezotavil ani na ventilácii.

V rovnakej situácii je aj Univerzitná nemocnica v Košiciach. Hovorkyňa Monika Krišková potvrdila, že intenzívnu starostlivosť už nemôžu dostať všetci pacienti. Rozhodujú na základe veku a prognózy vyliečenia.

Odpojiť pacienta od prístroja a namiesto neho položiť druhého zatiaľ nemocnice nemajú povolené.

Rozhodnúť musia minimálne dvaja lekári

O osude pacienta môžu rozhodovať vedúci posádky záchrannej zdravotnej služby v spolupráci s Krajským operačným strediskom, službukonajúci lekár na urgentnom príjme, službukonajúci lekár na lôžkovom oddelení nemocnice alebo lekár na oddelení JIS alebo OAIM. Rozhodnúť o tom, že pacientovi neposkytnú alebo pozastavia intenzívnu starostlivosť musia minimálne dvaja lekári a aspoň jeden z nich nemôže byť ošetrujúcim lekárom daného pacienta.

„Dôvody každého rozhodnutia, ktoré je výsledkom procesu triáže, sa musia zaznamenať do zdravotnej dokumentácie pacienta a to spôsobom, ktorý umožní identifikovať naplnenie podmienok, ktoré boli u tohto pacienta posúdené pod a pravidiel stanovených v tomto odbornom usmernení,“ upozorňuje ministerstvo.

Prednosť majú policajti, zdravotníci či hasiči

Lekári sa podľa dokumentu rozhodujú, či pacientovi poskytnú intenzívnu starostlivosť, konzervatívnu starostlivosť alebo paliatívnu starostlivosť. Intenzívna starostlivosť sa zameriava na náhradu alebo podporu zlyhávajúcich životných funkcií u pacienta, pričom sa očakáva ich následné zotavenie. Ide napríklad o lôžko, kde pacient potrebuje umelú pľúcnu ventiláciu, mimotelový obeh, dialýzu alebo podporu krvného obehu.

Konzervatívna starostlivosť je bežná starostlivosť, ktorú napríklad potrebuje pacient pred operáciou. Paliatívna starostlivosť je konečné štádium, keď cieľom je už len zlepšiť kvalitu života pacienta a zmierniť utrpenie. Lekári v tomto prípade už nezačínajú novú liečbu a ukončujú tú prebiehajúcu. Pacient má mať naplnené psychické či duchovné potreby.

Najdôležitejším kritériom rozhodovania je užitočnosť. Zdravotníci majú poskytnúť lôžko a ľudské zdroje tomu pacientovi, ktorý má najvyššiu šancu zotavenia. Prednosť však majú napríklad zdravotníci, hasiči, policajti, vojaci či dobrovoľníci v nemocniciach.

Najhoršie sú na tom ľudia po infarkte, s vysokým tlakom, cukrovkou či pľúcnymi chorobami

Ministerstvo vypracovalo zoznam ochorení, ktoré zhoršujú zdravotný stav pacienta a znižujú jeho prognózy na vyliečenie. Ide o zastavenie srdca, chronické ochorenie, ktoré si vyžadovalo hospitalizácie počas posledného roka, chronické zlyhanie srdca so symptómami, chronické ochorenie pľúc so symptómami, ťažká artériová hypertenzia, ťažké a ireverzibilné neurologické ochorenie alebo ťažká demencia, ťažká pečeňová insuficiencia, ťažká obličková insuficiencia vyžadujúca dialyzačnú liečbu, diabetes mellitus, nekontrolovaná alebo aktívna malignita.

Zdroj: TVNOVINY.sk

Do úvahy berú lekári aj tzv. krehkosť. Tú posudzujú podľa toho, či človek aktívne športuje, či potrebuje pomoc pri chôdzi, hygiene či príprave jedla, alebo má nevyliečiteľné ochorenie v terminálnom štádiu. Každý parameter má pridelený konkrétny počet bodov. Po posúdení stavu pacienta lekári spočítajú „skóre“, ktoré určí, ktorú starostlivosť pacient dostane.

Téme sa budeme venovať aj Televíznych novinách.

BRATISLAVA/Katarína Kiššová

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Koronavírus

Dôležité udalosti