Čo sa stalo s ambicióznym Progresívnym Slovenskom? Odpoveď odborníka hovorí za všetko

Druhý subjekt z vtedajšej koalície strana Spolu sa preferenčne prepadla ešte viac.

Progresívne Slovensko sa dlho viezlo na víťaznej vlne. Najprv uspelo v prezidentských voľbách, keď do kampane nasadili vtedajšiu podpredsedníčku hnutia Zuzanu Čaputovú, a neskôr vyhralo v koalícii so stranou Spolu aj voľby do Európskeho parlamentu.

Po týchto úspechoch mala koalícia ambíciu vyhrať aj parlamentné voľby, prípadne zostavovať nový kabinet. Výsledky volieb však politickú mapu úplne prekreslili a PS/Spolu sa nedostali ani len do Národnej rady.

Koalícia sa následne rozdelila a subjekty sa vybrali svojou vlastnou cestou. Deväť mesiacov po voľbách už o nich nie je veľmi nepočuť, ako by sa postupne vytratili z verejného života. K tomuto názoru sa prikláňajú aj odborníci.

Progresívne Slovensko sa borí s viacerými problémami

Z tejto dvojice je na tom síce lepšie Progresívne Slovensko, ale to taktiež musí zápasiť s viacerými problémami.

„Jednou vecou je, že eufória, ktorá bola pred voľbami, vyprchala. A za najväčší problém považujem, že väčšina podporovateľov, ale aj známejších tvárí, odskočila a Progresívne Slovensko ťahá už len pár jednotlivcov,“ povedala na úvod politologička Viera Žúborová.

„Odišli výrazné osobnosti, ktorých jediným dôvodom, prečo vlastne boli v strane, bol ich záujem dostať sa do parlamentu. Nešlo im o každodennú mravenčiu stranícku prácu v obciach, mestách či regiónoch. A keďže sa do parlamentu nedostali, nemali viac záujem o slovenskú politiku, takže sa vrátili k svojej pôvodnej profesii, prípadne sa vrátili do krajiny, kde pred voľbami dlhodobo žili,“ pridal sa politológ Radoslav Štefančík.

Hnutiu podľa odborníkov chýbajú okrem výrazných tvárí aj témy, s ktorými by progresívci široké masy.

„Nie sú mediálne viditeľní, lebo neprinášajú niečo, čo už v tom verejnom diskurze nezaznelo. Na druhej strane priniesť niečo originálne, a to hlavne v čase, keď sa ku korone vyjadruje takmer každý, je veľmi ťažké,“ myslí si Žúborová.

„Nemajú medzi sebou niekoho, kto by dokázal osloviť širšiu verejnosť. Prezidentka sa pochopiteľne správa nadstranícky, iné výraznejšie osobnosti zmizli, europoslancov takmer nepočuť a zvyšok tvorí druhá liga,“ ozrejmil Štefančík.

Momentálna sila hnutia sa odzrkadľuje aj v stagnujúcich preferenciách, ktoré oscilujú na hranici zvoliteľnosti. A tento stav nedokázala zvrátiť ani výmena na predsedníckom poste, keď Irena Bihariová vystriedala Michala Trubana.

V hnutí súčasnú situáciu vôbec nevnímajú tragicky.

„Progresívne Slovensko získalo v parlamentných voľbách v dvojkoalícii takmer sedem percent. Ak sa aj deväť mesiacov po voľbách drží ako samostatná strana v mimoparlamentnom ‚exile‘ na úrovni okolo šiestich percent, nevnímame to ako úpadok. Naopak, teší nás, že voliči a voličky zostávajú verní vízii, ktorú sme do politiky pred tromi rokmi priniesli,“ odpísal nám hovorca hnutia Braňo Tichý.

Podľa jeho slov ich dosť limituje mimoparlamentný priestor a pandémia, keďže sa nemôžu osobne stýkať so svojimi voličmi.

„Samozrejme, radi by sme dosiahli väčšiu viditeľnosť a budeme sa o ňu nepretržite pokúšať. V tomto smere sú však možnosti na komunikáciu vlastných tém limitované našou mimoparlamentnou pozíciou i samotnou pandémiou, ktorá nás obmedzuje pri priamej komunikácii s voličmi v ‚offline‘ aktivitách,“ doplnil Tichý.

Čo bude teraz s hnutím?

Politologička si myslí, že hnutie sa teraz môže vybrať len dvomi cestami.

„Bohužiaľ, ak chcú byť v tejto krajine úspešnejší, tak musia skĺznuť do vôd populizmu. Alebo môžu zotrvať na pozícii umiernenej a logicky zvažujúcej politickej sily, ktorá sa snaží prichádzať do politickej diskusie s fundovanými argumentami. Ale s takýmto štýlom vedenia politiky, aký oni prezentujú, nemôžu byť na Slovensku takí úspešní, ako si predstavujú,“ ozrejmila Žúborová.

Politológ vidí problém v niečom inom.

„V čase korony, kedy hlavnou témou verejnej diskusie sú protipandemické opatrenia, kedy sa v niektorých rodinách bojuje o holé prežitie, nepomôžu intelektuálne znejúce frázy. Dôležité je upozorňovať na zlyhania Matovičovej vlády v aktuálnom probléme a tlačiť do popredia svojich vlastných odborníkov na túto tému. Kto však vie odpoveď na otázku, kto je odborníkom PS na témy spojené s bojom proti koronavírusu? Ja to veru netuším,“ uviedol Štefančík priklad, na ktorom chcel poukázal, prečo nie je hnutie na tepe dňa.

Jednopercentné SPOLU

Progresívne Slovensko predsa len dopadlo lepšie ako ich koaličný partner. Strana Spolu sa totiž od volieb prepadla na úroveň jedno až dvojpercentnej strany. Inak zápasí s podobnými problémami ako progresívci.

„Miroslav Beblavý pochopil, čo sa robí pri podobných neúspechoch a nechal rozbiehajúcu sa stranu napospas politikom regionálneho významu, ktorú si ju rozdelili napoly. Dnes tu tak máme odštiepenú skupinu ľudí z jednopercentného subjektu. Ten väčší vedie učiteľ bez schopnosti predať sa aj pri iných témach, ako je školstvo a cestovanie vlakom,“ myslí si Štefančík.

V mimoparlamentnom priestore sa s podobnými hodnotami ocitlo viacero strán a prieskumy veľmi neprajú ani vládnej strane Za ľudí. Z jednou možností, ktorá sa ponúka, je tak užšia spolupráca alebo rovno spájanie.

„To sa ukáže až pred ďalšími parlamentnými voľbami, či budú lídri týchto strán ochotní spolu komunikovať a aký bude dopyt po takomto type strán,“ uzavrela Žúborová.

BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti