Rok odsúvaná operácia zlomenej ruky či platničiek. Necovidových pacientov ničia čakacie lehoty

0212_FARMA_02_12_P30_dnes_22_55__12___VOYO.mp4
Zdroj: Shutterstock.com/ArtmannWitte

Pacienti sa začali deliť na tých s koronavírusom a bez neho, na akútnych a neakútnych.

Pandémia koronavírusu sužuje Slovensko od marca. Odvtedy sa niekoľkokrát zmenili opatrenia týkajúce sa zdravotnej starostlivosti. Práve tie mali viesť k ochrane zdravia pacientov a zdravotníkov.

„Pristupovalo sa predovšetkým k odkladu plánovaných výkonov a prevencií. Neodkladná zdravotná starostlivosť zostala zachovaná," na úvod hovorí Mária Lévyová, riaditeľka Asociácie na ochranu práv pacientov.

Pacienti sa tak začali deliť na tých s koronavírusom a bez neho, na akútnych a neakútnych. Podľa toho sa určovali potrebné hospitalizácie, zákroky, ale aj kontroly a vyšetrenia. A práve posúvanie preventívnych vyšetrení je podľa riaditeľky nebezpečné.

„Posúvanie preventívnych vyšetrení nás v budúcnosti určite dobehne nárastom závažných ochorení, pretože sme ich nepodchytili včas," varuje.

Mohlo by vás zaujímať: Mesiac po plošnom testovaní čísla opäť rastú: Analytik poukázal na základné chyby

Problémom sú hlavne čakacie lehoty. Aj v rámci štandardného režimu boli niektoré čakacie lehoty na vyšetrenie neúmerne dlhé, príchodom koronavírusu sa situácia ešte zhoršila. Nemocnice mali nedostatok zdravotníkov, keďže sa mnohí sami liečili z ochorenia, alebo boli s deťmi na OČR. Taktiež sa reprofilizovali niektoré oddelenia a čo-to urobili aj samotné opatrenia.

„Ešte v čase prvej vlny koronavírusu dochádzalo k odkladu plánovaných výkonov a vyšetrení. Podobne tomu bolo aj v období celoplošného testovania, kedy sa zdravotná starostlivosť obmedzila len na poskytovanie neodkladných výkonov, onkologickú starostlivosť a prevencie," vysvetľuje Lévyová.

Nekoneční pacienti

Jednotlivé zdravotnícke zariadenia tak vymysleli vlastné krízové riešenie a bolo na ich manažmente, časových, kapacitných a personálnych možnostiach, ako si zmanažujú plánované výkony a či využili aj letné obdobie uvoľňovania opatrení.

„Mnohé zariadenia to zvládli, avšak objavili sa aj smutné prípady. Evidujeme napríklad prípad pacientky, ktorá čaká na operáciu zlomenej ruky rok a stále sa na ňu nedostala, pretože nebola vnímaná ako akútny pacient. Ďalšia pacientka čaká už pol roka na operáciu platničiek. Dostal sa k nám tiež prípad pacientky, ktorej počas operácie v januári odhalili nádor a druhú operáciu jej naplánovali až na koniec apríla. Zachytili sme prípady, keď bola pacientom poskytnutá neodkladná zdravotná starostlivosť, ale ďalšie diagnostické úkony nebolo možné doriešiť v ambulantnom režime, pretože nefungovalo USG, prípadne iné pracoviská, ktoré by pomohli doriešiť diagnostiku a stav pacientov sa opäť zhoršil. Podobných prípadov, kedy organizácia zlyhala a koronavírus sa podpísal na čakacích lehotách, je tiež veľa," hovorí.

Online doktori

Pandémia koronavírusu však priniesla aj pozitívnu, modernú formu komunikácie s lekármi, takzvané telemedicínske služby. Pacienti sa s lekármi nestretávali, ale využívali možnosti mailovej a telefonickej komunikácie. Niektorí lekári dokonca vytvorili online dotazníky, vďaka ktorým si mohli vytvoriť určitý systém v jednotlivých prípadoch. Znížil sa tak kontakt potenciálne infekčných osôb v zdravotníckych zariadeniach.

„Takáto forma konzultácie s lekárom nebola ničím neštandardným ani pred príchodom koronavírusu. Jej cieľom nebolo diagnostikovať a liečiť pacienta na diaľku, ale zhodnotiť závažnosť zdravotného stavu, prípadne možnú infekčnosť pacienta na základe popísaných príznakov a ich vývoja," približuje riaditeľka. Následne lekár vyhodnotí závažnosť príznakov a môže odporučiť ďalší postup liečby, ambulantnú návštevu a pod.


Podľa Lévyovej sa predsa aj v tomto spojení vyskytli určité problémy. Pacienti sa napríklad nevedeli dovolať svojim lekárom, telefonické linky boli z pochopiteľných dôvodov preťažené. Z oboch strán však bola zozačiatku potrebná väčšia edukácia a skúsenosti. „Pacienti nevedeli mnohokrát opísať svoj zdravotný stav, symptómy ochorenia a rovnako nie všetci lekári vedia klásť pacientom adekvátne otázky a dať adekvátne odpovede. V telemedicíne je ešte veľký priestor tak pre pacientov, ako aj pre lekárov a zdravotníkov, ktorý je potrebné využiť," dodáva.

Práve prvotné zlyhania komunikácie medzi pacientami a lekármi viedli k zvýšenému dopytu chronických pacientov po informáciách. Pre pacientov bolo rizikové zostať bez liečby a často neexistovali jednotlivé usmernenia, alebo sa takmer denne menili. So svojimi otázkami ohľadom ďalšieho postupu v ich liečbe sa obracali aj na asociáciu, ktorá v spolupráci s odborníkmi vypracovala odporúčania pre jednotlivé skupiny pacientov.

Chýbajúce odmeny

Nielen otázky týkajúce sa ochorení, ale aj financovania, trápia pacientov, ale hlavne zdravotníkov. Už pred pandémiou bolo totiž zdravotníctvo finančne podvyživené a posledné mesiace túto situáciu ešte viac zhoršili. Napriek tomu, že vláda pristúpila k doplateniu strát v štátnej zdravotnej poisťovni, celkové dofinancovanie sektora je v nedohľadne. Zdravotníci sa dodnes nedočkali ani sľúbených odmien.

Mohlo by vás zaujímať: Máme málo sestier? Nataliia z Ukrajiny by ju mohla robiť, úrady jej to však ešte nedovolili

„Nemáme vedomosť o elokovaní finančných zdrojov špeciálne na zabezpečenie vybavenia zdravotníckych zariadení v súvislosti s mimoriadnou situáciou zapríčinenou ochorením COVID-19. Práve naopak, do dnešného dňa nedošlo k doriešeniu odmien pre zdravotníkov, ktorí stáli v čase prvej vlny koronavírusu v prvej línii," približuje riaditeľka asociácie.

Stop hazardu so zdravím

Asociácia preto podporuje aj iniciatívu Stop hazardu so zdravím, ktorá sa zameriava na dostatočné získanie financií od štátu na liečbu menšinových - rizikových skupín (deti, dôchodcovia, študenti, rodičia na materskej dovolenke). Títo poistenci tvoria takmer 60 percent zo všetkých poistencov, napriek tomu štát za nich každý rok čoraz menej odvádza.

„V rámci iniciatívy Stop hazardu so zdravím preto požadujeme znovuzavedenie platby za poistencov štátu, ktorú predchádzajúca vláda nahradila jednotným paušálom bez ohľadu na počet týchto poistencov. Tento krok sa ukázal byť ako veľmi rizikový, najmä v čase koronakrízy, kedy počet poistencov štátu (nezamestnaní, PN, OČR) výrazne stúpol. Na druhej strane sme za to, aby štát prispieval za svojich poistencov vo výške 5 % z vymeriavacieho základu, čo je 54,60 eur. Ročne by sme vďaka týmto platbám dokázali do sektoru dostať približne pol miliardy eur," dopĺňa riaditeľka asociácie.

BRATISLAVA/Vladimíra Drábiková

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti