Špotáková o Rehák Štefečekovej: V Tokiu budeme súperky, ale nepodkopávame si nohy pre body

Olympioničky Jana Špotáková a Zuzana Rehák Štefečeková.
Zdroj: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Naše trapistky prezradili, prečo po olympiáde na chvíľu zavesia zbrane na klinec.

Zuzanu Rehák Štefečekovú, ktorá sa dokázala vrátiť do vrcholového športu po materskej dovolenke, netreba vôbec predstavovať. Ako dokázala skĺbiť vrcholový šport a výchovu detí sme vám priniesli v našom sobotnom článku.

Mamina dvoch synov a úspešná reprezentantka v trape ide na tretiu, ale jej reprekolegyňa Jana Špotáková na prvú olympiádu. Miestenky vybojovala Zuzana na MS 2018, ale pre pandémiu na štart čakali tri roky.

S olympioničkami sme sa stretli na strelnici v Sielnici pri Zvolene pri poslednom tréningu pred odchodom do Japonska. Obe budú pod piatimi kruhmi bojovať o cenný kov v mixe.

V rozhovore s našimi olympioničkami sa dočítate aj

Ako využili rok čakania na Tokio
Či sa im poradilo cez pandémiu trénovať
Aké majú ciele na olympiáde a na čo sa najviac tešia po nej

Čo vám rok čakania na Tokio dal a čo vzal?

Jana Špotáková: Pre mňa bola korona, ak to tak môžem povedať, výhoda. Vyriešila som zdravotné veci, na ktoré som potrebovala čas. Mne teda čakanie na olympiádu vyhovovalo. Určite nie je dobré povedať, že tu bola, ale využila čas vo svoj prospech.

Zuzana Rehák Štefečeková: Od miestenky som stihla ďalšie dieťa a cez pandémiu som mala o program postarané. (smiech). Kompetentní hovorili, že sa vyjadria do troch týždňov a zrazu za dva dni ju zrušili. Bol to šok. S manželom sme boli nastavení, že pôjde na materskú a ja budem cestovať na súťaže, sústredenia a on sa postará o deti, keď budem na olympiáde. Bolo milé, po tomto rozhodnutí, keď sa ma opýtal, kto vlastne pôjde na materskú. U nás sa to celé posunulo.

Zdroj: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Teším sa, že je to už konečne tu a v nedeľu (18. 7.) cestujeme, pretože dlho na to čakáme. A čo mi vzal? Priznám sa, že viac nervov, ale v dobrom. Zatvorenie doma, nemožnosť cestovať, pretože sme mali naplánovanú sezónu a zrazu od marca 2020 sme zostali stáť a oznámili nám, že už nikde cestovať nebudeme.

Jana Špotáková: Život sa nezastavil len športovcom, ale všetkým. Je zbytočné vracať sa k tomu, čo nám to vzalo. Pozrime sa na to, čo nám to dalo a odrazme sa od toho.

Vedeli ste, že olympiáda bude až o rok. Ako to bolo s tréningami?

Jana Špotáková: Museli sme čakať na opatrenia, či budú výnimky. Tým, že sa všetko zastavilo, pre nás to bolo zima. Viac sme makali na kondícii, kompenzačných cvičeniach a na streľbu sme museli čakať.

Ako dlho ste cez pandémiu nedržali zbraň v ruke?

Zuzana Rehák Štefečeková: Priznám sa, že to nebol totálny výpadok.V povoleniach bola vždy možnosť. Urobili sme si mini krátku bublinu na strelnici v Sielnici. Vo štvrtok ráno sme prišli, trénovali sme spolu a piatok sa vrátila každá domov. Bol to príjemný únik z reality v rámci možností, aké boli. Čakali sme na povolenie súťaží a ich podmienky. Boli sme v neutrálnej štartovej fáze, pretože strelecká sezóna sa reálne začala. Stihla som iba preteky v Katare, Janka aj Svetový pohár.

Zdroj: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Na začiatku sezóny nás stopli a potom vrátili, mohli sme ísť strieľa raz, či dvakrát za týždeň. Chýbala mi vidina nejakej veľkej súťaže. Vlani v lete sme mali aj súťaž v Sielnici, ale psychické nastavenie sa na tejto strelnici je iné, ako na Svetový pohár alebo majstrovstvá sveta. Najviac mi chýbal tlak pred veľkou súťažou.

Zdroj: TVNOVINY.sk/ Martin Lachkovič

Nevadí mi testovanie. Keď sa sme na OH chceli ísť, súhlasili sme s ním. Ľúto mi je to, že bude oklieštené stretávanie sa. Dedina je o športovcoch, spoznávaní sa, či vymieňaní odznakov. Aj jedáleň. Niečo sme už videli. Samé plexisklo, všetko zabalené v plastových vrecúškach. Ďalšia vec je, že olympiáda bude bez divákov. My s tým nemáme problém, pretože pri našom športe nemáme publikum. Ale vidieť prázdny atletický štadión, tak z toho som smutná. Možno to bude to zaujímavé pre divákov cez telku, ale olympiáda bude mať historický výkričník.

Hovorili sme o vašich štartoch v mixe za Slovensko. V súťaži však budete konkurentky.

Jana Špotáková: Svojim spôsobom áno. Aj v bežnom živote na strelnici sme konkurentky. So Zuzkou sme sa nikdy nejako ´nekúsali´, podkopávali nohy za viac nastrieľaných bodov. Samozrejme, že sa sledujeme ktorá a čo získala. Myslím si, že Zuzka je už v tomto živote nedobehnuteľná. (smiech) Neznamená to, že sa človek nemôže snažiť ju trošku dobehnúť. Vždy sme skôr ťahali za jeden koniec, ako proti sebe.

S akými cieľmi a pocitmi idete do Tokia? Možno do tretice všetko dobré a bude to aj najcennejší kov.

Zuzana Rehák Štefečeková: Na konci chcem odchádzať s tým, že som urobila maximum. Viem, že tréningovo určite a s tým aj cestujem do Tokia. Máme za sebou trojtýždňové sústredenie v Taliansku, kde som trénovala viac, ako som chcela. Uvidíme na čo to vydá. Hovorím, že je to v Božích rukách, čo je na ten deň pre nás pripravené. Som náročná sama na seba i okolie. Verím, že keď budem spokojná, tak to bude dobre.

Tvrdá olympijská predpríprava vám určite vzala aj veľa voľného času. Na čo sa tešíte najviac po olympiáde?

Jana Špotáková: Dúfam, že bude poriadna dovolenka s rodinami, bez zbrane, nábojov a plánov na tréning. Či chceme alebo nechceme, sme matky. A keď ideme bez detí, celá zodpovednosť matky ostáva doma na babičkách, otcoch i celej rodine. Prajem si vyraziť s nimi za dobrodružstvami, ale nie streleckými. (smiech)

Zdroj: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Zuzana Rehák Štefečeková: Aj ja chcem ísť na takú vypínaciu dovolenku. Samozrejme tiež bez pušky. Rodiny často cestujú s nami, ale vždy myslím na to, že musím ísť na tréning. To je to, prečo som tam prišla. A hlavne - bude po Tokiu. Posledný rok a pol nič iné nerozoberáme iba Tokio, Tokio, Tokio a všetci sa pýtajú ako to dopadne a prajú mi úspech. Teším sa, že sa to skončí a budeme sa baviť o Paríži.

Jana Špotáková: A začne sa všetko nanovo. (smiech)

Už ste dostali od detí papierik, aký darček im máte z Japonska doniesť?

Jana Špotáková: Ešte žiadne úlohy, ale do odchodu sa možno dostanem.

Zuzana Rehák Štefečeková: Mladší má 1,5 roka a nevie kresliť, starší nevie a nechce. Nathana som sa snažila naučiť, že nie vždy dostane niečo, keď sa odniekiaľ vrátim. Často dostane, možno na letisku kúpenú sladkosť, aby si to nespájal s tým, že keď nie som doma, automaticky dostane niečo hmotné. Nech sa teší na to, že prídem. Myslím si, že obom to úplne stačí. Snažím sa ich viesť nie materiálne, ale na to, aby si odškrtávali dni, že mamina sa vráti.


SIELNICA/Zuzana Gálisová

TOP ČLÁNKY

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na VOYO

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti