R. Kollár: Je takmer isté, že prídu nové mutácie koronavírusu. Otázkou je, aké budú silné

Richard Kollár
Richard Kollár Zdroj: TASR

Ani dva roky po vypuknutí pandémie nevidieť jej koniec.

Prvé správy o novom koronavíruse k nám prichádzali začiatkom roka 2020. Netrvalo dlho a vypukla pandémia. Odborníci prichádzali s obavami, že svet potrápi aj niekoľko rokov. Hranicu dvoch má už za sebou a jej koniec stále nevidieť.

Dnes sa dokážeme obzrieť za vývojom pandémie a zhodnotiť, aké rozhodnutia boli v boji s vírusom správne. Experti sa však naďalej zhodujú, že predpovedať, čo príde, je náročné. Myslí si to aj matematik Richard Kollár.

Takmer isté je podľa neho jedno, a to príchod nových mutácií. Otázkou však je, aké budú silné. Práve od toho závisí, či a ako budeme vedieť zvládnuť vírus nielen na Slovensku.

„Pandémia nám môže v budúcnosti priniesť ďalšie prekvapenia. Medzi tie doterajšie patrí variant omikron, ktorý prelomil imunitu úplne všetkých osôb, bez ohľadu na to, či boli zaočkovaní alebo ochorenie prekonali,“ hovorí.

Riziká v Číne

Kollár očakáva, že najbližšie vlny sa môžu podobať omikronu a zasiahnuť populáciu ešte v slabšej miere. „Ale je to ako tipovanie v lotérii,“ tvrdí. Pripomína, že pandémia ešte naplno nezasiahla niektoré regióny ako napríklad Čínu. A práve teraz tam zvádzajú boj s COVID-om a prudkým rastom infekcií.

Napríklad v Šanghaji zaviedli najtvrdší lockdown a potraviny na prídel. Voči tomu sa miestni búria a dokonca sa sťažujú na to, že sú hladní. Médiá obehli zábery, ako na znak vzbury kričia z okien svojich bytov.

„Existuje veľká šanca, že v krajine vzniknú nové mutácie koronavírusu,“ hovorí Kollár.

Vzorom je Nový Zéland

Koronavírus sa do sveta rozšíril práve z Číny, a preto situácia ťaží nielen tamojších predstaviteľov. „Musíme vytrvať v tom, že ľudia a život sú pre nás nadovšetko... Musíme sa pridŕžať vedy a dynamickej (stratégie) nulovej tolerancie COVID-u,“ povedal napríklad čínsky prezident Si Ťin-pching.

Pri pohľade na zábery prázdnych ulíc si mnohí spomenú na prvé týždne pandémie. Odborníci po celom svete vedeli, že najlepším krokom bude zaviesť tvrdý lockdown. V opačnom prípade by COVID zasiahol v plnej sile, čo nik nechcel.

„Základnou klauzulou na začiatku pandémie bolo, že opatreniami potrebujeme prečkať až dovtedy, kým budú dostupné vakcíny. Potom zaočkovať celú populáciu a pandémia by už nemala byť veľmi relevantná,“ hovorí Kollár.

Takýto postup sa podľa matematika podaril len v niektorých štátoch ako napríklad v Novom Zélande. „Po prvé, mali možnosť dostatočne dlho sa izolovať a zabrániť tomu, aby tam epidémia vypukla vo veľkej miere. Potom dokázali veľmi rýchlo zaočkovať takmer celú populáciu a neskôr uvoľniť takmer všetky opatrenia,“ približuje.

Uvoľňujeme poslední, no lepší výsledok nemáme

Keď sa vrátime k jari spred dvoch rokov, lockdown, prirodzene, neobišiel ani Slovensko. Prejavilo sa to na intenzite prvej vlny a nízkymi počtami pozitívnych. Časom sa prejavila pandemická únava, teda stav, keď ľudia postupne strácajú motiváciu byť opatrní.

Aj keď odhady sociologického správania obyvateľstva boli iné. „Očakávalo sa, že ľudia využijú možnosť zaočkovať sa. A nevyužili. Očakávalo sa, že ľudia budú dodržiavať opatrenia a chrániť najohrozenejších ľudí v spoločnosti. A nestalo sa tak,“ spomína Kollár.

Práve vakcíny a opatrenia pomohli zmierňovať dosahy pandémie. Na začiatku mali krajiny plán, ktorý s tým súvisel – keď budú dostupné vakcíny, väčšie opatrenia nebudú na mieste. „Toto dodržali niektoré krajiny, no Slovensko medzi ne celkom nepatrí,“ približuje Kollár.

Podľa neho sa štátu nepodarilo v čo najvyššej miere bez problémov zabezpečiť očkovanie, čo tento plán výrazne narušil.

Práve začínajúca sa jar a leto sa v predchádzajúcich rokoch ukázali ako ideálne obdobie na prípravu na ďalšiu vlnu. Kým počas delty boli nemocnice na pokraji svojich síl, cez vlnu omikronu bola situácia podstatne lepšia.

„Slovensko omikron zvládlo. Štát už pripravil väčšie kapacity, bol pripravený na vyššie postihnutie a až na niekoľko menších ťažkostí bol priebeh vlny úplne zvládnutý. Tento variant predstavoval menší problém ako predchádzajúce vlny. Otázne teda je, aká by bola situácia, ak by namiesto tohto variantu prišla znovu vážna mutácia, ktorá by nielen prelomila imunitu ľudí, ale spôsobovala by aj ťažší priebeh ochorenia. Nie je totiž jasné, či je systém riadenia dostatočne vylepšený. O tom mám mierne pochybnosti,“ hovorí Kollár.

Richard Kollár
Zdroj: TASR

Ako pokračuje, do nejakej miery sme sa počas dvoch rokov poučili. „Aj dnes vidíme, že váhame pri uvoľňovaní opatrení. Iné krajiny v tom majú omnoho jasnejšie, majú dlhodobý plán, ktorý nám chýba,“ uvádza.

Napríklad susedné Rakúsko alebo Česko sa lúčia s rúškami v obchodoch či MHD. Je čas, aby na to pristúpilo Slovensko. „Situácia sa u nás výrazne zlepšuje, a to napriek tomu, že v reštauráciách a krčmách respirátor nevideli niekoľko týždňov. V nákupných centrách ich veľká časť zákazníkov nenosí, najmä v stravovacích zónach,“ tvrdí Kollár.

Odborník uvádza, že aj v uplynulých rokoch sme boli medzi poslednými, ktorí uvoľňovali opatrenia, a napriek tomu nás ďalšie vlny zasiahli rovnako silno ako iné krajiny.

„Očividne na príklade Slovenska vidíme, že nepoužívanie respirátorov nezhoršuje epidemiologickú situáciu. Napriek tomu s tým váhame a je to čudné,“ dodáva.

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Opatrenia

Dôležité udalosti